Vatikán 30. júna (VaticanNews) Na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, patrónov Ríma, slávil Svätý Otec v Bazilike svätého Petra svätú omšu, počas ktorej prijalo pálium 54 arcibiskupov metropolitov.
Zdroj: VaticanNews
V homílii pápež zdôraznil potrebu jednoty v rozmanitosti a životaschopnosti viery, inšpirovanej svedectvom apoštolov, ktorí v rozdielnosti nachádzali súzvuk a odvahu ohlasovať Evanjelium. Na liturgii sa zúčastnilo vyše 5 500 veriacich vo vnútri Baziliky a ďalších 5 000 na Námestí svätého Petra. Pri tejto príležitosti prinášame plné znenie homílie pápeža Leva XIV.
Homília Svätého Otca Svätá omša na slávnosť svätých Petra a Pavla, 29. júna 2025
Drahí bratia a sestry,
dnes slávime dvoch bratov vo viere, Petra a Pavla, ktorých uznávame za piliere Cirkvi a uctievame ako patrónov diecézy a mesta Rím.
Príbeh týchto dvoch apoštolov oslovuje aj nás, spoločenstvo Pánových učeníkov putujúcich v tomto našom čase. Osobitne pri pohľade na ich svedectvo chcem zdôrazniť dva aspekty: cirkevnú jednotu a životaschopnosť viery.
Najprv chcem priblížiť cirkevnú jednotu. Liturgia tejto slávnosti nám totiž ukazuje, ako boli Peter a Pavol povolaní zdieľať ten istý údel – mučeníctvo, ktoré ich navždy spojilo s Kristom. V prvom čítaní vidíme Petra, ktorý vo väzení čaká na vykonanie rozsudku (porov. Sk 12, 1 – 11), v druhom čítaní apoštol Pavol, tiež v putách, vo svojom akoby duchovnom testamente vyznáva, že jeho krv má byť vyliata a obetovaná Bohu (porov. 2 Tim 4, 6 – 8.17 – 18). Peter aj Pavol obetovali svoj život za Evanjelium.
Táto jednota v jedinom vyznaní viery však nebola samozrejmosťou. Obaja apoštoli k nej dospeli ako k cieľu po dlhom putovaní, počas ktorého každý prijal vieru a žil apoštolát odlišným spôsobom. Ich bratská jednota v Duchu nevynulovala rozdiely, z ktorých vychádzali: Šimon bol rybár z Galiley, Šavol zasa prísny intelektuál z farizejského hnutia. Prvý hneď všetko zanechal, aby nasledoval Pána, druhý prenasledoval kresťanov, kým ho nezmenil Zmŕtvychvstalý Kristus. Peter kázal najmä Židom, Pavla pohýnal Duch Svätý, aby niesol radostnú zvesť pohanom.
Ako vieme, medzi nimi nechýbali ani konflikty, najmä pokiaľ ide o vzťah k pohanom, až Pavol otvorene hovorí: „Keď prišiel Kéfas do Antiochie, otvorene som sa mu postavil, lebo si zaslúžil výčitku“ (Gal 2, 11). A touto otázkou sa následne zaoberal Jeruzalemský koncil, na ktorom sa obaja apoštoli opäť stretli.
Drahí, príbeh Petra a Pavla nás učí, že jednota, ku ktorej nás Pán volá, je harmóniou hlasov a tvárí a nezbavuje nikoho slobody. Naši patróni kráčali rozličnými cestami, mali odlišné názory, neraz sa stretli a konfrontovali s evanjeliovou úprimnosťou. A predsa im to nezabránilo žiť apoštolský súzvuk (concordia apostolorum) – živé spoločenstvo v Duchu Svätom, plodnú zhodu v rozmanitosti. Ako hovorí svätý Augustín: „Jeden jediný deň je zasvätený slávnosti týchto dvoch apoštolov. No aj oni boli jedno. Hoci boli umučení v rôzne dni, boli jedno“ (Sermo 295, 7.7).
To všetko nás vyzýva premýšľať nad cestou cirkevnej jednoty. Tá sa rodí z podnetu Ducha Svätého, spája rozmanitosť a buduje mosty jednoty v pestrosti chariziem, darov a služieb. Je dôležité učiť sa žiť jednotu ako jednotu v rozmanitosti, aby rôznorodosť darov, spojená v jedinom vyznaní viery, prispievala k ohlasovaniu Evanjelia. Po tejto ceste sme povolaní kráčať, keď hľadíme na Petra a Pavla, pretože takúto bratskú jednotu všetci potrebujeme. Potrebuje ju Cirkev, potrebujú ju vzťahy medzi laikmi a kňazmi, medzi kňazmi a biskupmi, medzi biskupmi a pápežom; potrebuje ju aj pastoračný život, ekumenický dialóg a vzťah priateľstva, ktorý Cirkev túži pestovať so svetom. Usilujme sa, aby sa z našej rozmanitosti stala dielňou jednoty a spoločenstva, bratstva a zmierenia, aby sa každý v Cirkvi so svojím osobným príbehom učil kráčať spolu s ostatnými.
Svätí Peter a Pavol nás oslovujú aj v súvislosti so životaschopnosťou našej viery. V skúsenosti učeníctva je totiž vždy riziko upadnúť do zvyku, do ritualizmu, do pastoračných schém, ktoré sa opakujú bez obnovy a bez vnímania výziev prítomnosti. V príbehu týchto dvoch apoštolov nás však inšpiruje ich ochota otvárať sa zmenám, nechať sa osloviť udalosťami, stretnutiami a konkrétnymi situáciami spoločenstiev, hľadať nové cesty evanjelizácie vychádzajúc z problémov a otázok, ktoré kladú bratia a sestry vo viere.
V centre Evanjelia, ktoré sme počuli, je práve otázka, ktorú Ježiš kladie svojim učeníkom a ktorú dnes kladie aj nám, aby sme rozlíšili, či naša viera zostáva dynamická a živá, či ešte horí plameň vzťahu s Pánom: „A za koho ma pokladáte vy?“ (Mt 16, 15).
Každý deň, v každom čase dejín si musíme túto otázku klásť. Ak nechceme, aby sa naše kresťanstvo scvrklo na dedičstvo minulosti, ako nás to toľkokrát napomínal pápež František, je dôležité vystúpiť z rizika unavenej a statickej viery a spýtať sa: Kto je dnes pre nás Ježiš Kristus? Aké miesto má v našom živote a v pôsobení Cirkvi? Ako môžeme o tejto nádeji svedčiť v každodennom živote a ohlasovať ju tým, ktorých stretávame?
Bratia a sestry, rozlišovanie, ktoré sa rodí z týchto otázok, umožňuje našej viere i Cirkvi neustále sa obnovovať a nachádzať nové cesty a nové formy ohlasovania Evanjelia. Toto, spolu s jednotou, má byť našou prvou túžbou. Osobitne sa dnes chcem obrátiť na Cirkev, ktorá je v Ríme, pretože práve ona je povolaná byť znamením jednoty a spoločenstva, Cirkvou zapálenou živou vierou, spoločenstvom učeníkov, ktorí dosvedčujú radosť a útechu Evanjelia vo všetkých ľudských situáciách.
V radosti tejto jednoty, ktorú nás príklad svätých Petra a Pavla pozýva rozvíjať, pozdravujem bratov arcibiskupov, ktorí dnes prijímajú pálium. Drahí bratia, tento znak, ktorý pripomína pastierske poslanie, ktoré vám bolo zverené, vyjadruje spoločenstvo s biskupom Ríma, aby každý z vás mohol v jednote katolíckej viery túto vieru posilňovať vo svojich miestnych cirkvách.
Chcem tiež pozdraviť členov synody Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi: ďakujem za vašu prítomnosť tu a za vaše pastoračné úsilie. Nech Pán daruje pokoj vášmu ľudu! A s úprimnou vďačnosťou pozdravujem Delegáciu Ekumenického patriarchátu, ktorú sem vyslal drahý brat, jeho svätosť Bartolomej.
Drahí bratia a sestry, posilnení svedectvom svätých apoštolov Petra a Pavla, kráčajme spolu vo viere a v spoločenstve a vzývajme ich príhovor za nás všetkých, za mesto Rím, za Cirkev a za celý svet.
Preklad Martin Jarábek