Vatikán 26. júna (VaticanNews) Pápež Lev XIV. v piatok 26. júna, v deň slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, predsedal v Bazilike sv. Petra svätej omši spojenej s vysviackou 32 kňazov z rôznych kútov sveta, medzi ktorými nechýbalo ani Slovensko. Novokňazom sa stal 26-ročný Rastislav Krempaský zo Spišskej diecézy. Eucharistia bola súčasťou Jubilea kňazov, ktorí zaplnili Baziliku. V jej vnútri sa nachádzalo 5500 osôb a pred ňou ďalších 3000.
Zdroj: VaticanNews
Homília Svätého Otca Svätá omša a kňazské vysviacky na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Jubileum kňazov (27. júna 2025) Dnes, na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, v Deň modlitieb za posvätenie kňazov, s radosťou slávime túto Eucharistiu pri príležitosti Jubilea kňazov. Preto sa predovšetkým obraciam na vás, drahí bratia kňazi, ktorí ste prišli k hrobu apoštola Petra, aby ste prekročili svätú bránu a opätovne ponorili svoje krstné i kňazské rúcha do Srdca Spasiteľa. Pre niektorých z vás má tento úkon výnimočný význam – koná sa v jedinečný deň vášho života: v deň kňazskej vysviacky. Hovoriť o Kristovom Srdci v tomto kontexte znamená hovoriť o celom tajomstve Pánovho vtelenia, smrti a zmŕtvychvstania, ktoré nám bolo osobitne zverené, aby sme ho sprítomňovali vo svete. Preto sa – vo svetle liturgických čítaní, ktoré sme počuli – spoločne zamyslime nad tým, ako môžeme prispieť k dielu spásy. V prvom čítaní prorok Ezechiel hovorí o Bohu ako o pastierovi, ktorý prechádza svoje stádo, počíta svoje ovce jednu po druhej: hľadá stratené, ošetruje zranené, posilňuje slabé a choré (Ez 34, 11 – 16). Takto nám v čase veľkých a hrozivých konfliktov pripomína, že láska Pána, ktorou sa máme nechať objať a pretvoriť, je univerzálna – a že v jeho očiach, a tým pádom aj v našich, niet miesta pre rozdelenie ani nenávisť akéhokoľvek druhu. V druhom čítaní (porov. Rim 5, 5 – 11) nám svätý Pavol pripomína, že Boh nás zmieril „keď sme boli ešte bezmocní“ (v. 6) a „hriešnici“ (v. 8), a pozýva nás odovzdať sa premieňajúcemu pôsobeniu jeho Ducha, ktorý prebýva v nás, na každodennej ceste obrátenia. Naša nádej sa zakladá na uvedomovaní si, že nás Pán nikdy neopúšťa: vždy nás sprevádza. My však sme povolaní spolupracovať s ním – predovšetkým tým, že postavíme do centra svojho života Eucharistiu, „prameň a vrchol celého kresťanského života“ (II. vatikánsky koncil, Lumen gentium, 11); ďalej „plodným prijímaním sviatostí, najmä častou sviatosťou zmierenia“ (Presbyterorum ordinis, 18); a napokon modlitbou, rozjímaním nad Božím slovom a praktizovaním lásky, aby sa naše srdce čoraz viac pripodobňovalo srdcu „Otca milosrdenstva“ (tamže).
To nás vedie k evanjeliu, ktoré sme počuli (porov. Lk 15, 3 – 7), kde sa hovorí o radosti Boha – a každého pastiera, ktorý miluje podľa jeho Srdca – z návratu jednej stratenej ovce do ovčinca. Je to pozvanie žiť pastoračnú lásku s veľkodušným srdcom Otca, pestovať v sebe jeho túžbu: aby sa nikto nestratil (porov. Jn 6, 39), ale aby všetci – aj skrze nás – spoznali Krista a mali v ňom večný život (porov. Jn 6, 40). Je to pozvanie byť hlboko zjednotení s Ježišom (porov. Presbyterorum ordinis, 14), byť semienkom svornosti uprostred bratov, niesť na pleciach strateného, darovať odpustenie tým, čo pochybili, hľadať tých, čo sa vzdialili alebo boli vylúčení, uzdravovať tých, čo trpia na tele či na duši – v tom veľkom kolobehu lásky, ktorý prýšti z prebodnutého boku Ukrižovaného, objíma všetkých ľudí a napĺňa svet. Pápež František o tom napísal: „Z rany Kristovho boku naďalej vyviera ten prameň, ktorý sa nikdy nevyčerpá, ktorý nepominie, a ktorý sa vždy znova ponúka tým, čo chcú milovať. Jedine jeho láska umožní vznik nového ľudstva“ (Dilexit nos, 219). Kňazská služba je službou posväcovania a zmierenia pre jednotu Kristovho Tela (Lumen gentium, 7). Preto II. vatikánsky koncil vyzýva kňazov, aby „vynakladali všetko úsilie na privádzanie všetkých k jednote v láske“ (Presbyterorum ordinis, 9), aby harmonizovali rozdielnosti tak, „aby sa nik necítil ako cudzí“ (tamže). A odporúča im, aby boli zjednotení s biskupom a medzi sebou navzájom (tamže, 7 – 8). Čím väčšia bude medzi nami jednota, tým viac budeme schopní privádzať aj ostatných do ovčinca Dobrého pastiera, aby sme ako bratia žili v jednom dome Otca. Svätý Augustín vo svojej homílii pri príležitosti výročia svojej kňazskej vysviacky hovorí o radostnom ovocí spoločenstva, ktoré spája veriacich, kňazov a biskupov, a ktoré má svoj koreň v tom, že sa cítime všetci vykúpení a zachránení tou istou milosťou a tým istým milosrdenstvom. V tejto súvislosti vyslovil slávnu vetu: „Pre vás som biskupom, s vami som kresťanom“ (Sermo 340, 1).
Na slávnostnej svätej omši na začiatku môjho pontifikátu som pred Božím ľudom vyjadril veľkú túžbu: „Cirkev zjednotená, znak jednoty a spoločenstva, ktorá sa stáva kvasom pre zmierený svet“ (18. mája 2025). Dnes sa o túto túžbu znova delím s vami všetkými: zmierení, zjednotení a pretvorení láskou, ktorá hojne vyviera z Kristovho Srdca, kráčajme spolu v jeho šľapajach – pokorní a rozhodní, pevní vo viere a otvorení všetkým v láske – a prinášajme svetu pokoj Zmŕtvychvstalého s tou slobodou, ktorá pramení z vedomia, že sme milovaní, vyvolení a poslaní Otcom.
A teraz sa pred záverom obraciam na vás, drahí ordinandi, ktorí sa čoskoro vkladaním rúk biskupa a novým zoslaním Ducha Svätého stanete kňazmi. Poviem vám niekoľko jednoduchých slov, ktoré považujem za podstatné pre vašu budúcnosť i pre budúcnosť duší, ktoré vám budú zverené. Milujte Boha i bratov, buďte veľkodušní, horliví v slávení sviatostí, v modlitbe – osobitne pri adorácii – i v službe. Buďte nablízku vášmu stádu, venujte svoj čas a energiu všetkým, bez výnimiek a bez šetrenia sa – ako nás učí prebodnutý bok Ukrižovaného a príklad svätých. Nezabúdajte, že Cirkev vo svojej dejinnej púti mala – a má aj dnes – nádherné príklady kňazskej svätosti: už od prvých kresťanských obcí rodila a pozná medzi svojimi kňazmi mučeníkov, neúnavných apoštolov, misionárov i hrdinov lásky. Čerpajte z tohto bohatstva: zaujímajte sa o ich príbehy, študujte ich životy a diela, napodobňujte ich čnosti, nechajte sa zapáliť ich horlivosťou, často a vytrvalo vzývajte ich príhovor! Náš svet nám až príliš často ponúka pochybné a neopodstatnené modely úspechu a prestíže – nedajte sa nimi očariť! Všímajte si skôr pevný príklad a ovocie apoštolátu – často skrytého a pokorného – tých, ktorí vo viere a oddanosti slúžili Pánovi a bratom. Ich pamiatku zachovajte svojou vernosťou. Napokon sa všetci zverme materinskej ochrane blahoslavenej Panny Márie, Matky kňazov a Matky nádeje: nech nás sprevádza a posilňuje na ceste, aby sme každý deň mohli čoraz viac pripodobniť svoje srdce Srdcu Krista, najvyššieho a večného Pastiera. Preklad: Slovenská redakcia Vartikánskeho rozhlau – VaticanNews: Martin Jarábek, Zuzana Klimanová