Bratislava 27. júna (TK KBS) V liturgickom kalendári pripadá piatok po druhej nedeli po slávnosti Zoslania Ducha Svätého na slávenie slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho – Srdca, ktoré planie láskou k ľuďom až do krajnosti. V tento deň sa Cirkev s vďačnosťou obracia k Ježišovmu Srdcu ako k prameňu života, sily a milosti.
V 17. storočí si Ježiš povolal dve významné postavy, aby svetu pripomenuli veľkosť jeho lásky: francúzskeho kňaza sv. Jána Eudesa a rehoľníčku sv. Margitu Máriu Alacoque.
Margite sa Ježiš zjavoval so svojím prebodnutým Srdcom ovinutým tŕním a žiariacim svetlom. V týchto videniach jej zveril túžbu, aby bola v Cirkvi ustanovená osobitná slávnosť na uctievanie jeho Srdca. Tým, ktorí sa mu zasvätia – najmä cez pravidelnú eucharistickú úctu v prvé piatky – prisľúbil hojné milosti.
Ježišovo Srdce je otvorené a zranené. Nieslo stopy ľudskej nevery, a predsa neprestávalo volať: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás občerstvím.“ (Mt 11,28)
Srdce je v biblickom jazyku symbolom lásky a vnútorného života. Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je preto aj výzvou – otvoriť svoje vlastné srdce láske, ktorá uzdravuje, a s vďačnosťou ju opätovať. „Svetu vládne nevďačnosť,“ zaznelo kedysi, no Božské Srdce pozýva neostať na strane nevďačnosti a ľahostajnosti, ale stať sa deťmi Božími – nositeľmi lásky a dobra. Viera nie je len súhlas rozumu, ale rozhodnutie čerpať silu z Božského Srdca a žiť z nej.
Sv. Margita Mária Alacoque prijala v roku 1685 tzv. dvanásť prisľúbení Najsvätejšieho Srdca tým, ktorí túto úctu nielen praktizujú, ale podľa nej aj žijú – v duchu evanjelia a blahoslavenstiev.
Sv. Ján Eudes, ktorý v roku 1643 založil Kongregáciu Ježiša a Márie, sa veľkou mierou zaslúžil o liturgickú stránku tejto úcty. Jeho liturgické texty schválili francúzski biskupi už v roku 1672. Pápež Klement XIII. túto úctu oficiálne schválil v roku 1765 a pápež Pius IX. ju v roku 1856 rozšíril na celú Cirkev.
Odvtedy sa úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu stala dôležitým prúdom duchovného života Cirkvi. Pápež Lev XIII. ju podporil encyklikou Annum sacrum (1899), v ktorej zasvätil celé ľudstvo Božskému Srdcu. Pius XI. zaviedol každoročnú obnovu zasvätenia na slávnosť Krista Kráľa a Pius XII. predložil výklad tejto úcty v encyklike Haurietis aquas (1956).
Zdroj: Catholica/Cirkev.cz/Archív TK KBS