Irán 24. júna (TK KBS) „Pred úsvitom nás prebudil ohlušujúci hluk stíhačiek a dronov, ktoré zhadzovali svoje bomby,“ no s časom „si zvykáme znovu zaspať, aj keď naozaj nemôžeme oddychovať.“ Tak píše kardinál Dominique Joseph Mathieu, arcibiskup Teheránu-Ispahanu Latinského rítu, vo svojej druhej úvahe zaslanej AsiaNews, v ktorej opisuje vojnu vyvolanú Izraelom proti Iránu, do ktorej sa minulú noc priamo zapojili aj Spojené štáty. „Prvým, čo po zobudení robíme,“ pokračuje kardinál, „je vyjsť na strešnú terasu a hľadať dymové signály, ktoré označujú bombardované miesta.
Druhým rituálom je odomknúť vstupné dvere a pozrieť sa do ulice, ktorá je prázdna od áut aj ľudí.“ Bežný život sa obrátil naruby, rovnako ako obvyklý denný rytmus, ktorý je podľa kardinála Mathieuho teraz charakterizovaný „dlhými tichami, v ktorých akýkoľvek najmenší zvuk vzbudzuje strach z nového útoku.“ „Súčasná eskalácia útokov a protútokov“ je „surreálna“ a vyvoláva „obavy z najhoršieho“, že všetko je „ospravedlniteľné, vrátane „dosiahnutia mieru vojnou.““
Jedenásty deň vojny
Pred úsvitom nás prebudil ohlušujúci hluk stíhačiek a dronov zhadzujúcich bomby, sprevádzaný ohromujúcimi výbuchmi protileteckej obrany. Zvykáme si znovu zaspať, hoci nemôžeme naozaj oddychovať.
Prvým, čo robíme po zobudení, je vyjsť na strešnú terasu a sledovať dymové požiare, ktoré označujú bombardované miesta. Druhým rituálom je odomknúť predné dvere a pozrieť sa do ulice, ktorá je od áut a ľudí prázdna od jedného konca po druhý, okrem vychudnutého mačiatka hľadajúceho náklonnosť a niečo na jedenie.
Väčšina obchodov je zatvorená, okrem niekoľkých potravín a pekární, kde sú zásoby dostupné za ceny, ktoré každým dňom stúpajú.
Dni už nie sú označené ako kedysi. Dlhé ticho, v ktorom najmenší zvuk vyvoláva strach z nového útoku, núti ľudí premýšľať, či majú vôbec niečo robiť.
Ľudia majú obavy, podobne ako učeníci v lodi so spiacim Ježišom, ktorí zápasia s búrkou a vodou, ktorá ich chce potopiť. Pýtame sa, prečo sa Ježiš zdá byť neprítomný, najmä keď sa ženie búrka. Nakoniec ho trasúc zobudíme, aby niečo urobil. V lodi, ktorá je Cirkvou, nám pripomína svoju prítomnosť. Oslavenie jeho eucharistického tela pod hukotom paľby navracia ticho do mysle a ukazuje, že aj keď je more rozbúrené, On je na palube a upokojuje búrku.
Pán je jediným stabilným spojením, ktoré treba živiť modlitbou, aby sme nepodľahli pokušeniam zla, ktoré zaplavujú linku strachmi a starosťami a spôsobujú, že klesáme ku dnu. Nepovedali učeníci: „Učiteľ, nič ti nie je, že hynieme?“ (Mk 4,38)
Surreálna eskalácia útokov a protútokov, podporovaná spojencami na jednej strane a spolupáchateľmi na druhej, na mimoriadne citlivých miestach, nás vedie k obavám z najhoršieho, presvedčujúc nás, že už neexistujú hranice, že je možné a ospravedlniteľné čokoľvek, napríklad „dosiahnuť mier vojnou“. Mier však neznamená umlčať ľudí strachom. Mier sa dosahuje mierovým riešením konfliktov, prácou na spravodlivosti, zmierení a ľudskej dôstojnosti.
„Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni budú nazvaní synmi Božími“ – Mt 5,9. Mier je ovocím lásky a milosrdenstva. Aby sme vyriešili konflikty a podporili mier, musíme nasledovať cestu nenásilia a dialógu. Máme vieru v Ježiša, ktorý pohŕda vetrom a vlnami, ktoré sa utišili a priniesli pokoj? (Lk 8,22-25). Preto pápež Lev XIV vyzýva k pokoju – k pokoju a poriadku – a prosí: „Nech diplomacia umlčí zbrane!“
Dominique Joseph Mathieu arcibiskup Teheránu-Ispahanu Latinského rítu