Bratislava 21. júna (TK KBS) Medzi osobnosťami jezuitskej rehole, ktorých nedožité storočnice si pripomíname v roku 2025, patrí aj páter Andrej Osvald SJ (1925 – 2019), provinciál slovenských jezuitov v období 1977 – 1990.
V 50. rokoch bol väznený v Jáchymove, od roku 1970 pôsobil vo farnostiach Spišskej diecézy a po roku 1989 obnovil rehoľné štruktúry počnúc noviciátom v Trnave. Na miestach spojených so životom a pôsobením P. Andreja Osvalda vo Svätom Kríži a v Lackovej pribudnú pamätné tabule.
Vo Svätom Kríži (okr. Liptovský Mikuláš), kde P. Andrej Osvald SJ pôsobil v období 1977 – 1987 ako správca farnosti, mu odhalia pamätnú tabuľu na budove fary v nedeľu 29. júna 2025 o 10.30. Slávnosti, ktorá sa začne vo farskom Kostole Povýšenia Svätého kríža, bude predsedať emeritný prešovský archieparcha Ján Babjak SJ. Podujatie organizuje Konfederácia politických väzňov Slovenska v spolupráci s miestnou farnosťou (Plagát s pozvánkou).
V Lackovej (okr. Stará Ľubovňa), kde sa P. Andrej Osvald SJ narodil a kde je aj pochovaný, mu odhalia pamätnú tabuľu pri vchode do kostola v nedeľu 27. júla 2025 o 11.00. Slávnosti vo filiálnom kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bude opäť predsedať vladyka Ján Babjak SJ. Spomienkové podujatie organizuje farnosť Nižné Ružbachy – filiálka Lacková v spolupráci s obcou Lacková a Konfederácia politických väzňov Slovenska (Plagát s pozvánkou).
Životný príbeh v skratke
Páter Andrej Osvald SJ sa narodil 9. mája 1925 v Lackovej v okrese Stará Ľubovňa, v roku 1946 vstúpil do jezuitského noviciátu v Ružomberku. Po násilnom zásahu totalitného režimu proti reholiam v roku 1950 pracoval v táboroch PTP, v roku 1955 bol zatknutý a odsúdený za tajnú náboženskú činnosť na štyri roky väzenia, ktoré si odpykal v uránovej bani v Jáchymove.
Neskôr pracoval ako roľník v rodnej obci, od roku 1967 aj ako organista v Nemčiňanoch a vo Vrbovom. Po roku 1967 si dokončil štúdiá na bohosloveckej fakulte v Bratislave a ako 45-ročný bol 1. júna 1970 vysvätený za kňaza. Slávnostné rehoľné sľuby v Spoločnosti Ježišovej zložil 15. augusta 1971 v kostole Najsvätejšej Trojice v Trnave do rúk miestneho predstaveného P. Františka Bednára SJ. Pastoračne pôsobil v Spišskej diecéze: ako kaplán v Liptovskej Lúžnej (1970 – 1972) a v Ružomberku (1972 – 1977) a ako farár v Liptovskom Svätom kríži (1977 – 1987) a vo Važci (1987 – 1990).
Dňa 10. novembra 1977 bol vymenovaný za provinciála Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, ktorým bol až do 1. januára 1991. Tento úrad prevzal po P. Jánovi Srnovi. Ako provinciál organizoval činnosť jezuitov na Slovensku vrátane tajnej pastorácie, štúdií a vysviacok. Nekompromisne sa vzoprel ponukám na spoluprácu zo strany totalitnej Štátnej bezpečnosti.
Po návrate náboženskej slobody sa ako provinciál do roku 1990 venoval obnove rehoľného života jezuitov prípravou noviciátneho domu v Trnave, exercičných domov, ako aj prípravou obnovenie činnosti Teologického inštitútu sv. Alojza v Bratislave. Ďalej pôsobil v Prešove, Košiciach a od roku 2008 bol na dôchodku v jezuitskom dome seniorov v Ivanke pri Dunaji, kde zomrel 20. januára 2019 vo veku 93 rokov. Pochovaný je v rodnej Lackovej spolu so svojím bratom Jozefom Osvaldom, ktorý bol tiež jezuitom, rehoľným bratom.
Svoj život opísal P. Andrej Osvald v autobiografii s názvom Boží dlžník (úryvok). Autobiografiu napísal A. Osvald v Prešove ako osemdesiatnik. Prinášame aj odkaz na biografický text, ktorý priblížil pátra Andreja Osvalda pri príležitosti jeho 90. narodenín 9. mája 2015 (Zdroj: P. Milan Hudaček SJ, archivár Slovenskej provincie SJ).
Spracoval: Jozef Bartkovjak SJ