Bratislava 13. júna (TK KBS) Nedeľa po Slávnosti Zoslania Ducha Svätého je v Rímskokatolíckej cirkvi zasvätená Slávnosti Najsvätejšej Trojice. V Gréckokatolíckej cirkvi sa Presvätá Trojica oslavuje už počas sviatku Zostúpenia Svätého Ducha. Ako uviedol gréckokatolícky kňaz Ján Krupa, tento sviatok bol oficiálne zavedený pre celú západnú Cirkev v roku 1334 pápežom Jánom XXII. Jeho korene siahajú do čias, keď Cirkev čelila bludom, najmä arianizmu, ktorý popieral Kristovo božstvo.
Teologický obsah a historické korene
Slávnosť je sprevádzaná omšovou prefáciou, ktorá sa svojím dogmatickým jazykom podobá teologickému traktátu. Zdôrazňuje jednotu Boha v troch osobách – Otca, Syna a Ducha Svätého – pričom vychádza z učenia kapadóckych cirkevných otcov. Pojem Trojica tvorí jadro kresťanskej viery, ako ho formulovali prvé dva ekumenické koncily v Nicei a Konštantínopole. V Katechizme Katolíckej cirkvi je Trojica definovaná ako jedno božstvo v troch osobách, ktoré sú odlišné vzťahmi, ale nerozdeľujú Božiu jednotu.
Tajomstvo lásky, ktoré žijeme vo viere
Ján Krupa pripomína, že Trojica je zároveň najhlbším vyjadrením Božej lásky. Svätý Augustín vysvetľuje, že Boh je Trojica práve preto, že je láskou – Otec miluje, Syn je milovaný a Duch Svätý je samotná láska. Toto tajomstvo nás nevedie k intelektuálnemu pochopeniu, ale k pokornej viere. Ako hovorí Krupa, Boh nie je láskou len odkedy existuje človek či svet, ale od večnosti, pretože v sebe má Syna, ktorého miluje „v Duchu Svätom“. Kresťania sú pozvaní žiť toto tajomstvo v liturgii i každodennom živote, ako účastníci plánu spásy, ktorý Trojica rozvíja naprieč dejinami.
Zdroj: Archív TK KBS, redakčne upravené