Bratislava 11. júna (TK KBS) Dnes, 11. júna, si v liturgickom kalendári pripomíname sviatok svätého Barnabáša – významného muža raného kresťanstva, ktorého Skutky apoštolov opisujú ako „dobrého muža, plného Ducha Svätého a viery“. Hoci nepatril medzi pôvodných dvanásť apoštolov, jeho blízky vzťah s nimi a dôležitá úloha pri šírení evanjelia mu vyniesli titul „apoštol“.
Syn útechy z Cypru
Barnabáš pochádzal z levitskej židovskej rodiny na ostrove Cyprus a pôvodne sa volal Jozef.
Apoštoli mu dali meno Barnabáš, čo znamená „syn útechy“, čo vystihovalo jeho schopnosť povzbudiť a viesť druhých. Do Jeruzalema prišiel pravdepodobne študovať. Jeho meno sa prvýkrát objavuje v 4. kapitole Skutkov apoštolov, kde predal svoj majetok a výťažok venoval apoštolom – čím sa zaradil medzi ich najbližších spolupracovníkov.
Spolupráca s Pavlom a misijné cesty
Barnabáš zohral kľúčovú úlohu v Antiochii, kde viedol komunitu prvých pohanských kresťanov. Práve tam vyhľadal Saula (neskôr Pavla) a spolu celý rok evanjelizovali.
V Antiochii sa učeníci po prvý raz začali nazývať „kresťanmi“. Po prorockom varovaní o hroziacom hlade Barnabáš a Pavol odniesli pomoc cirkvi v Jeruzaleme, a neskôr sa vydali na svoju prvú veľkú misiu cez Cyprus a Malú Áziu. Na Cypre porazili čarodejníka Elýmása, čo upevnilo postavenie Pavla ako vedúceho misie.
Mučenícka smrť a odkaz
Záver Barnabášovho života je opradený tradíciou. Podľa nej zomrel mučeníckou smrťou v Salamíne na Cypre – ukameňovaný a upálený. Na tomto mieste sa dodnes nachádza jeho hrob, ktorý je pútnickým miestom. Jeho relikvie sú uchovávané v rôznych mestách Európy, vrátane Prahy, Kolína nad Rýnom a Toulouse. Barnabáš zostáva pre Cirkev symbolom odvahy, viery a nezištnej služby.
Zdroje: Životopisy svätých/Catholica