Bratislava 9. júna (TK KBS) Liturgická pamiatka Panny Márie, Matky Cirkvi, pripadá na pondelok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Ustanovil ju pápež František v roku 2018 ako záväznú pre celú Katolícku cirkev. Hoci ide o sviatok pomerne nový, titul „Matka Cirkvi“ má hlboké teologické i historické korene.
Mystické materstvo Márie
Panna Mária je Matkou Krista – nielen jeho tela narodeného z jej lona, ale aj jeho tela mystického, ktorým je Cirkev.
Toto poňatie vychádza priamo zo Svätého písma a bolo oficiálne potvrdené pápežom Pavlom VI. 21. novembra 1964 pri závere tretej etapy Druhého vatikánskeho koncilu, v súvislosti s promulgáciou dogmatickej konštitúcie Lumen gentium. Odvtedy sa tento titul dostáva do širšieho povedomia a od roku 1980 je súčasťou Loretánskych litánií.
Užšie liturgické začiatky v Poľsku a Argentíne
Liturgická úcta k Panne Márii, Matke Cirkvi, sa však slávila už skôr – napríklad v Poľsku, kde bola do národného kalendára zaradená so súhlasom pápeža 4. mája 1971, alebo v Argentíne.
Titul „Matka Cirkvi“ nesie veľa kostolov po celom svete, vrátane Slovenskej a Českej republiky. Tento titul sa premieta aj do umenia – napríklad v mozaike v Ríme alebo na slovenskom pútnickom mieste Živčáková pri Turzovke, kde sa nachádza chrám zasvätený práve Matke Cirkvi.
Mnohotvárna blízkosť Márie
Cirkev Máriu oslovuje mnohými titulmi, aby vyjadrila jej výnimočnosť, dary a blízkosť ľuďom každého národa a kultúry. V každej dobe boli ustanovené nové sviatky podľa potrieb veriacich – niekedy na obranu právd viery, inokedy ako povzbudenie a posila.
Mária sa zjavuje v podobách ľudí konkrétneho miesta – Panna Mária Guadalupská ako Mexičanka, čínska Panna Mária s ázijskými rysmi. Jej posolstvo je však vždy rovnaké: „Som vaša Matka“. V tom spočíva jej materstvo – je blízka, počúvajúca, privádzajúca ku Kristovi.
Mária – Matka, ktorá vedie k Synovi
Úcta k Panne Márii vychádza z evanjelia. Práve ona v Káne Galilejskej povedala služobníkom: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5). V tom je jej úloha aj dnes – viesť nás k poslušnosti Bohu. Ona je tá, ktorá uchovávala všetky Ježišove slová vo svojom srdci a stála pod krížom, kde ju Kristus zveril milovanému učeníkovi – teda celej Cirkvi: „Hľa, tvoja Matka.“ (Jn 19, 27)
Sviatosti nás spájajú s Kristom a jeho Matkou
Cez sviatosti sme včlenení do Kristovho tela. On sám hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom.“ (Jn 6, 56) A práve preto je aj jeho Matka našou Matkou – Matkou Cirkvi.
Mária túži pre každého človeka po tom, čo je najväčším dobrom – po večnom živote v Božom kráľovstve. Jej úloha v dejinách spásy nie je okrajová, ale úzko spätá s Ježišovým poslaním. Aj dnes ju Cirkev vzýva ako tú, ktorá nás vedie k Synovi, k Duchu Svätému a k Otcovi, v ktorých jednote máme život.
Ako píše apoštol Pavol: „Čo oko nevidelo, čo ucho nepočulo, čo ani človeku na myseľ neprišlo, pripravil Boh tým, ktorí ho milujú.“ (1 Kor 2, 9) Mária, Matka Cirkvi, je sprievodkyňou na tejto ceste.
Zdroje: catholica, cirkev.cz