Vatikán 4. júna (VaticanNews) Pri generálnej audiencii v stredu 4. júna pápež Lev XIV. pokračoval v cykle katechéz o nádeji.
Zdroj: VaticanNews
Tentoraz sa pristavil pri podobenstve o robotníkoch vo vinici. Pripomenul, že Boh neprestáva vychádzať v ústrety človeku, aj keď sa mu zdá, že prišiel neskoro. „Aj keď sa nám zdá, že už môžeme urobiť len málo, vždy to stojí za to,“ zdôraznil Svätý Otec. Podobenstvo podľa neho ukazuje Božiu spravodlivosť ako štedrosť, ktorá neodmeňuje len zásluhy, ale odpovedá na dôstojnosť a potrebu každého človeka.
Zdroj: VaticanNews
Cyklus katechéz – Jubileum 2025 Ježiš Kristus, naša nádej
II. Ježišov život. Podobenstvá 8. Robotníci vo vinici. „A povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice‘“ (Mt 20, 4), streda 4. júna 2025
Čítanie: Mt 20, 1 – 7
[Ježiš povedal:] „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel zavčas rána najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denár na deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej, videl iných, ako postávajú nečinne na námestí, a povedal im: ‚Choďte aj vy do vinice, a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni išli. Vyšiel znova okolo poludnia a o tretej popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej, našiel iných postávať a spýtal sa ich: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Odpovedali mu: ‚Pretože nás nikto nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do vinice!‘“
Drahí bratia a sestry,
chcem sa opäť pristaviť pri jednom Ježišovom podobenstve. Aj v tomto prípade ide o rozprávanie, ktoré živí našu nádej. Neraz totiž nadobúdame dojem, že náš život nemá zmysel: cítime sa nepotrební, nedostatoční – ako tí robotníci, ktorí stoja na trhovisku a čakajú, kým ich niekto najme. Čas však plynie, život beží a my sa necítime uznaní ani ocenení. Možno sme prišli neskoro, predbehli nás iní alebo nás zdržali starosti.
Obraz trhoviska je veľmi výstižný aj pre našu dobu, pretože trh je miestom obchodu, kde sa – žiaľ – kupčí aj s náklonnosťou a dôstojnosťou v nádeji na zisk. A keď človek necíti, že si ho niekto váži, môže sa stať, že sa „predá“ prvému, kto oň prejaví záujem. Pán nám však pripomína, že náš život má hodnotu a jeho túžbou je pomôcť nám to objaviť.
Aj v dnešnom podobenstve vystupujú robotníci, ktorí čakajú, kým ich niekto najme. Nachádzame ho v 20. kapitole Matúšovho evanjelia a aj tu je hlavnou postavou niekto s nezvyčajným správaním – niekto, kto prekvapuje a kladie otázky. Je to majiteľ vinice, ktorý osobne vychádza hľadať robotníkov. Zjavne mu záleží na osobnom vzťahu s nimi.
Ako som povedal, ide o podobenstvo, ktoré dáva nádej, lebo nám hovorí, že tento hospodár vychádza opakovane hľadať tých, čo čakajú na zmysel svojho života. Vyjde zavčas rána a potom každé tri hodiny znova. Po tretej popoludní už by však nebol dôvod znova vyjsť, pretože pracovný deň sa končil o šiestej.
Tento neúnavný hospodár, ktorý chce za každú cenu dať hodnotu každému životu, však vychádza aj o piatej. Robotníci, ktorí dovtedy ostali na trhovisku, už asi stratili nádej – ten deň bol pre nich premárnený. A predsa sa ešte niekto našiel, kto v nich veril. Aký má zmysel najať si niekoho len na poslednú hodinu dňa? Aký má zmysel pracovať len jednu hodinu? A predsa – aj keď sa nám zdá, že už môžeme urobiť len málo, vždy to stojí za to. Vždy je možné nájsť zmysel, pretože Boh miluje náš život. Originalita tohto hospodára sa ukazuje aj na konci dňa, pri výplate mzdy. S tými, čo prišli na svitaní, sa dohodol na denári – čo bola bežná mzda za deň práce. Ostatným povedal, že im dá, čo je spravodlivé. A práve tu nás podobenstvo znepokojuje: čo je spravodlivé? Pre hospodára vinice, teda pre Boha, je spravodlivé, aby každý dostal to, čo potrebuje pre život. On si robotníkov zavolal osobne, pozná ich dôstojnosť a na základe nej im chce zaplatiť. A dáva každému jeden denár.
Tí, čo prišli ako prví, sú sklamaní – nedokážu oceniť krásu tohto gesta. Hospodár nebol nespravodlivý, bol jednoducho štedrý. Nehľadel len na zásluhy, ale aj na potrebu. Boh chce dať každému svoje kráľovstvo – plný, večný a blažený život. A presne takto koná Ježiš: nevedie si zoznamy a rebríčky, ale tomu, kto mu otvorí srdce, dáva sám seba celého.
Z pohľadu tohto podobenstva by si dnešný kresťan mohol položiť otázku: „Prečo začínať s prácou hneď? Ak je odmena rovnaká, načo sa namáhať viac?“ Svätý Augustín na tieto pochybnosti odpovedal: „Prečo teda meškáš s nasledovaním toho, kto ťa volá, keď si istý odmenou, ale neistý dňom? Daj si pozor, aby si si svojím otáľaním nepripravil o to, čo ti podľa svojho prisľúbenia chce dať.“ [1]
Chcel by som zvlášť mladým povedať: nečakajte! Odpovedzte s nadšením Pánovi, ktorý vás volá pracovať vo svojej vinici. Neodkladajte to, vyhrňte si rukávy – Pán je štedrý a nesklame vás! Prácou v jeho vinici nájdete odpoveď na tú hlbokú otázku, ktorú si nosíte v srdci: aký zmysel má môj život?
Drahí bratia a sestry, nestrácajme odvahu! Aj v temných chvíľach života, keď čas plynie a nedostávame odpovede, ktoré hľadáme, prosme Pána, aby znova vyšiel a prišiel za nami tam, kde naňho čakáme. Pán je štedrý – a príde čoskoro!
Preklad Martin Jarábek
Poznámka: [1] Reč 87, 6, 8.