Olomouc 22. mája (TK KBS) Bádateľom sa podarilo podrobne zdokumentovať neprístupné podzemné chodby a hrobky v Katedrále svätého Václava v Olomouci. Objavili tu veľkú podzemnú kryptu so zvyškami románskeho muriva a ďalšiu hrobku s dvoma luxusnými cínovými sarkofágmi: miesto posledného odpočinku významného olomouckého biskupa zo 16. storočia Stanislava Pavlovského.
Nedeštruktívny výskum a dokumentácia podzemia olomouckej Katedrály svätého Václava sa začali v minulom roku. Prieskumná minisonda najprv zaznamenala rozsiahlu podzemnú kryptu v hlavnej lodi chrámu, kde podrobne zdokumentovala zvyšky románskeho muriva. Podarilo sa však len nahliadnuť do členitej chodby vedúcej ďalej na juh.
Až nedávno bola podrobne preskúmaná spolu s ďalšou kryptou na vzdialenom konci. V tejto hrobke sa podarilo zdokumentovať veľký počet pochovaných vrátane dvoch luxusných cínových sarkofágov zo 16. storočia. Vedci sa nazdávajú, že práve tu odpočíva arcibiskup Stanislav Pavlovský (1579 – 1598). Počas prác prieskumníci zhotovili veľké množstvo snímok, ktoré teraz spracujú odborníci. Už teraz je však isté, že bádatelia získali nové, doteraz neznáme poznatky o dejinách Olomouca a celej diecézy.
Prekvapenie v krypte
„Hlavným cieľom a účelom prieskumu bolo zistiť stav neprístupného podzemia. Išlo teda o elimináciu nebezpečenstva negatívnych prejavov neznámeho podzemia na povrchu. Ochrániť majetok a zdravie ľudí, ktorí sa pohybujú v chráme,“ povedal geoinformatik Jiří Šindelář, ktorý je zodpovedný za technickú časť výskumu.
„Najzaujímavejším zistením z hľadiska histórie Svätováclavského návršia a následne celého Olomouca je presné potvrdenie a orientácia románskeho kvádrovania v severozápadnom rohu centrálnej krypty a skutočnosť, že hrobka biskupa Stanislava Pavlovského stále existuje a je v relatívne dobrom stave. Predpokladalo sa, že v minulosti bola zasypaná alebo prekrytá betónom. Veľkým prekvapením bol objav a dokumentácia dvoch unikátnych cínových schránok zo 16. storočia, z ktorých jedna patrila významnému olomouckému biskupovi Stanislavovi Pavlovskému a druhá jeho otcovi,“ uviedla Simona Jemelková, vedúca výskumu, historička umenia a kurátorka Múzea umenia Olomouc.
Podľa nej sa v krypte pod hlavnou loďou nachádza veľké množstvo novovekých pozostatkov v polorozpadnutých drevených rakvách. V niektorých prípadoch boli zdokumentované časti osobnej výbavy zosnulých. Najzaujímavejším nálezom z tohto veľkého podzemného priestoru (viac ako 40 m2) je exaktné potvrdenie existencie románskeho kvádra v severozápadnom rohu podzemnej miestnosti. „To znamená, že sem musela siahať pôvodná románska krypta staršieho kostola (románskeho predchodcu dnešnej katedrály), alebo môže ísť o pozostatok pôvodnej pohrebnej komory olomouckej kniežacej rodiny (tzv. olomouckých Přemyslovcov). Z historických prameňov je známa poloha hrobky Přemyslovcov pochovávali uprostred katedrály, čo by zodpovedalo polohe románskeho muriva v súčasnej veľkej krypte,“ uviedla Jemelková.
Rozpadnuté rakvy a cínové sarkofágy
Z veľkej krypty vedie na juh dlhá podzemná chodba. Podľa historických správ a starých kartografických dokumentov spájala kryptu s hrobkou Pavlovských pod bočnou kaplnkou svätého Stanislava. Doteraz však nebolo isté, či hrobka Pavlovských ešte existuje. Nepotvrdené historické pramene naznačovali, že v minulosti mohla byť zničená, zasypaná alebo dokonca zaliata betónom. Prieskumná a meracia dokumentácia z roku 2024 ukázala, že chodba sa otvára do ďalšej väčšej podzemnej miestnosti. Aj na veľkú vzdialenosť (viac ako 8 m) sa podarilo rozpoznať svetlé veko rakvy.
Preto sa výskumníci začiatkom roka 2025 vrátili do podzemia olomouckej katedrály, aby zdokumentovali stav hrobky pod južnou (bočnou) kaplnkou svätého Stanislava. Hrobka s rozlohou 26 m2 je klenbovitá. Svetlá výška priestoru je 2,2 m a vrchol klenby je 0,6 m pod podlahou kaplnky. Nikde v podzemnom priestore neboli zaznamenané žiadne statické poruchy ani stopy po zatopení podzemnou vodou. Vo východnej stene je zdokumentované pôvodné vetracie okienko. Tento otvor v minulosti využívali aj robotníci počas jednej zo stavebných prác na rekonštrukcii chrámu na likvidáciu prebytočného stavebného odpadu.
Vo vnútri pohrebnej komory bolo zdokumentované veľké množstvo rozpadnutých drevených rakiev. Najlepšie zachovaná je drevená rakva pri východnej stene. Medzi doskami rozpadnutej rakvy bola rozpoznaná kovová autentika s rozmermi približne 25 x 15 cm, na ktorej je uvedený rok 1780. Pri južnej stene sú zdokumentované dve cínové rakvy (alebo sarkofágy). V oboch prípadoch ide o výnimočné ukážky remeselného spracovania zo 16. storočia. Bohato reliéfne, ale aj rytím a otĺkaním zdobené rakvy možno porovnať len s niekoľkými podobnými predmetmi známymi z českého prostredia. Poukazujú na vysoké spoločenské postavenie pochovaných. Po kritickej konfrontácii nálezov s historickými prameňmi možno cínové rakvy stotožniť s pohrebom významného olomouckého biskupa Stanislava Pavlovského a jeho otca.
Na prieskume neprístupného podzemia Katedrály svätého Václava v Olomouci dlhodobo spolupracujú Múzeum umenia Olomouc, Spolok naša história a olomoucké arcibiskupstvo. Primárnym cieľom je overiť technický stav podzemia katedrály z hľadiska statických pomerov, rizika zatopenia podzemnou vodou či rizika výskytu biologických nánosov (napr. drevokazných húb a pod.). Nad rámec toho však výskum poskytuje množstvo poznatkov o histórii chrámu a širšieho okolia. Nové objavy budú verejnosti podrobnejšie predstavené v blízkej budúcnosti.
Zdroj: cirkev.cz