Rím 21. mája (VaticanNews) Pri modlitbe v Bazilike svätého Pavla za hradbami v pondelok 20. mája 2025 sa pápež Lev XIV. zamýšľal nad úvodom Listu Rimanom. Zdôraznil, že na počiatku každého povolania stojí Božia milosť a láska, ktorá premieňa srdce človeka a vedie ho k viere a spravodlivosti. Spása neprichádza čarovným prútikom, ale je tajomstvom lásky, ktorá predchádza od Boha, a slobodného súhlasu zo strany človeka – vysvetľuje Svätý Otec a vyzýva všetkých, aby odpovedali na Pánovo povolanie tak ako Šavol.
Prinášame v plnom znení homíliu Svätého Otca Leva XIV. pri slávení v Bazilike svätého Pavla za hradbami, 20. mája 2025
Biblický úryvok, ktorý sme si vypočuli, je začiatkom nádherného listu, ktorý svätý Pavol adresoval kresťanom v Ríme. Jeho posolstvo sa sústreďuje na tri veľké témy: milosť, vieru a spravodlivosť. Kým zverujeme začiatok tohto nového pontifikátu pod ochranu orodovníka národov, spoločne sa zamyslime nad jeho odkazom.
Svätý Pavol predovšetkým hovorí, že od Boha dostal milosť povolania (porov. Rim 1, 5). Uznáva teda, že jeho stretnutie s Kristom a jeho apoštolská služba sú späté s láskou, ktorou mu Boh vyšiel v ústrety – povolal ho k novému životu v čase, keď bol ešte ďaleko od evanjelia a prenasledoval Cirkev. Svätý Augustín – tiež obrátený – opisuje tú istú skúsenosť slovami: „Čo by sme si mohli zvoliť, keby si najprv nevyvolil nás? Ak by sme najprv neboli milovaní, ani by sme nemohli milovať“ (Reč 34, 2). Na začiatku každého povolania je Boh: jeho milosrdenstvo, jeho dobrota – štedrá ako matka (porov. Iz 66, 12 – 14), ktorá prirodzene, cez vlastné telo, živí svoje dieťa, kým si ešte nedokáže samo zabezpečiť potravu (porov. sv. Augustín, Výklad na žalm 130, 9).
Pavol však v tom istom úryvku hovorí aj o „poslušnosti viery“ (Rim 1, 5) a aj týmto sa delí o svoju skúsenosť. Pán sa mu totiž zjavil na ceste do Damasku (porov. Sk 9, 1 – 30), no nepripravil ho o slobodu – ponechal mu možnosť voľby, poslušnosti, ktorá sa rodí cez námahu, cez vnútorný aj vonkajší zápas, ktorý sa Pavol rozhodol podstúpiť. Spása neprichádza čarovným prútikom, ale je tajomstvom milosti a viery – Božej predchádzajúcej lásky a dôvernej, slobodnej odpovede človeka (porov. 2 Tim 1, 12).
Keď teda ďakujeme Pánovi za povolanie, ktorým premenil život Šavla, prosme ho, aby sme aj my vedeli odpovedať na jeho pozvania rovnakým spôsobom – stávajúc sa svedkami lásky, „ktorá je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5, 5). Prosme ho, aby sme vedeli pestovať a šíriť jeho lásku, stávajúc sa blízkymi jedni druhým (porov. František, Homília pri druhých vešperách na sviatok Obrátenia svätého Pavla, 25. januára 2024) – v tej istej súťaži lásky, ktorá po stretnutí s Kristom podnietila bývalého prenasledovateľa, aby sa stal „všetkým pre všetkých“ (porov. 1 Kor 9, 19 – 23) až po mučeníctvo. Tak sa aj pre nás, ako to bolo u neho, v slabosti tela prejaví sila viery v Boha, ktorý ospravodlivuje (porov. Rim 5, 1 – 5).
Táto bazilika je už stáročia zverená do starostlivosti benediktínskeho spoločenstva. Ako si nespomenúť – keď hovoríme o láske ako o prameni a hnacej sile ohlasovania evanjelia – na naliehavé výzvy svätého Benedikta v jeho Regule k bratskej láske v kláštore a k pohostinnosti voči všetkým (Regula, kap. 53 a 63)?
Na záver by som chcel pripomenúť slová, ktoré viac než tisíc rokov po svätom Benediktovi adresoval mladým iný Benedikt – pápež Benedikt XVI.: „Drahí priatelia – hovoril – Boh nás miluje. To je veľká pravda nášho života a tá dáva zmysel všetkému ostatnému (…). Na začiatku našej existencie je Boží plán lásky“ – a viera nás vedie k tomu, aby sme „otvorili svoje srdce tomuto tajomstvu lásky a žili ako ľudia, ktorí sa cítia byť Bohom milovaní“ (Homília na modlitbovom bdení s mladými, Madrid, 20. augusta 2011).
Tu je ten koreň – jednoduchý a jedinečný – každej misie, aj tej mojej, ako Petrovho nástupcu a dediča apoštolskej horlivosti Pavla. Nech mi Pán dá milosť odpovedať na jeho povolanie verne.
Preklad Martin Jarábek