Vatikán 6. mája (TK KBS) Misia, „via maestra“ pápeža Františka. To je názov úryvku z knižnej novinky Stefanie Falascovej „Pápež František. Via maestra“ (Pápež František, Via maestra. Edizioni San Paolo, 2025). Ide o časť kapitoly venovanej misiám. V publikácii je opísaná hlavná cesta, ktorú pápež František sledoval vo svojom učení počas svojho pontifikátu (2013 – 2025).
Obnovený misionársky duch, ku ktorému vyzval Druhý vatikánsky koncil, sa uskutočňuje v zásade takto: najskôr cez stretnutie, potom slovami, pretože ohlasovanie evanjelia je svedectvom o milosrdnej Božej láske.
Preto toto musela byť prvá z hlavných ciest koncilu, ku ktorej sa chcel pápež František vo svojom učení vrátiť. Je to cesta, ktorá vedie do centra jeho posolstva, ale aj do samotného jadra odovzdávania viery v súčasnosti. Cesta, ktorá – od jeho prvej exhortácie Evangelii gaudium, cez katechézy na generálnych audienciách, venované znovuobjaveniu „evanjelizačného zápalu“ pri prameňoch „apoštolskej horlivosti“ – je tu vždy na to, aby sa znovu začínala, aby ukazovala, čo je životne dôležité, čo hýbe a tvorí samotnú identitu Cirkvi. Táto cesta je misia, „kyslík kresťanského života“.
Ohlasovanie evanjelia „nie je ľubovoľnou alebo okrajovou alternatívou“, ale „je životne dôležitým rozmerom, pretože Cirkev sa zrodila ako apoštolská a misionárska“.
Preto pápež František znovu opakuje: „Misia je kyslíkom pre kresťanský život a bez nej ochorie, uschne a stane sa nepekným, škaredým.“ A František vždy opakuje to, čo je podstatné pre Cirkev, ktorá sa zrodila ako misionárska a je povolaná byť svedkyňou ohlasovania Kristovej spásy:
„Naše ohlasovanie sa začína dnes, tam, kde žijeme. A nezačína sa tým, že sa budeme snažiť presvedčiť iných, určite nie tým, že ich budeme presviedčať, ale tým, že budeme každý deň svedčiť o kráse Lásky, ktorá na nás pohliadla a pozdvihla nás. A bude to táto krása, spoločenstvo s touto krásou, čo presvedčí ľudí, nie my, ale samotný Pán. My sme tí, ktorí ohlasujú Pána, neohlasujeme sami seba, ani politickú stranu či ideológiu.“
Toto vyhlásenie hovorí za všetko. Vysvetľuje, čo je to misia, z akého zdroja pochádza, aká je jej dynamika a ako napreduje aj dnes.
Pápež František preto počas svojho pontifikátu venoval najviac pozornosti tomuto životne dôležitému rozmeru apoštolskej činnosti Cirkvi, pričom čerpal najmä z Biblie a pri každej príležitosti naznačoval, že misia nie je výlučnou doménou špecializovaných odborníkov alebo vybraných cirkevných subjektov, pretože jej dynamika čerpá zo samotného jadra tajomstva spásy a jej cesty sa týkajú viery Cirkvi v historických udalostiach sveta.
V jeho učení sa neustále opakujú tri kľúčové body, pokiaľ ide o misiu.
Po prvé: „Bez neho nemôžeme nič urobiť,“ uvádza František v spomínanom texte o misii, o tom, čo znamená ohlasovať evanjelium v dnešnom svete. Niekoľkokrát to zopakoval 11. mája 2023, keď prijal členov Konferencie talianskych misijných inštitútov:
„Misia je predovšetkým tajomstvom milosti. Misia nie je naším dielom, ale Božím; nerobíme ju sami, ale poháňaní Duchom a poddajní jeho pôsobeniu.“
Pápež František tak opäť naznačil celej Cirkvi, čo je živým prameňom každého apoštolského diela a tiež jeho dynamikou. Pre nástupcu apoštolov je skúsenosť apoštolov totiž paradigmou, ktorá je platná pre všetky časy:
„Len si pomyslite, ako sa veci u apoštolov dejú slobodne, bez nátlaku... nie sú potrebné žiadne triky, aby ste sa stali ohlasovateľmi evanjelia. Stačí krst. Misia, Cirkev vychádzajúca, to nie je program, ktorý sa má uskutočniť vôľovým úsilím. Je to Kristus, kto Cirkev vyvádza zo seba samej. Misia je jeho dielom.“
Ako to opísal v kľúčovom prejave o misii adresovanom Pápežským misijným dielam:
„Spása je stretnutie s Ježišom, ktorý nás miluje a odpúšťa nám, posiela nám Ducha, ktorý nás utešuje a bráni. Spása nie je dôsledkom našich misijných iniciatív, dokonca ani našich rečí o vtelení Slova. Spása pre každého z nás môže prísť len prostredníctvom pohľadu a stretnutia s tým, ktorý nás volá. Z tohto dôvodu sa tajomstvo zaľúbenia začína a môže začať len v návale radosti a vďačnosti.“
Po druhé: „Nemožno evanjelizovať bez svedectva.“ Ohlasovanie evanjelia „je viac než len jednoduché odovzdávanie učenia a morálky“. Ohlasovanie evanjelia „je predovšetkým svedectvom o osobnom stretnutí s Ježišom Kristom“. Z tohto dôvodu je svedectvo o Kristovi „prvým prostriedkom evanjelizácie“ a „základnou podmienkou jej účinnosti“. Pápež František vo svojej katechéze obšírne citoval apoštolskú exhortáciu Evangelii nuntiandi, magisteriálny text Pavla VI., ktorý označil za „Magnu chartu evanjelizácie v súčasnom svete [...] vždy aktuálnu, akoby bola napísaná včera“.
V jednotlivých bodoch svojej katechézy pápež poukázal na to, ako sa v súčasnosti zdajú byť čoraz viac prorocké slová Pavla VI. v Evangelii nuntiandi, ktorými konštatuje, že „dnešný človek počúva radšej svedkov než učiteľov“, a „tých počúva len vtedy, ak sú zároveň svedkami“. Svedectvo, pokračoval rímsky biskup, zahŕňa aj „vyznávanie viery“ a prejavuje sa predovšetkým v zmene, ktorú sám Kristus pôsobí vo svojich svedkoch, v tých, ktorí práve touto zmenou vydávajú svedectvo o ňom. Je to viera, „ktorá nás premieňa, ktorá mení naše vzťahy, kritériá a hodnoty, ktoré určujú naše rozhodnutia“. Z tohto dôvodu, zdôraznil rímsky biskup, sa svedectvo neprejavuje ako „výkon“, ktorý svedkovia predvádzajú, ale skôr predstavuje odraz „cesty svätosti“, ktorá čerpá zo sviatostného prameňa krstu, ktorý je tiež „Božím darom“ a „vyžaduje si, aby sme ho prijali a urobili plodným pre seba i pre druhých“.
Po tretie: a toto je kľúčový bod, ktorý v tejto súvislosti často zdôrazňoval – „misia Cirkvi nie je prozelytizmus.“ Misia „nie je firemná záležitosť či projekt, ani humanitárna organizácia. Spoločenstvo Ježišových učeníkov – povedal pápež František – je misionárske, nie prozelytické“, pretože „byť misionárom, byť apoštolským, evanjelizovať, nie je to isté ako prozelytizmus. Jej pôvodcom je Duch Svätý, nie ľudská snaha podmaniť si niekoho“.
Na začiatku cyklu katechéz o evanjelizácii preto opäť citoval vyjadrenie, ktoré použil Benedikt XVI. v homílii pri otváracej svätej omši 5. generálnej konferencie latinskoamerických biskupov 13. mája 2007 v Aparecide:
„Cirkev nerobí prozelytizmus. Rastie skôr prostredníctvom príťažlivosti. Človek nenasleduje Krista, a už vôbec sa nestáva jeho zvestovateľom a hlásateľom jeho evanjelia vďaka rozhodnutiu urobenému od stola alebo z premotivovaného aktivizmu, ale kvôli príťažlivosti založenej na láske. Táto príťažlivosť sa nachádza v dynamike každého autentického apoštolského diela, v každom autentickom misionárskom skutku.“
Nie je teda výsledkom úsilia a kozmetických operácií, ktorých cieľom je urobiť obraz Cirkvi „príťažlivejším“ alebo získať prívržencov prostredníctvom marketingových stratégií. Príťažlivosť, o ktorej hovorí pápež František, je výsadou živých. Je to to, čo dnes môže sám Kristus, Zmŕtvychvstalý, vykonať v srdciach svojich apoštolov, svojich misionárov, dokonca aj tých, ktorí ho nehľadajú. A preto počas celého svojho kázania jasne poukazoval na klamstvo prozelytizmu, ktoré odlišuje autentických misionárov od náborárov nasledovníkov, ktorí sa chcú zaobísť bez Krista.
Podľa pápeža Františka „je prozelytizmus všade tam, kde existuje predstava rastu Cirkvi bez Kristovej príťažlivosti a bez pôsobenia Ducha, pričom sa všetko sústreďuje na istý druh diskurzu“. Prozelytizmus teda predovšetkým vyčleňuje z misie samotného Krista a Ducha Svätého, aj keď tvrdí, že hovorí a koná v Kristovom mene. „Prozelytizmus je vždy násilný – pretože nedokáže tolerovať slobodu a bezodplatnosť, s akou sa viera môže odovzdávať prostredníctvom milosti, z človeka na človeka.“ Z tohto dôvodu, pripomína pápež František, prozelytizmus nie je len vecou minulosti, ale možno ho dnes nájsť aj vo farnostiach, komunitách, hnutiach a rehoľných spoločenstvách. Na druhej strane, príťažlivosť je niečo úplne iné. Je opakom prozelytizmu: „Je to svedectvo, ktoré nás vedie k Ježišovi.“ Stručne povedané, to, na čo pápež František poukazuje ako na neustále úspešné, je práve táto stále živá dynamika misie, ktorá spočíva v tom, že „sa necháte viesť Duchom Svätým: nech je to on, kto vás pobáda ohlasovať Krista. Prostredníctvom svedectva, prostredníctvom každodenného mučeníctva. A ak je to potrebné, aj slovami.“
Zdroj: Fides, Stefania Falasca (esejistka, publicistka časopisu Avvenire, viceprezidentka Vatikánskej nadácie Jána Pavla I.) Preložila: M. Spišiaková