Vatikán 30. apríla (TK KBS) V takejto chvíli, nesúcej hlboké dôsledky pre Cirkev, ako je voľba rímskeho pápeža a pastiera Cirkvi, musia byť všetky myšlienky sústredené na osobu Ježiša – povedal Donato Ogliari OSB počas meditácie na generálnej kongregácii kardinálov 29. apríla. „Nech je Kristus vašou vedúcou hviezdou a zároveň kompasom vašich očakávaní, stretnutí, dialógov a rozhodnutí, ktoré budete musieť učiniť,“ vyzval kazateľ.
Kristus v strede
V pondelok odznela prvá z dvoch naplánovaných meditácií pred začiatkom konkláve. Otec Donato Ogliari OSB v nej postavil do centra svojich úvah osobu Ježiša Krista a evanjelium. Zdôraznil potrebu učiť sa od Krista tichosti a pokore: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11, 29).
Ako povedal: „Cirkev zakorenená v Kristovi je Cirkev schopná vcítiť sa do dejín a kráčať nimi s dôverou, sprevádzaná svojím Pánom. Nepodriaďuje sa svetským kritériám moci, ale formuje sa podľa Kristových kritérií miernosti, pokory, milosrdenstva a súcitu. Takáto Cirkev je otvorená, odvážna a prorocká, odmieta slová a gestá násilia, je hlasom tých, ktorí ho nemajú, a ak treba, je aj hlasom mimo hlavného prúdu, ktorý ukazuje cesty spravodlivosti, bratstva a pokoja.“
Otvorené oči pre „posledných“
Otec Ogliari ďalej zdôraznil, že Cirkev zakorenená v Kristovi sa vyhýba sebestačnosti a je schopná prekročiť svoje hranice, aby oslovila tých, ktorí sú na okraji spoločnosti, hľadajú zmysel života alebo sú vylúčení. V tejto súvislosti pripomenul apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium pápeža Františka. „Som si istý, že Cirkev neprestane mať oči a srdce otvorené aj pre tie najodľahlejšie kúty zeme,“ povedal.
Tiež pripomenul Ježišovo evanjeliové posolstvo o potrebe narodiť sa z Ducha (Jn 3, 8): „Musíme sa dať viesť jeho vnuknutiami a vo svetle Ducha prehodnocovať naše kritériá, aby sme sa vyhli ich skreslenej interpretácii podľa vlastných predstáv.“
Pohľad na Večeradlo
Pri úvahe o poslušnosti Duchu Svätému sa kazateľ odvolal na obraz večeradla po Ježišovom zmŕtvychvstaní, kde sa apoštoli v modlitbe dočkali zoslania Ducha. Práve Duch prelomil pečať strachu. Otec Ogliari v tomto kontexte pripomenul synodálny proces ako prejav Ducha: „Napriek pochybnostiam a stagnácii priniesol plamene obnovy do každého kúta sveta.“
Zdôraznil potrebu prehĺbenia synodálneho procesu, ktorého cieľom je oživiť spoločenstvo a účasť všetkých členov Cirkvi, čím sa posilní aj jej poslanie vo svete.
Výzvy Cirkvi
Medzi výzvami, ktorým Cirkev čelí, benediktínsky opát spomenul konflikty, vojny, rastúci nacionalizmus, ekologické krízy, migráciu, výzvy umelej inteligencie a postupujúcu sekularizáciu, ktorá „v západných spoločnostiach často vytláča Boha z existenciálneho horizontu v mene vágnej spirituality na mieru“.
Pripomenul aj potrebu pokračovať v dialógu, ktorý zdôrazňuje pápež František, ako aj výzvy vo vnútri Cirkvi: boj proti zneužívaniu, nedostatok povolaní, prehodnotenie farského modelu, úloha žien, či odmietnutie klerikalizmu a byrokratizmu v pastoračnej službe.
Trpezlivosť hrnčiara
Na záver kazateľ použil obraz z knihy proroka Jeremiáša, kde Boh prirovnáva Izrael k hline v rukách hrnčiara, ktorú neustále pretvára. „Ako pripomenul pápež František v bule k Svätému roku, trpezlivosť má veľa spoločného s nádejou – je jej dcérou i nositeľkou,“ zakončil otec Ogliari. Zdroj: E-kai, redakčne upravené