Bratislava 30. apríla (TK KBS) Apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli si vo štvrtok 1. mája 2025 pripomenie 40. výročie vstupu do diplomatických služieb Svätej stolice.
Pri tejto príležitosti sme apoštolskému nunciovi položili tri otázky:
Vaša diplomatická služba pre Svätú stolicu sa začala pred štyridsiatimi rokmi. Ako sa podľa Vás za tie desaťročia zmenilo poslanie pápežskej diplomacie – osobitne vo svetle odkazu nedávno zosnulého pápeža Františka a jeho dôrazu na dialóg, pokoj a periférie sveta?
Za posledných štyridsať rokov sa zmenil svet a aj pápežská diplomacia. Digitálna éra zmenila náš spôsob života a komunikácie. Svet je teraz vzájomne poprepájaný, všetko je prítomné, správy za pár sekúnd obletia svet. Teda za týchto štyridsať rokov sa zmenila metóda a tiež spôsoby vykonávania misie apoštolského nuncia, zatiaľ čo obsah a hodnoty zostávajú tie isté. Radikálne sa zmenila metodológia komunikácie. V minulosti sa diplomatická služba zakladala na informácii. Nuncius mal predovšetkým povinnosť informovať. Dnes má skôr úlohu sprítomňovať Svätého Otca a jeho magistérium, posilňovať jednotu a podporovať dialóg s tou krajinou a spoločnosťou, kde sa nachádza. Misia nuncia je preto v súčasnosti dynamická, už nie je statická. Nuncius je povolaný „vyjsť“ a sprítomňovať Svätého Otca, vychádzať v ústrety potrebám Božieho ľudu, zvlášť tým najnúdznejším. Nemôže zostať zatvorený vo svojej rezidencii, má vykonávať synodálnu službu. Preto je povolaný kráčať s biskupmi, s miestnou cirkvou a s Božím ľudom: toto kráčanie zahŕňa všetkých.
Pápež František v posledných rokoch opakovane apeloval na Cirkev, aby bola blízko trpiacim, zvlášť v časoch vojny a humanitárnych kríz. Ako vnímate úlohu Cirkvi – aj tej na Slovensku – v kontexte aktuálnych globálnych výziev, ako sú konflikty, migrácia a klimatická kríza?
Dve encykliky pápeža Františka Laudato si’ a Fratelli tutti sú piliere, ktoré nám umožňujú zachytiť v syntéze dvanásť rokov pápežského magistéria: rešpekt a ochrana životného prostredia (s konkrétnymi riešeniami na záchranu našej planéty); rešpekt voči všetkým, lebo sme na „tej istej lodi“ a žijeme na tej istej planéte (cez kultúru stretnutia). Pápež František neúnavne písal a pripomínal predstaviteľom verejného života dve základné priority: príroda a ľudská osoba. Máme sa starať o dobro všetkých a nepresadzovať len záujmy niekoľkých. Teda opustiť to, čo pápež František nazýva kultúra sociálneho skartovania a odsúvania na okraj spoločnosti, a sústrediť sa na skutočné potreby všetkých. Pokoj je predpokladom a základom ľudského a sociálneho rozvoja, preto je potrebné odhodlane ho podporovať. Všetci sme povolaní byť tvorcami pokoja a každý deň ho šíriť, opúšťať logiku rezignácie a nechať sa viesť pevnou nádejou, že ho dosiahneme.
Sme v situácii pred voľbou nového pápeža. Čo by ste ako jeho zástupca u nás chceli odkázať slovenským veriacim dnes – v čase, keď sa Cirkev usiluje o jednotu, synodalitu a nádej v komplexnej spoločenskej atmosfére?
V týchto dňoch som bol veľmi príjemne prekvapený tým, čo napísali stovky ľudí do kondolenčných kníh na Apoštolskej nunciatúre pri príležitosti úmrtia pápeža Františka. Veľa textov je naozaj hlbokých. Mnohí zdôrazňovali blízkosť pápeža Františka, že bol pápežom všetkých, že ho vnímali viac ako otca než ako pastiera, spomínajúc niektoré jeho slová počas apoštolskej ceste na Slovensko v septembri 2021. U našich ľudí možno vnímať, že sa chcú cítiť súčasťou cesty, byť dynamicky zapojení, nielen pasívne prijímajúci. Jednota rešpektujúca rozdielnosť. V Cirkvi nemá byť priestor na vzájomnú konkurenciu. V Cirkvi je miesto len pre spoločenstvo. Preto máme zostať jednotní, pokračovať v synodálnej ceste so vzkrieseným Ježišom, ktorý môže zmeniť naše srdcia. Súvisiaci článok: Predseda KBS zablahoželal nunciovi k 40. výročiu služby v pápežskej diplomacii