Vatikán (VaticanNews) „Božie milosrdenstvo je naším oslobodením a naším šťastím. Žijeme z milosrdenstva a nemôžeme si dovoliť byť bez neho: je to vzduch, ktorý dýchame. Sme príliš chudobní na to, aby sme si kládli podmienky, potrebujeme odpúšťať, pretože potrebujeme, aby nám bolo odpustené.“ Ak je nejaké posolstvo, ktoré najvýraznejšie charakterizovalo pontifikát pápeža Františka a ktoré má šancu pretrvať, je to práve posolstvo milosrdenstva. Pápež nás dnes ráno náhle opustil po tom, čo na Veľkonočnú nedeľu udelil svoju poslednú požehnanie Urbi et Orbiz hlavnej lodžie Baziliky svätého Petra a naposledy sa prešiel medzi veriacimi, aby ich požehnal a pozdravil.
Prvý pápež z Argentíny v dejinách Cirkvi sa vo svojom pontifikáte venoval mnohým témam – osobitne chudobným, bratstvu, starostlivosti o spoločný domov, ako aj rozhodnému a bezpodmienečnému odmietnutiu vojny. No jadrom jeho posolstva, tým, čo sa najviac dotklo sŕdc, bolo evanjeliové volanie po milosrdenstve – po blízkosti a nežnosti Boha voči tým, ktorí si uvedomujú, že potrebujú jeho pomoc. Milosrdenstvo ako „vzduch, ktorý dýchame“, teda to, čo najviac potrebujeme a bez čoho by sme nemohli žiť.
Celý pontifikát Jorgeho Maria Bergoglia sa niesol v duchu tohto posolstva, ktoré je srdcom kresťanstva. Už pri svojom prvom Anjeli Pána 17. marca 2013 z okna Apoštolského paláca, ktorý nikdy neobýval, pápež František hovoril o ústrednej úlohe milosrdenstva a spomenul slová jednej starej ženy, ktorá sa prišla vyspovedať krátko po tom, čo sa stal pomocným biskupom v Buenos Aires: „Pán odpúšťa všetko... Keby Pán neodpúšťal všetko, svet by neexistoval.“
Pápež, ktorý prišiel „z konca sveta“, nezmenil učenie dvojtisícročnej kresťanskej tradície, no tým, že novým spôsobom postavil milosrdenstvo do stredu svojho magistéria, zmenil obraz Cirkvi, aký mali mnohí. Ukázal materinskú tvár Cirkvi, ktorá sa skláňa nad ranených, najmä tých, ktorých zranil hriech. Cirkev, ktorá robí prvý krok k hriešnikovi – tak ako Ježiš v Jerichu, keď sa pozval do domu neobľúbeného a nenávideného Zacheja bez toho, aby od neho niečo žiadal či kládol podmienky. A práve preto, že sa Zachej po prvý raz cítil takto pohliadnutý a milovaný, spoznal svoju hriešnosť a v Ježišovom pohľade našiel impulz ku konverzii.
Aj pred dvetisíc rokmi sa mnohí pohoršovali, keď videli Učiteľa vojsť do domu mýtnika z Jericha. A aj v posledných rokoch sa mnohí pohoršovali nad gestami prijatia a blízkosti, ktoré argentínsky pápež adresoval každému, zvlášť tým „neprijateľným“ a hriešnikom. Vo svojej prvej homílii pri omši s ľudom, v kostole svätej Anny vo Vatikáne, Svätý Otec František povedal: „Koľkí z nás by si možno zaslúžili odsúdenie! A bolo by aj spravodlivé. Ale on odpúšťa! Ako? Milosrdenstvom, ktoré nevymazáva hriech – iba Božie odpustenie ho vymazáva – no milosrdenstvo ide ďalej. Je ako nebo: pozeráme sa na nebo, vidíme veľa hviezd, ale keď ráno vyjde slnko a rozžiari sa obloha, hviezdy už nevidieť. Také je Božie milosrdenstvo: veľké svetlo lásky a nežnosti, lebo Boh neodpúšťa dekrétom, ale pohladením.“
Počas všetkých rokov svojho pontifikátu, ako 266. nástupca svätého Petra, ukazoval tvár Cirkvi, ktorá je blízka, ktorá vie prejaviť nežnosť a súcit, ktorá prijíma a objíma každého – aj za cenu rizika a bez ohľadu na reakcie tých, čo sa pokladajú za spravodlivých. „Uprednostňujem Cirkev doráňanú, zranenú a zašpinenú, pretože vyšla do ulíc,“ napísal pápež František v exhortácii Evangelii gaudium, ktorá sa stala cestovnou mapou jeho pontifikátu, „pred Cirkvou, ktorá je chorá z uzavretosti a pohodlia, keď sa pridŕža vlastných istôt.“ Cirkev, ktorá nedôveruje ľudským schopnostiam, nevsádza na egá influencerov, ktorí vedú pozornosť len k sebe, ani na stratégie náboženského marketingu, ale stáva sa priehľadnou, aby bolo vidno tvár milosrdného Boha, ktorý ju založil a necháva ju žiť už dve tisícročia – napriek všetkému.
A práve túto tvár a toto objatie mnohí spoznali v starom biskupovi Ríma, ktorý prišiel z Argentíny, svoj pontifikát začal modlitbou za migrantov zomrelých v mori pri Lampeduse a ukončil ho na invalidnom vozíku – vydávajúc svedectvo až do posledného okamihu o milosrdnom objatí Boha, ktorý je blízky a verný v láske ku všetkým svojim stvoreniam.
Andrea Tornielli – Vatican News
Preklad Martin Jarábek