Rožňava 20. apríla (TK KBS) Rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik vo svojom pastierskom liste na Veľkonočnú nedeľu 20. apríla 2025 upriamil pozornosť veriacich na osobné stretnutie s Ježišom Kristom a výzvu k jeho hlbšiemu poznaniu. Pripomenul, že ak sa chceme s Ježišom zjednotiť, musíme ho nielen poznávať, ale aj nasledovať v jeho obete, odpustení a milosrdenstve.
Osobitne vyzval všetkých pokrstených, birmovaných, rodičov, kňazov i katechétov, aby hovorili o Kristovi a vydávali svedectvo o svojej viere. V kontexte prežívania Jubilejného roka poukázal na veľkosť Kristovho zmŕtvychvstania a silu jeho slova: „Pokoj vám!“, ktoré je základom skutočnej jednoty.
V závere listu biskup Stolárik pripomenul postavu mučeníka viery, rožňavského biskupa Michala Bubniča, ktorý zomrel v roku 1945 po brutálnom zásahu partizánov.
Jeho príklad označil za zdroj požehnania a výzvu k odpusteniu v našom regióne, kde sa nahromadilo mnoho osobných i spoločenských krívd. Vyzval veriacich, aby sa v rámci Jubilejného roka pripravili na 250. výročie diecézy v roku 2026 očistením svojich sŕdc skrze zmierenie a odpustenie.
Pastiersky list rožňavského diecézneho biskupa Mons. Stanislava Stolárika na Veľkonočnú nedeľu 20. apríla 2025
Drahí bratia a sestry. Pred veľkonočnými sviatkami prichádzali do Jeruzalema veľké zástupy ľudí, medzi ktorými boli aj cudzinci, napríklad Gréci, a práve títo pristúpili k Filipovi a oslovili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša“ (Jn 12, 21). Tento záujem o Ježiša sme vyslovili na začiatku Jubilejného roka v našej diecéze aj v tej súvislosti, aby sme sa ako pútnici nádeje ešte väčšmi zjednotili s Ježišom Kristom. Ak sa však chceme zjednotiť s Ježišom Kristom, najskôr ho musíme stále lepšie spoznávať, aby v nás neboli len nejaké sentimentálne spomienky na malé dieťa a na idylickú betlehemskú maštaľku. Preto som na začiatku Jubilejného roka povzbudil kňazov diecézy, katechétov, ale tak som vyzval, poprosil aj rodičov, všetkých pokrstených a pobirmovaných, hovoriť o Ježišovi Kristovi a ukázať, aký máme k nemu vzťah. Kto je vlastne Ježiš Kristus? On miloval všetkých a predsa mnohí ho nenávideli. Povzbudzoval ľudí, dvíhal ich z ich biedy, z ich núdze a dostalo sa mu výsmechu. Ponúkol milosrdenstvo, ale s ním zaobchádzali nemilosrdne. Prečo ho teda ľudia aj napriek tak veľkým a krásnym ľudským vlastnostiam odmietali a napokon zabili? Pretože nebol len nejakým potulným kazateľom a už vôbec nebol nejakým politickým buričom, do ktorého by vkladali nádeje v rámci oslobodenia vyvoleného národa spod rímskej okupácie. On sa prirovnal k Bohu: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 30). On o sebe hovoril, že je „chlebom života“ (porov. Jn 6, 35), je „vzkriesenie a život“ (porov. Jn 11, 25). To boli celkom iné slová, aké by ľudia očakávali. Ani apoštoli spočiatku nerozumeli všetkým jeho slovám a skutkom. Tým, že stoloval s mýtnikmi, hriešnikmi a neviestkami, mnohí jeho počin považovali za prejav schvaľovania ich skutkov, čo však nebola pravda. Ježiš prišiel aj kvôli týmto ľuďom, aby aj za nich priniesol obetu života a ponúkol im vykúpenie a spásu. „Neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov“ (porov. Lk 5, 32). Pri vzkriesení Lazára jasne povedal: „Ja som vzkriesenie a život“, a povolal Lazára z hrobu von (porov. Jn 11, 1-44). Mnohí Ježiša nasledovali, mnohí od Ježiša odišli, veľkňazi plánovali jeho zabitie. Neodvrátili sa všetci. Pod značným tlakom žili iste apoštoli, pretože videli zblízka Ježišov život, jeho účinkovanie, počúvali jeho slová; a zároveň im neunikala ani mienka ľudí. Preto, keď rástlo určité napätie, Ježiš sa ich opýtal: „Aj vy chcete odísť?“ Veľmi silne zaznela odpoveď Šimona Petra: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý“ (Jn 6, 67-69). V ostatných dňoch sme prežívali vrchol pôstneho času: Ježišovo utrpenie, jeho krížovú cestu a smrť na kríži. Čisto z ľudského hľadiska šlo o Ježišovu totálnu prehru. Ale Ježiš sám hovorí: „Práve pre túto hodinu som prišiel“ (Jn 12, 27). Teda ak iný človek sa narodil preto, aby žil, Ježiš sa narodil preto, aby zomrel. Aby zomrel za nás, aby za nás priniesol obetu na kríži. Ale ešte skôr ako vypustil ducha, stihol povedať: „Otče, odpusť im...“ (Lk 23, 34).); a toto Kristovo odpustenie bude pre každého z nás znieť ako veľká ponuka i výzva konať rovnako a bude to platiť až do konca vekov. Ešte počas verejného účinkovania nás poučil i povzbudil, že máme odpúšťať 77 krát (porov. Mt 18, 22). Ježiš, ktorý o sebe povedal, že je vzkriesenie a život, napokon vstáva z mŕtvych a v dnešnú nedeľu si to zvlášť pripomíname. Pri jeho ukrižovaní, keď zomrel na kríži, pohanský stotník zvolal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn“ (Mk 15, 39). Neberme toto stotníkovo vyjadrenie na ľahkú váhu, pretože tento tvrdý rímsky vojak bol denne svedkom množstva popráv a pribíjania odsúdencov na kríž a o nikom z nich nepovedal: „toto je Boží Syn“, iba o Ježišovi. My teraz už nestojíme pod Ježišovým krížom, ale stojíme pri jeho prázdnom hrobe a prijímame svedectvo všetkých, v ktorých sa rozhorela radosť z Kristovho zmŕtvychvstania, a v tejto radosti dokonca aj ochota prijať kríž utrpenia do svojho života. Dnes je vhodné spomenúť mučeníka našej diecézy, biskupa Michala Bubniča, ktorého 80. výročie mučeníckej smrti sme si pripomenuli 22. februára v tomto roku (2025). 9. januára (1945), štyria partizáni napadli biskupský úrad a v noci biskupa Bubniča s generálnym vikárom dr. Róbertom Pobožným vtiahli do pivnice a vyhrážali sa im, aby sa pripravili na smrť a pomerne dlhý čas ich psychicky deptali. Fyzicky slabší a už pokročilejší vekom biskup Michal Bubnič na následky tejto traumy vo veku takmer šesťdesiatich ôsmich rokov 22. februára 1945 zomrel v rožňavskej nemocnici. Bolo treba uhasiť jeho zápal pre Ježiša Krista. Ten zápal, ktorý v ňom horel pre pomoc vždy tým najslabším. Raz to boli Slováci, ešte v rámci Rakúska-Uhorska, a potom počas Československej republiky sa zastával Maďarov a Nemcov. Sila jeho viery iste vychádzala práve zo sily Ježišovho zmŕtvychvstania. Ďakujeme za tohto mučeníka viery z našej diecézy, ktorého týranie sa nikdy neriešilo. Kiežby jeho príklad neupadol do zabudnutia, lebo veríme, že ovocie obety, ktorú priniesol, nám stále vyprosuje požehnanie, a zároveň nás všetkých povzbudzuje k odpusteniu, zmiereniu, k milosrdenstvu, lebo pri rôznych spoločenských, politických, ideologických zmenách v tomto regióne sa udialo veľa krívd a veľa vecí zostalo neodpustených. Tu treba spomenúť aj rôzne novodobé majetkové a vzťahové krivdy a tiež krivdy z dedičských konaní. Mnohí ľudia už ležia na cintorínoch. Ale ktovie, či oni odpustili, alebo či sa im dostalo odpustenie. Prosme pri všetkých akciách Jubilejného roka v našej diecéze o Božie milosrdenstvo odpustenia všetkého zlého, všetkých krívd, ktoré sa tu udiali, aby pred príchodom 250. výročia našej diecézy na budúci rok (2026) sme mohli k tomuto sláveniu pristúpiť vnútorne očistení, a oslávili veľký dar neba, ktorý sme dostali v dare diecézy pre tento región. Lebo v utrpení a odpúšťaní sa najviac pripodobňujeme Ježišovi Kristovi a najviac sa s ním zjednocujeme. Celý pôstny čas sme sa pred modlitbou Otče náš modlili: „Ak chceme volať Boha naším Otcom, musíme si navzájom odpustiť. Buďme ako jedna rodina“. A v závere tejto modlitby, ktorú nás naučil Pán Ježiš, my sami vyslovujeme akou mierou má nám Boh odpustiť: „ako i my odpúšťame svojím vinníkom“. Takže v odpúšťaní treba byť radšej veľkorysý.... To je najlepší spôsob ako spoznať Ježišovu najkrajšiu podobu – jeho nekonečné milosrdenstvo, ako si to pripomenieme o týždeň na Nedeľu Božieho milosrdenstva. Bez odpustenia a zmierenia nemôže byť jednota s Bohom ani medzi nami. Preto sme aj na Veľký piatok vykonali v každej farnosti našej diecézy pod odhaleným krížom odprosujúci úkon, v ktorom sme vyznali a odprosili svoje viny, a tak urobili dôležitý krok k nášmu zmiereniu. Prajem vám požehnané veľkonočné sviatky plné radosti z Kristovho zmŕtvychvstania. Všetkým váhajúcim vyprosujem od Milosrdného Pána silu urobiť potrebné kroky odpustenia a zmierenia v rodinách, ale aj v iných vzťahoch, nech každý z nás až do špiku kostí precíti Ježišove slová po zmŕtvychvstaní: „Pokoj vám!“ (Jn 20, 19). Zaneste Kristov pokoj všade, kam prídete. V napĺňaní tohto dobrého úmyslu nech vás sprevádza aj sila môjho požehnania v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Mons. Stanislav Stolárik rožňavský biskup