Bratislava 19. apríla (TK KBS) V sobotu 19. apríla si pripomíname 100. výročie od narodenia Vladimíra Jukla, jedného z generálov tajnej cirkvi. S jeho menom a s menami Ján Chryzostom Korec a Silvester Krčméry sú spojené začiatky laického apoštolátu v našej krajine.
V roku 1943 sa Vladimír Jukl zoznámil s profesorom Tomislavom Kolakovičom (Poglajenom), chorvátskym kňazom, vďaka ktorému vzniklo aj spoločenstvo angažovaných kresťanov s názvom Rodina. Kolakovič ho nadchol pre Krista a tým ovplyvnil celý jeho život. Vzbudil v ňom túžbu po kňazskom povolaní, ktorá sa naplnila až v roku 1971 tajnou vysviackou biskupom Korcom. Zúčastnil sa spolu s Kolakovičom aj SNP. V horách pri Ľubietovej Jukla chytili a nebyť takmer zázračného vyslobodenia, bol by popravený. Vladimír Jukl so Silvestrom Krčmérym dokončili po skončení vojny štúdiá v Prahe a horlivo rozvíjali laický apoštolát. V auguste 1951 Vlada zatkla Štátna bezpečnosť a po mučení a desaťmesačnej samotke bol ako 27-ročný odsúdený za velezradu na 25 rokov väzenia. Po odpykaní viac ako polovice trestu bol vo februári 1965 prepustený. Členovia Rodiny a krúžkov, s ňou spojených, prešli v päťdesiatych rokoch väzeniami, internáciami, boli rôzne perzekvovaní a až na malé výnimky v skúškach obstáli.
V roku 1966 Silvo Krčméry a Jukl založili v Bratislave prvý vysokoškolský krúžok tajnej Cirkvi. V roku 1968 bol prepustený na slobodu tajne vysvätený biskup Korec. Po jeho odobrení začali systematicky, podľa Kolakovičových zásad, budovať tajnú sieť malých spoločenstiev - na každej bratislavskej fakulte a v každom ročníku – ktoré sa stali nosnou štruktúrou tajnej cirkvi. Formovali mladých, aby osobne dozrievali vo viere i v spoločenskom rozhľade a po návrate do svojho bydliska dokázali byť vo svojom prostredí horčičným zrnkom. Vďaka tejto systematickej, vernej a mravenčej práci koncom sedemdesiatych rokov už existovala tajná cirkev ako organizovaná sieť po celom Slovensku.
V roku 1974 bolo založené spoločenstvo Fatima. Založili ho Vladimír Jukl, Silvo Krčméry a z mladšej generácie sa k nim pridali Eugen Valovič a Rudolf Fiby. Od začiatku sa orientovali a pripravovali na svoju službu pri evanjelizácii Ruska pod ochranou fatimskej Panny Márie. Vďaka spoločenstvu Fatima mnohí zažívali už počas komunizmu svet, ktorý sa stával kvasom spoločnosti a viedol k vnútornej slobode. Svet, v ktorom Korec, Jukl a Krčméry boli rozhodujúcimi hýbateľmi. Vybudovali obrovské náboženské i kultúrne dielo. Jasne a bez obáv sa držali svojho presvedčenia. Zároveň sa na nikoho nehnevali. Zakorenení v pravde, aj v jej aplikácii na konkrétne spoločenské politické, kultúrne podmienky.
Bol vybudovaný tajný sklad literatúry a tlačiareň, v dome na bratislavskej Trnávke, kde býval Peter Murdza. Spoločenstvo Fatima a jeho spolupracovníčky a spolupracovníci vytlačilo viac ako tri milióny strán samizdatu.
Vlada nazývajú generálom tajnej cirkvi. Bol matematik so strategickým myslením, vedel veci posúdiť a konkrétnymi krokmi priviesť vízie k uskutočneniu. Vďaka vysokoškolským krúžkom a angažovanosti ľudí, ktorí po návrate z vysokej školy priniesli tento plamienok domov, sa vytvorila efektívna celoslovenská sieť laického apoštolátu. Okrem toho sa venoval formácii a vzdelávaniu kňazov, inicioval vydávanie samizdatov, prenášanie a tlač literatúry a medzinárodnú spoluprácu (Hlinka, Vatikánske rádio...). V roku 1982 začal vychádzať prvý celoslovenský samizdat Náboženstvo a súčasnosť a potom ďalšie. Vznikli hnutia detí, mládeže, rodín. K výletom, lyžovačkám, prednáškam a duchovným cvičeniam pribudli KLAPy ( kurzy laického apoštolátu), KLARy (kurzy rodinného laického apoštolátu) a iné aktivity.
Vlado Jukl hľadal možnosti, ako sa už počas komunizmu môžeme legálne stretávať a prejavovať svoju vieru aj ako Boží ľud, aj ako spoločenská sila. Jedna z možností boli púte, ktoré sa stali osobitným zjavom v stredoeurópskom priestore. V roku 1984 Vlado inicioval nočné adorácie mladých na púti v Šaštíne.
Spoločenstvo Fatima a jeho spolupracovníci stáli aj za pamätnou púťou na Velehrad v roku 1985, kde prítomní vypískali ministra kultúry a žiadali náboženskú slobodu. Stáli za úspechom 31-bodovej podpisovej akcie s oficiálnym názvom Podnety katolíkov k riešeniu situácie veriacich občanov v ČSSR, ktorú inicioval Augustín Navrátil z Moravy. Vyzbieralo sa 500 000 podpisov, z toho 300 000 zo Slovenska. Bratislavský veľký piatok – Sviečková manifestácia z 25. marca 1988, ktorej ohlasovateľom bol František Mikloško, bola jedným z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Zhromaždenie bolo predzvesťou Nežnej revolúcie. Púť v Nitre v roku 1988, kam prišlo viac ako 80 000 ľudí, už vzubdilo v štátnej bezpečnosti obavy z tajnej cirkvi ako mohutnej spoločenskej sily.
Po roku 1989 Vladimír Jukl i naďalej býval v jednoduchom byte ako v čase komunizmu. Stal sa redaktorom Katolíckych novín (1990 – 1991) a výkonným tajomník Konferencie biskupov Slovenska (1991 – 1994). Slúžil sväté omše v Bratislave v kostole sv. Ladislava, v nemocničnej kaplnke na Heydukovej ulici a v kaplnke sv. Kataríny. Bol iniciátorom slúženia pravidelných svätých omší v Katedrále sv. Martina o 12. hod. Posledné roky viedol spoločenstvá v Dome Quo Vadis, sprevádzal eRko a časopis Rebrík a zasvätené osoby zo Spoločenstva Fatima. Keď mal príležitosť, slúžil ako kňaz v Rusku.
Dvaja muži – Silvester Krčméry a Vladimír Jukl – ako osobnosti prenasledovania a zápasu o slobodu sa verejne vyjadrovali aj k aktuálnym spoločenským udalostiam, keď sa počas mečiarizmu opäť začal zápas o demokratické smerovanie spoločnosti. Po roku 1989 dostal Vladimír Jukl viacero vyznamenaní a ocenení. Zlatú medailu za zásluhy o rozvoj slovenskej matematiky a fyziky od vedenia Matematicko-fyzikálnej fakulty (marec 1990). Za jeho vzdelávaciu činnosť bol ocenený Trnavskou univerzitou udelením titulu Dr. h. c. (scientiarum paedagogicarum doctorem) v novembri 1991. Vladimíra Jukla ocenila Konfederácia politických väzňov Slovenska a Fórum kresťanských inštitúcií, kde bol čestným členom. V roku 2009 získal poľské štátne vyznamenanie od prezidenta Lecha Kaczyńského (Krzyź kawałerski orderu zaslugi Rzeczypospolitej Polskiej) a následne aj Cenu Jána Langoša. V roku 2010 dostal medailu za účasť v boji proti fašizmu. Jukl zomrel 1. mája 2012.
Fórum kresťanských inštitúcií spolu s partnermi pri príležitosti 100. výročia narodenia Vladimíra Jukla si chce pripomenúť jeho život a dielo, ktoré zanechalo hlbokú stopu nielen v Cirkvi, ale aj v celej spoločnosti. Preto pozýva na ďalšie stretnutie zo série „Vy ste svetlo sveta“, ktoré sa uskutoční v sobotu 26. apríla v Zuberci.
Spracovala: Katarína Hulmanová