Vatikán 19. apríla (VaticanNews) Prinášame text pobožnosti krížovej cesty, ktorá slávili v Piatok utrpenia Pána 18. apríla v rímskom Koloseu. Preklad z talianskeho originálu pripravili Mons. Marián Gavenda ako pracovnú verziu na komentovanie priameho prenosu.
KOLOSEUM VIA CRUCIS 2025
V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého R: Amen
Úvod
Celebrant: Cesta na Kalváriu vedie našimi každodennými ulicami. My, Pane, zvyčajne ideme opačným smerom než ty. Práve vďaka tomu sa nám môže stať, že sa stretneme s tvojou tvárou a s tvojím pohľadom. My napredujeme ako vždy a ty nám ideš v ústrety. Tvoje oči čítajú v našich srdciach. Na chvíľu zaváhame, či pokračovať, akoby sa nič nestalo. Môžeme sa otočiť, zadívať sa na teba a nasledovať ťa. Dokážeme sa vcítiť do tvojej cesty a vytušiť, že je pre nás lepšie zmeniť smer. Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mk 10, 21) Tvoje meno je Ježiš a skutočne v ňom „Boh zachraňuje“. Boh Abraháma - Boh, ktorý volá; Boh Izáka - Boh, ktorý sa stará; Boh Jakuba - Boh, ktorý žehná; Boh Izraela – Boh, ktorý oslobodzuje: v tvojom pohľade, Pane, ktorý prechádzaš cez Jeruzalem, je celé zjavenie. V tvojich krokoch, ktoré vychádzajú z mesta, je náš exodus do novej krajiny. Prišiel si, aby si zmenil svet: pre nás to znamená zmeniť smer, vidieť dobrotu tvojich stôp, nechať spomienku na tvoje oči pôsobiť v našich srdciach. Krížová cesta je modlitbou tých, ktorí sú v pohybe. Prerušuje naše obvyklé cesty, aby sme z únavy kráčali do radosti. Je pravda, že Ježišova cesta nás niečo stojí: v tomto svete, ktorý všetko počíta, má nezištnosť vysokú cenu. V dare však všetko opäť prekvitá: mesto rozdelené na frakcie a roztrhané konfliktmi smeruje k zmiereniu; zvädnutá zbožnosť znovu objavuje plodnosť Božích zasľúbení a dokonca aj srdce z kameňa sa môže zmeniť na srdce z mäsa. Len treba začuť pozvanie: „Poď a nasleduj ma!“. A dôverovať tomu láskyplnému pohľadu. Prvé zastavenie Pán Ježiš je odsúdený na smrť V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud a povedal im: „Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človeku nič z toho, čo na neho žalujete. Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrescem ho teda a prepustím.“ (Lk 23, 13 – 16) Nestalo sa tak. Neprepustil ťa na slobodu. Mohlo to však dopadnúť inak. Je to dramatická hra o našu slobodu. To, kvôli čomu si si nás, Pane, tak veľmi vážil. Dal si sa do rúk Herodesa, Piláta, priateľov i nepriateľov. Si neprekonateľný v dôvere, s ktorou sa vkladáš do našich rúk. Môžeme sa od teba učiť obdivuhodným veciam: oslobodzovať tých, ktorí sú nespravodlivo obvinení, vidieť situácie komplexnejšie a čeliť názorom, ktoré zabíjajú. Dokonca aj Herodes mohol nasledovať svätý nepokoj, ktorý ho k tebe priťahoval: neučinil tak, dokonca ani vo chvíli, keď sa konečne ocitol v tvojej prítomnosti. Pilát ťa mohol oslobodiť: už vyhlásil tvoju nevinu. Neurobil to. Krížová cesta, Ježišu, je príležitosťou, ktorú sme už toľko krát prepásli. Priznávame sa: zostali sme väzňami rolí, ktoré sme nechceli zanechať v obavách pred nepríjemnosťami zo zmeny smeru. Ty naďalej ticho stojíš pred nami: v každej sestre a bratovi vystavenom súdom a predsudkom. Opakovane sa vynárajú náboženské argumenty, právne hádky a zdanlivý zdravý rozum, ktorý neradí miešať sa do osudov iných. Tisíc dôvodov nás priťahuje na stranu Herodesa, veľkňazov, Piláta a zástupu. A predsa to môže dopadnúť aj inak. Ty, Ježišu, si nad tým neumývaš ruky. Stále v tichosti miluješ. Za seba si sa rozhodol - teraz sme na rade my. Modlime sa a volajme: R: Otvor moje srdce, Ježišu Keď predo mnou stojí človek, ktorého posudzujú. R: Otvor moje srdce, Ježišu. Keď moje istoty stoja na predsudkoch. R: Otvor moje srdce, Ježišu. Keď ma ovplyvňuje neúprosná tvrdosť. R: Otvor moje srdce, Ježišu. Keď ma nenápadne začína priťahovať dobro R: Otvor moje srdce, Ježišu. Keď by som chcel mať odvahu, no bojím sa rozhodnúť R: Otvor moje srdce, Ježišu. Všetci: Otče náš... Stála Matka bolestivá vedľa kríža ľútostivá keď na ňom Syn milý pnel. Druhé zastavenie Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom: „Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo. (Lk 9, 43 – 45)
Tá ťarcha spočívala na tvojich pleciach celé mesiace, možno roky, Ježišu. Keď si o nej hovoril, nikto ťa nechápal: neprekonateľný odpor už aj pri pomyslení. Nehľadal si ho, ale cítil si, ako kríž prichádza k tebe, čoraz jasnejšie. Ak si ho prijal, tak vďaka tomu, že okrem jeho ťarchy si v ňom videl aj zodpovednosť. Tvoja cesta kríža, Ježišu, nemá len stúpania. Je ňou aj tvoje zostupovanie ku tým, ktorých si miloval a k svetu, ktorý miluje Boh. Je to odpoveď, prevzatie zodpovednosti. Stojí, ako stoja všetky opravdivé putá a najkrajšie lásky. Ťarcha, ktorú nesieš, rozpráva o dychu, v ktorom kráčaš, o Duchu, ktorý je „Pán a darca života“. Kto vie, prečo sa ťa na toto bojíme čo len spýtať?! V skutočnosti to nám nestačí dych a odmietame zodpovednosť. Stačilo by neutiecť a zostať: uprostred tých, ktorých si nám dal a v tých okolnostiach, do ktorých si nás postavil. Nechať sa spútať v presvedčení, len tak prestaneme byť väzňami samých seba. Egoizmus ťaží viac, ako kríž. Viac ťaží nezáujem ako zaangažovanosť. Tak to predpovedal prorok: „Ustáva mládež a omdlieva a junač podlomená padá. Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú“ (porov. Iz 40, 30-31). Modlime sa a volajme: R: Osloboď nás od únavy, Pane Ak sa ustarostene točíme len okolo seba. R: Osloboď nás od únavy, Pane Ak sa nám zdá, že nemáme silu venovať sa druhým. R: Osloboď nás od únavy, Pane Ak hľadáme výhovorky, aby sme sa zbavili zodpovednosti. R: Osloboď nás od únavy, Pane Ak máme talenty a skúsenosti, ktorými môžeme poslúžiť R: Osloboď nás od únavy, Pane Ak sa ešte naše srdcia chvejú pri pohľade na nespravodlivosť R: Osloboď nás od únavy, Pane Všetci: Otče náš... Ach, tej Matke prežalostnej, zarmútenej a bolestnej, [: sedmorý meč v duši tkvel. :] Tretie zastavenie Pán Ježiš prvý krát padá pod krížom V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš!“ (Lk 10, 13 – 15) Bol to akoby prvý dotyk dna a z tvojich úst, Ježišu, vyšli na tých pre teba takých drahých miestach tvrdé slová. Zdalo sa, že semeno tvojho slova padlo do prázdna a podobne aj každý z tvojich oslobodzujúcich činov. Každý prorok zakúsil pád do neúspechu, aby potom opäť pokračoval po Božích cestách. Celý tvoj život, Ježišu, je podobenstvom: nikdy nepadáš nadarmo na našu zem. Dokonca aj v ten prvý krát sklamanie pretrhla radosť učeníkov, ktorých si vyslal: vracali sa k tebe zo svojho poslania a rozprávali ti o znameniach Božieho kráľovstva. Vtedy si zaplesal spontánnou prekypujúcou radosťou, ktorá stavia človeka na nohy s nákazlivou energiou. Zveleboval si Otca, ktorý skrýva svoje plány pred múdrymi a rozumnými a zjavuje ich maličkým. Aj krížová cesta je poznačená dnom našej zeme: veľkí sa od nej dištancujú, chceli by sa dotýkať neba. Nebo však je tu, znížilo sa, možno ho nájsť dokonca aj keď človek padá a zostáva na zemi. Stavitelia Babylonskej veže hovoria, že sa nemožno pomýliť a kto padne, je stratený. Je to stavanie pekla. Božie zámery, naopak, nezabíjajú, nevylučujú, neutláčajú. Sú pokorné a verné zemi. Tvoja cesta, Ježišu, je cestou Blahoslavenstiev. Neničí ale pestuje, opravuje, chráni. Modlime sa volajme: R: Príď tvoje Kráľovstvo. Pre tých, čo cítia, že zlyhali. R: Príď tvoje Kráľovstvo. Pri odmietaní ekonomiky, ktorá zabíja. R: Príď tvoje Kráľovstvo. Aby dostal silu, kto padol. R: Príď tvoje Kráľovstvo. Medzi tých, čo navzájom súťažia a hľadajú prvé miesta. R: Príď tvoje Kráľovstvo. K tomu, čo naráža na svoje limity a myslí si, že sa končí jeho cesta. R: Príď tvoje Kráľovstvo. Všetci: Otče náš... Ó, jak smutná, doráňaná bola ona požehnaná [: Matka Syna Božieho. :] Štvrté zastavenie Ježiš sa stretá so svojou matkou V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“ On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ (Lk 8, 19 – 21) Tvoja matka je tu, na krížovej ceste: veď ona bola tvojou prvou učeníčkou. S jemnou blízkosťou, s múdrosťou, ktorá uchováva v srdci a premýšľa, tvoja matka je tu. Od okamihu, keď dostala návrh prijať ťa vo svojom lone sa obrátila, zmenila sa na teba. Svoje cesty spojila s tvojimi. Nebolo to zrieknutie ale neustále objavovanie – až po Kalváriu. Nasledovať ťa a nechať ťa ísť; mať ťa a zároveň vytvárať priestor pre tvoju novosť. Vie to každá matka: dieťa prekvapuje. Milovaný synu, ty priznávaš, že tvojou matkou a tvojimi bratmi sú tí, čo počúvajú a nechávajú sa premeniť. Nehovoria, ale konajú. V Bohu sú slová skutkami, prísľuby sú skutočnosťou: na ceste kríža, ó Matka, si jedna z mála tých, čo na to pamätajú. Teraz Syn potrebuje teba: cíti, že nesklameš. Cíti, ako vo svojom lone aj teraz rodíš Slovo. Aj my, Ježišu, ťa dokážeme nasledovať len ak sme podnecovaní tými, čo ťa nasledovali. Aj my sme vložení do sveta viery tvojej matky a nespočetných svedkov, ktorí rodia život aj tam, kde všetko hovorí o smrti. Vtedy v Galilei ťa práve oni chceli vidieť. Teraz, vystupujúc na Kalváriu ty sám hľadáš tých, čo ťa počúvajú a zachovávajú tvoje slovo. Nevýslovná zhoda. Nerozlučná zmluva. Modlime sa a volajme: R: Hľa, moja matka. Mária počúva a hovorí. R: Hľa, moja matka. Mária sa pýta a uvažuje. R: Hľa, moja matka. Mária vychádza z domu a náhlivo sa vydáva na cestu. R: Hľa, moja matka. Mária plesá a utešuje. R: Hľa, moja matka. Mária prijíma a stará sa. R: Hľa, moja matka. Mária riskuje a chráni. R: Hľa, moja matka. Mária sa nebojí odsúdenia a ohovárania. R: Hľa, moja matka. Mária čaká a zotrváva. R: Hľa, moja matka. Mária ukazuje cestu a sprevádza. R: Hľa, moja matka. Mária nič neponecháva smrti. R: Hľa, moja matka. Všetci: Otče náš... Jak plakala a trpela svätá Matka, keď videla [: muky Syna milého. :] Piate zastavenie Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom. (Lk 23, 26) Neponúkol sa, zastavili ho. Šimon sa vracal zo svojej práce a tu mu dali na plecia kríž nejakého odsúdenca. Zaiste mal na to dosť síl, avšak kráčal iným smerom a mal iný program. S Bohom sa možno stretnúť aj takýmto spôsobom. Kto vie prečo, Ježišu, sa toto meno – Šimon z Cyrény – stalo medzi jeho učeníkmi nezabudnuteľným? Oni na krížovej ceste neboli, tým menej my, avšak Šimon hej. Platí to dodnes: ak niekto vydá zo seba všetko, možno byť kdekoľvek, dokonca aj na úteku a predsa možno byť zapojený. My veríme, Ježišu, že na meno Šimona si spomíname vďaka tomu, že to nečakané stretnutie ho zmenilo navždy. Neprestal na teba myslieť. Stal sa súčasťou tvojho tela, bezprostredným svedkom toho, ako si sa odlišoval od ktoréhokoľvek iného odsúdeného. Šimon z Cyrény sa ocitol s tvojim krížom na pleciach bez toho, aby si to žiadal, ako s jarmom, o ktorom si jedného dňa hovoril: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (porov. Mt 11, 30). Aj zvieratá pracujú lepšie, ak napredujú spolu. A ty, Ježišu, nás rád zapájaš do tvojej práce, ktorá obrába zem, aby bola znova obsiata. My veľmi potrebujeme túto prekvapivú ľahkosť. Potrebujeme niekoho, kto nás občas zastaví a položí nám na plecia nejaké bremeno skutočnosti, ktorú treba jednoducho niesť. Človek môže pracovať po celý deň, ale bez teba sa stráca. Nadarmo sa namáhajú stavitelia, nadarmo bdie strážca mesta, ak ho nestavia Boh (porov. Ž 127). Hľa, na krížovej cesta povstáva Nový Jeruzalem. A my, tak ako Šimon z Cyrény, meníme smer svojej cesty a pracujeme spolu s tebou. Modlime sa a volajme: R: Zastav nás, Pane, v našom behu. Keď si ideme svojou cestou a nikomu nepozeráme do tváre. R: Zastav nás, Pane, v našom behu. Keď nás už nedojíma dianie vo svete R: Zastav nás, Pane, v našom behu. Keď sa ľudia stávajú číslami. R: Zastav nás, Pane, v našom behu. Keď nikdy nemáme čas na počúvanie. R: Zastav nás, Pane, v našom behu. Keď sa narýchlo rozhodujeme. R: Zastav nás, Pane, v našom behu. Keď zmeny programu nie sú prípustné. R: Zastav nás, Pane, v našom behu. Všetci: Otče náš... Ktože by z nás nezaplakal, keby videl, bolesť aká [: je v jej srdci nevinnom. :] Šieste zastavenie Veronika utiera šatkou Ježišovu tvár V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. (Lk 9, 29 – 31) V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“ Pane, ja hľadám tvoju tvár. Neodvracaj svoju tvár odo mňa. (Ž 27, 8 – 9)
Na tvojej tvári, Ježišu, vidíme tvoje srdce. V očiach možno čítať tvoje rozhodnutie, vrýva sa do tvojej tváre, tvoje postoje vyjadrujú nezameniteľnú pozornosť. Všímaš si Veroniku, ako si všímaš aj mňa. Aj ja hľadám tvoju tvár, ktorá rozpráva o rozhodnutí milovať nás do posledného výdychu: a dokonca aj zaň, pretože láska je silnejšia ako smrť (povorv. Pies 8, 6). To, čo nám dokáže zmeniť srdcia je tvoja tvár, na ktorú by som sa chcel zadívať a uchovávať si ju v srdci. Ty sa vydávaš do našich rúk, deň čo deň, v tvári každého človeka, živej pamäti tvojho vtelenia. Vždy, keď sa obraciame na toho najmenšieho, venujeme v skutočnosti pozornosť tvojím údom a ty zostávaš s nami. Tak nám osvecuješ srdcia a výzor našej tváre. Namiesto odmietania teda prijímame. Na krížovej ceste môže naša tvár, tak ako tvoja, stať sa konečne žiarivou a šíriť okolo seba požehnanie. Vložil si do nás pamäť, predzvesť tvojho návratu, keď nás jedného za druhým spoznáš na prvý pohľad. A vtedy sa, snáď, budeme na teba podobať. A budeme si hľadieť z tváre do tváre v nekonečnom dialógu, v intimite, v ktorej nikdy nepocítime únavu, Božia rodina. Modlime sa a volajme: R: Vtlač do nás, Ježišu, spomienku na teba. Ak je naša tvár nevýrazná. R: Vtlač do nás, Ježišu, spomienku na teba. Ak naše srdce napĺňa nezáujem. R: Vtlač do nás, Ježišu, spomienku na teba. Ak naše gestá rozdeľujú. R: Vtlač do nás, Ježišu, spomienku na teba. Ak naše rozhodnutia rania. R: Vtlač do nás, Ježišu, spomienku na teba. Ak naše plány vylučujú druhých. R: Vtlač do nás, Ježišu, spomienku na teba. Všetci: Otče náš... Kto by nebol rozžialený pozorujúc bolesť Ženy, [: ako trpí so Synom:] Siedme zastavenie Ježiš druhý krát padá pod krížom V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila“. (Lk 15, 2 – 6)
Padnúť a vstať, padnúť a opäť vstať. Tak si nás naučil, Ježišu, čítať príbeh ľudského života. Ľudského a teda otvoreného. Strojom nedovoľujeme zmýliť sa: čakáme, že budú perfektné. Ľudia sú však vrtkaví, roztržití a strácajú sa. Ale poznajú aj radosť: radosť nových začiatkov, radosť znovuzrodenia. Ľudské bytosti neprichádzajú na svet mechanicky ale tvorivo: každý je unikát, priesečník milosti a zodpovednosti. Ježišu, stal si sa jedným z nás. Nebál si sa potknúť sa a spadnúť. Kto vtedy zakúša trpkosť, kto dáva najavo svoju neomylnosť, kto skrýva vlastné pády a neodpúšťa zlyhania druhých, zrádza cestu, ktorú si si ty vybral. Ty, Ježišu, si Pánom radosti. V tebe sme všetci znovu nájdení a prinesení domov, ako jediná ovečka, ktorá sa stratila. Ekonómia, v ktorej deväťdesiat deväť zaváži viac ako jeden, je neľudská. Vytvorili sme však svet, ktorý funguje presne tak: svet výpočtov a algoritmov, studenej logiky a neúprosných záujmov. Zákon tvojho domu, božskej ekonómie, je, Pane, iný. Obrátiť sa na teba, ktorý padáš a znova vstávaš, znamená zmenu smeru a zmenu kroku. Konverzia, ktorá prinavracia radosť a vedie domov. Modlime sa a volajme: R: Zodvihni nás, Bože, naša spása. Sme deti, ktoré niekedy plačú. R: Zodvihni nás, Bože, naša spása. Sme dospievajúci, ktorí sa cítia neistí. R: Zodvihni nás, Bože, naša spása. Sme mladí, ktorými mnohí dospelí opovrhujú. R: Zodvihni nás, Bože, naša spása. Sme dospelí, ktorí robia chyby. R: Zodvihni nás, Bože, naša spása. Sme starí, ktorí by ešte chceli snívať. R: Zodvihni nás, Bože, naša spása. Všetci: Otče náš... Pre hriech ľudu bezbožného vidí Syna mučeného, [: jak ho človek zbičoval. :] Ôsme zastavenie Ježiš stretá Jeruzalemské ženy V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia: Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali! Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a kopcom: Prikryte nás! Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“ (Lk 23, 27 – 31)
V ženách si, Ježišu, vždy spoznával zvláštnu podobu s Božím srdcom. Preto aj v vo veľkom dave tých, čo toho dňa zmenili smer a nasledovali ťa, hneď si zbadal ženy a ešte raz si s nimi prejavil osobitné porozumenie. Mesto je iné, keď jeho obyvateľov nosia v lonách, keď v ňom koja deti: keď v ňom necítiť len vládne nariadenia, ale veci sa žijú znútra. Ženám, ktorých úlohou je vyjadrovať súcit, zasahuješ srdce. V srdci sa totiž spájajú udalosti a rodia myšlienky a rozhodnutia. „Neplačte nado mnou“. Božie srdce bije pre svoj ľud, rodí nové mesto: „Plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi“. Jestvuje totiž plač, v ktorom sa všetko rodí k novému životu. Sú však potrebné slzy prehodnotenia, za ktoré sa netreba hanbiť a ktoré netreba skrývať v súkromí. Naše doráňané spolužitie, Pane, potrebuje v tomto roztrieštenom svete úprimné slzy, nie len tie príležitostné. Inak sa naplní, čo predpovedali apokalyptici: nič už nerodíme a potom všetko padá. Avšak viera prenáša hory. Vrchy a kopce nepadnú na nás ale uprostred nich sa ukáže cesta. Je to tvoja cesta? Ježišu: strmá cesta, na ktorej ťa opustili apoštoli, ale tvoje učeníčky – matky Cirkvi – ťa nasledovali. Modlime sa a volajme: R: Ježišu, daj nám materinské srdce. Dejiny Cirkvi si naplnil svätými ženami. R: Ježišu, daj nám materinské srdce. Odmietal si nadvládu a moc. R: Ježišu, daj nám materinské srdce. Prijímal si a utešoval slzy matiek. R: Ježišu, daj nám materinské srdce. Ženám si zveril zvesť o tvojom zmŕtvychvstaní. R: Ježišu, daj nám materinské srdce. V Cirkvi si inšpiroval nové charizmy a potreby. R: Ježišu, daj nám materinské srdce. Všetci: Otče náš... Ó, ty, Matka, žriedlo lásky, nech prežívam bôľ tvoj ťažký [: a nech s tebou nariekam! :] Deviate zastavenie Ježiš tretí krát padá pod krížom V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ (Lk 7, 44 – 49) Nie len jeden alebo dva krát, Ježišu, ty padáš znova. Padal si už keď si bol dieťa, ako každé dieťa. Tak si chápal a prijal našu ľudskú prirodzenosť, ktorá padá a znova padá. Ak nás hriech vzďaľuje, a ty, ktorý jediný si bez hriechu, sa približuješ ku každému hriešnikov a nerozlučne sa spájaš s jeho pádmi. A toto podnecuje do obrátenia. Pohoršenie pre tých, čo odmieta druhých i seba. Pohoršenie pre toho, kto je rozdvojeným medzi tým, kým by mal byť a kým skutočne je. V tvojom milosrdenstve, Ježišu, padá každé pokrytectvo. Masky a pekné fasády už nie sú potrebné. Boh vidí do srdca. Miluje srdce. Rozohrieva srdce. A tak ma dvíhaš a usmerňuješ na cesty, ktorými som nikdy nekráčal, smelé a veľkodušné cesty. Kto si, Ježišu, že aj hriechy odpúšťaš? Znova na zemi, na krížovej ceste, si Spasiteľom tejto našej zeme. Nielen že na nej bývame, sme z nej aj utvorení. Ty, na zemi, nás pretváraš ako zručný hrnčiar. Modlime sa a volajme: R: Sme hlinou v tvojich rukách. Keď sa zdá, že veci sa už nemôžu zmeniť, pripomínaj nám: R: Sme hlinou v tvojich rukách. Keď nevidíme koniec konfliktov, pripomínaj nám: R: Sme hlinou v tvojich rukách. Keď nás technológie klamú zdaním všemohúcnosti, pripomínaj nám: R: Sme hlinou v tvojich rukách. Keď nás úspechy vzďaľujú od zeme, pripomínaj nám: R: Sme hlinou v tvojich rukách. Keď sme viac ustarostení o zdania srdca, pripomínaj nám: R: Sme hlinou v tvojich rukách.
Všetci: Otče náš... Nech mi srdce láskou planie, ku Kristovi neprestajne, [: veď on je môj Boh a Pán. :] Desiate zastavenie Pánu Ježišovi zvliekajú šaty V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet Tu Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa a povedal: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!“ V tomto všetkom Jób nezhrešil a nevyriekol proti Bohu nič neprístojné. (Job 1, 20 – 22)
Nevyzliekol si sa, vyzliekajú ťa. Rozdiel je jasný každému z nás, Ježišu. Len kto nás miluje, môže vziať nahotu do svojich rúk a pohľadu. Bojíme sa však očí toho, kto nás nepozná a chce nás len vlastniť. Si vyzlečený a vystavený pohľadom všetkých, avšak ty premieňaš dokonca aj poníženie na rodinnú blízkosť. Chceš sa zjaviť vo svojej intimite dokonca aj tomu, kto ťa ničí a na tých, čo ťa vyzliekajú, pozeráš ako na milované osoby, ktoré ti dal Otec. Tu sa prejavuje niečo väčšie ako Jóbova trpezlivosť a dokonca aj ako jeho viera. V tebe Ženích, ktorý sa necháva vziať, mení na dobré všetko, čoho sa dotýka. Zanechávaš nám svoje šaty ako relikvie krajnej lásky. Sú v našich rukách, pretože si bol u nás a bol si s nami. Máme všetky tvoje šaty a teraz o ne losujeme, avšak tu je osud priaznivý nielen voči jednému ale voči všetkým. Poznáš nás, každého jednotlivo, aby si spasil všetkých, všetkých, všetkých. A ak sa ti dnes Cirkev javí ako roztrhaný odev, nauč nás pozošívať naše bratské vzťahy, založené na tvojom dare. Sme tvoje telo, neviditeľná tunika, tvoja Nevesta. Sme ňou všetci spolu. Pre nás kocky padli na vzácne miesta, veľkolepé je naše dedičstvo (porov. Ž 16, 6). Modlime sa a volajme: R: Daruj svojej Cirkvi pokoj a jednotu. Pane Ježišu, ktorý vidíš ako sú tvoji učeníci rozdelení. R: Daruj svojej Cirkvi pokoj a jednotu. Pane Ježišu, ktorý nesieš rany našich dejín. R: Daruj svojej Cirkvi pokoj a jednotu. Pane Ježišu, ktorý poznáš krehkosť našej lásky. R: Daruj svojej Cirkvi pokoj a jednotu. Pane Ježišu, ktorý chceš, aby sme boli údmi tvojho tela. R: Daruj svojej Cirkvi pokoj a jednotu. Všetci: Otče náš... Svätá Matka, Krista rany, ktorými bol doráňaný, [: hlboko mi v srdce vtlač. :] Jedenáste zastavenie Pána Ježiša pribíjajú na kríž V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lk 23, 32 – 34a)
Nič nám nenaháňa väčší strach, ako nehybnosť. A ty si priklincovaný, znehybnený, blokovaný. Nie je to však len tvoj údel: nikdy sám, rozhodnutý zjaviť sa aj na kríži ako „Boh s nami“. Zjavenie nemožno zastaviť ani priklincovať. Ty, Ježišu, nám ukazuješ, že za každých okolností si treba vybrať. V tomto spočíva závratná veľkosť slobody. Ani na kríži nie si neutralizovaný: ty rozhoduješ, pre koho tam si. Venuješ pozornosť jednému i druhému z tých, čo sú s tebou ukrižovaní: necháš dopadať na seba rúhanie jedného a prijímaš vzývanie druhého. Venuješ pozornosť tomu, kto ťa pribíja na kríž a vieš čítať v srdci toho, kto nevie, čo robí. Venuješ pozornosť nebu: chcel by si, aby bolo jasnejšie, ale trháš závoj tmy svetlom príhovoru. Pribitý klincami sa prihováraš: staviaš sa doprostred medzi opačnými. A prinášaš ich k Bohu, aby tvoj kríž zbúral múry, vymazal dlhy, zrušil rozsudky, nastolil zmierenie. Si pravým Jubileom. Obráť nás k sebe, Ježišu, ktorý – hoci pribitý klincami – môžeš všetko. Modlime sa a volajme: R: Nauč nás milovať. Keď máme silu aj keď sa nám zdá, že už nám došla R: Nauč nás milovať. Keď sme znehybnení nespravodlivými zákonmi alebo rozhodnutiami. R: Nauč nás milovať. Ak nám protirečia tí, čo odmietajú pravdu a spravodlivosť. R: Nauč nás milovať. Keď nás pokúša beznádej. R: Nauč nás milovať. Keď sa hovorí „nič sa nedá robiť“. R: Nauč nás milovať. Všetci: Otče náš... Na bolestiach Syna tvojho, za mňa z lásky trpiaceho, [: nech mám podiel, v srdci plač. :] Dvanáste zastavenie Pán Ježiš na kríži zomiera
V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet
Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol. Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“ A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to. (Lk 23, 45 – 49) Kde na Kalvárii sa nachádzame my? Pod krížom? Trochu obďaleč? Ďaleko? Či snáď, ako apoštoli, vôbec tam nie sme? Ty vo svojom poslednom a zároveň prvom výdychu len prosíš, aby bol prijatý. Pane Ježišu, nasmeruj naše cesty k tvojmu daru. Nedopusť, aby sa tvoj dych života rozplynul. Naša temnota hľadá svetlo. Naše chrámy chcú byť navždy otvorené. Teraz už Najsvätejší neprebýva za oponou: jeho tajomstvo sa ponúka všetkým. Uvedomuje si to stotník, ktorý môže z blízka sledovať ako zomieraš a spoznáva nový druh sily. Chápe to zástup, ktorý kričal proti tebe: najskôr vzdialený, teraz stretá nevídanú lásku a krásu, ktorá oživuje vieru. Tomu, kto sa pozerá, ako zomieraš, Pane, daj čas aby sa bil v prsia: bil sa do srdca, aby sa rozbila všetka tvrdosť. Nám, Ježišu, ktorí sa na teba často pozeráme len z diaľky daj, aby sme žili zo spomienky na teba, a jedného dňa, keď znova prídeš, aby nás aj smrť našla živých. Modlime sa a volajme: R: Príď Duchu Svätý! Držíme sa ďaleko od Pánových rán. R: Príď Duchu Svätý! Pri pohľade brata, ktorý padol, sme sa pozerali na druhú stranu. R: Príď Duchu Svätý! Tí, čo sú milosrdní a chudobní, a predsa zdá, že sú stratení. R: Príď Duchu Svätý! Veriaci i neveriaci stoja pred krížom. R: Príď Duchu Svätý! Celý svet hľadá nový začiatok. R: Príď Duchu Svätý! Všetci: Otče náš... Vidí, ako Syn milený dokonáva opustený, [: dušu Otcu odovzdal. :] Trináste zastavenie Pána Ježiša skladajú z kríža V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. (Lk 23, 50 – 53a)
Tvoje telo je konečne v rukách dobrého a spravodlivého muža. Ty si zavinutý spánkom smrti, Ježišu, ale tvoje srdce je živé. Jozef nebol z tých, čo hovoria a nekonajú. „Nesúhlasil s rozhodnutím a konaním ostatných“, hovorí o ňom evanjelium. A je to radostná zvesť: objíma ťa, Ježišu, človek, ktorý neobjal všeobecné presvedčenie. Berie ťa do rúk ten, ktorý bral na seba vlastnú zodpovednosť. Si na svojom mieste, Ježišu, v lone Jozefa z Arimatey, ktorý „očakával Božie kráľovstvo“. Si na svojom mieste medzi tými, čo ešte dúfajú, medzi tými, čo sa nezmieria s presvedčením, že nespravodlivosť je nevyhnutná. Ty, Ježišu, pretŕhaš neodvratnú reťaz. Búraš automatizmy, ktoré ničia spoločný dom a bratstvo. Tým, čo očakávajú tvoje kráľovstvo, dodávaš odvahu predstúpiť pred verejnú moc: ako Mojžiš pred faraóna, ako Jozef z Arimatey pred Piláta. Činíš nás schopnými veľkých zodpovedností, činíš nás odvážnymi. A tak, hoci si zomrel, stále kraľuješ. A pre nás, Ježišu, slúžiť znamená kraľovať. Modlime sa a volajme: R: Slúžiť tebe znamená kraľovať. Daj, nech s tebou plačem, kvílim a nech s Kristom spolucítim, [: kým len tuná budem žiť. :] Štrnáste zastavenie Pána Ježiša pochovávajú V: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj. (Lk 23, 53 – 56) V systéme, ktorý sa nikdy nezastaví, ty, Ježišu, žiješ svoj šabat, svoju sobotu. Žijú ho aj ženy, ktorým by oleje a voňavé masti chceli už hovoriť o vzkriesení. Nauč nás nerobiť nič, keď sa od nás žiada len aby sme čakali. Nauč nás rytmom a časom našej zeme, nie iba tým umelým. Uložený do hrobu, Ježišu, zdieľaš rozpoloženie, ktoré máme všetci spoločné a dosahuješ až priepasti, ktorých sme sa tak báli. Vidíš, ako pred nimi utekáme množením našich aktivít. Točíme sa často naprázdno, avšak sobota žiari svojim svetlom: učí nás odpočinku a vyžaduje si ho od nás. Božský život, život na mieru človeka, ktorý pozná pokoj soboty. „Každý bude sedieť pod svojím viničom a nerušene pod svojím figovníkom, lebo prehovorili ústa Pána zástupov“ (Mich 4, 4), predpovedal prorok Micheáš. A prorok Zachariáš akoby bol jeho ozvenou: „V ten deň – hovorí Pán zástupov – budete sa vzájomne povolávať pod vinič a pod figovník“ (Zach 3, 10). Ježišu, ktorý, ako sa zdá, spíš uprostred sveta, zmietaného búrkou, priveď nás všetkých do pokoja soboty. Potom sa nám celé stvorenie ukáže ako krásne a dobré, určené na vzkriesenie. A bude pokoj v tvojom ľude a uprostred všetkých národov. Modlime sa a volajme: R: Príď tvoj pokoj. Pre zem, vzduch a vodu. R: Príď tvoj pokoj. Pre spravodlivých i pre nespravodlivých. R: Príď tvoj pokoj. Pre toho, kto je nepovšimnutý a bez hlasu. R: Príď tvoj pokoj. Pre toho, kto nemá moc ani peniaze. R: Príď tvoj pokoj. Pre toho, kto očakáva výhonok spravodlivosti. R: Príď tvoj pokoj. Všetci: Otče náš... A keď telo moje skoná, Daj, nech duša moja spozná Blaho žitia večného. Záver Celebrant: „Buď pochválený, môj Pane,“ spieval svätý František z Assisi. V tomto krásnom chválospeve nám pripomínal, že náš spoločný domov je ako sestra (...) Táto sestra protestuje proti zlu, ktoré jej spôsobujeme. (Enyklika Laudato si, 1 – 2). „Fratelli tutti“, všetci sme bratia, zvykol písať svätý František z Assisi, keď sa obracal na všetkých bratov a sestry a predkladal im formu života s chuťou evanjelia. (Enc. Fatelli tutti, 1). „Miloval nás“, hovorí svätý Pavol, mysliac na Krista (...) aby nám pomohol objaviť, že od tejto lásky nás nič nemôže odlúčiť“ (Enc. Dilexit nos, 1). Prešli sme Krížovou cestou, ponorili sme sa do lásky, od ktorej nás nič nemôže odlúčiť. Teraz, kým Kráľ spí a veľké ticho zahalilo zem, osvojme si slová svätého Františka a prosme o dar obrátenia srdca: Veľký a slávny Bože, osvieť temnoty môjho srdca. Daj mi pravú vieru, istú nádej, dokonalú lásku a hlbokú pokoru. Daj mi, Pane, dar rozlišovania, aby som plnil tvoju pravú a svätú vôľu. Amen.