Vatikán 19. apríla (VaticanNews) V Bazilike svätého Petra viedol liturgiu Piatku utrpenia Pána kardinál Claudio Gugerotti, prefekt Dikastéria pre východné cirkvi. Kazateľ Pápežského domu P. Roberto Pasolini OFM vo svojej kázni pozval veriacich k plnému odovzdaniu Bohu a poukázal na to, že v dobe algoritmov a umelej inteligencie je práve kríž „najväčšou školou lásky, ktorá nevypočítava, ale sa daruje“.
Ticho, ktoré pripravuje srdce
Liturgia Veľkého piatku sa začala veľkým tichom: celebrant a prisluhujúci ležali tvárou k zemi, zhromaždenie zotrvalo v tichej modlitbe. Páter Pasolini vysvetlil, že ide o „ústup z hlukom nasiaknutej každodennosti“, aby srdce mohlo zachytiť iný rytmus – rytmus lásky.
„Cirkev dnes nekontempluje Božie zlyhanie, ale paradoxné víťazstvo ukryté v dreve kríža,“ zdôraznil kazateľ a pripomenul proroctvo Izaiáša: „Môj služobník sa pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi“ (Iz 52, 13).
Múdrosť kríža a „nové inteligencie“
Františkánsky páter prirovnal súčasný svet ku „kozmickému laboratóriu dát“, v ktorom umelé, výpočtové a prediktívne inteligencie určujú, po čom túžiť a kým byť. Naproti tomu kríž ponúka múdrosť, ktorá neráta, ale miluje:
„V momente, keď sa láska rozhodne neoptimalizovať, ale darovať všetko, rodí sa skutočná sloboda: sloboda od algoritmu.“
Zdroj: VaticanNews
Tri slová Kristovho utrpenia ako kompas
Homília sa sústredila na tri krátke vety z Janovej Pašie, ktoré podľa Pasoliniho „dokážu premeniť utrpenie na cestu plodnosti“:
1. „Ja som“ (Jn 18, 4 – 6) – V Getsemanskej záhrade Ježiš vychádza v ústrety svojim katom. „Keď narazíme na chorobu či vzťahovú krízu, urobme krok vpred vo viere – zostaneme vnútorne slobodní.“
2. „Žíznim“ (Jn 19, 28 – 29) – Na kríži Kristus bez hanby prosí. „Prijať vlastnú potrebu a nechať sa obslúžiť je najpokornejšia forma lásky.“
3. „Je dokonané“ (Jn 19, 30) – Posledný výdych je vrcholom slobody. „Svet nespasí sila, ale slabosť lásky, ktorá si nič nenecháva.“
Zdroj: VaticanNews
Adorácia „trónu milosti“
Po kázni nasledovala Adorácia svätého Kríža. Viacerí prítomní pristupovali jednotlivo, bozkávali Ukrižovaného a v tichu mu predkladali svoje prosby. Páter Pasolini pripomenul výzvu z Listu Hebrejom: „Pristúpme s plnou dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo“ (Hebr 4, 16).
„Dnes si kresťania volia cestu kríža ako jediný možný smer. Nie preto, že by zmizol strach, ale preto, že kríž je miestom, kde sa zlo nepretvára na ďalšie zlo,“ zdôraznil páter.
Jubilejný rok: kotva nádeje
Kazateľ prepojil Veľkopiatkové rozjímanie s Jubilejným rokom, ktorý pápež František otvoril slovami o Kristovi ako „o kotve nádeje“. Podľa pátra Pasoliniho je práve kotva symbolom plnej dôvery:
„Ako sme boli milovaní, tak budeme schopní milovať priateľov i nepriateľov. V tom spočíva jediná pravda, ktorá zachraňuje svet: Boh je náš Otec a my sme bratia a sestry v Kristovi.“
Pohľad k Veľkonočnému ránu
Liturgia sa skončila v tichu. Tabernákulum zostalo otvorené, oltár obnažený. „Tvárou v tvár prázdnote,“ uzavrel páter Pasolini, „sa učíme čakať, kým Otec prehovorí mocou zmŕtvychvstania.“
Martin Jarábek – VaticanNews