Vatikán 15. apríal (VaticanNews) Vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin zdôrazňuje základné body reformy Pápežskej cirkevnej akadémie. Táto inštitúcia, ako uvádza prelát, je podľa vôle pápeža Františka povolaná predovšetkým formovať svedkov viery v službe Cirkvi, ktorí sa odvážne usilujú budovať mosty dialógu a spravodlivosti.
Pre vatikánsku diplomaciu sa začína nová etapa. Otvára ju pápež František vydaním chirografu, ktorým oficiálne potvrdzuje obnovu Pápežskej cirkevnej akadémie – inštitúcie, ktorá vznikla pred viac ako tromi storočiami a od počiatku pripravovala pápežských diplomatov. Kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár a zároveň protektor Pápežskej cirkevnej akadémie, sa v rozhovore pre vatikánske médiá venuje hlavným bodom tejto reformy. Vyjadruje nádej, že vatikánska diplomacia bude – tak ako to žiada pápež – s odvahou a tvorivosťou čoraz viac slúžiť dialógu medzi národmi a kultúrami. Pápežská cirkevná akadémia vznikla pred viac ako tristo rokmi. Jej základné ciele však zostávajú nezmenené... Áno, aj po vyše troch storočiach od svojho založenia Pápežská cirkevná akadémia naďalej formuje diplomatov, ktorí sú bdelým a prenikavým pohľadom Petrovho nástupcu na Cirkev a svet. Títo diplomati zastupujú pápeža s misionárskym duchom, ktorý nepozná hranice. Nezúčastňujú sa len na medzinárodných rokovaniach, ale sú povolaní interpretovať a navrhovať riešenia, ktoré v súlade s kresťanským pohľadom Cirkvi môžu prispieť k budovaniu spravodlivejšieho a bratskejšieho sveta. Pápež František vždy venoval pozornosť tým, ktorí sa pripravujú na službu vo vatikánskej diplomacii. Aké sú podľa Svätého Otca hlavné črty dobrého diplomata Svätej stolice? V priebehu stretnutí s apoštolskými nunciami a stálymi pozorovateľmi pápež František často opisoval pápežských diplomatov ako „kňazov s kufrom v ruke“, čím zdôrazňoval pastoračný, misionársky a univerzálny charakter ich služby. Práve tento evanjelizačný duch služby viedol pápeža k tomu, aby usporiadal formáciu týchto kňazov s cieľom posilniť ich prípravu a prispôsobiť ju súčasným výzvam. Ide o rozhodnutie, ktoré otvára novú kapitolu v dejinách pápežskej diplomacie. Prejdime teda k samotnej podstate reformy. Aké sú jej najvýznamnejšie novinky? Aký duch stojí za týmto rozhodnutím pápeža? Reformou sa akadémia pretvára na inštitút vysokoškolského vzdelávania a výskumu v oblasti diplomatických vied, v súlade s inovatívnou víziou apoštolskej konštitúcie Veritatis gaudium a s medzinárodnými štandardmi vysokoškolského štúdia, predovšetkým podľa tzv. Boloňského procesu, ktorý zjednocuje systémy vysokoškolského vzdelávania v Európe. Pápežská cirkevná akadémia bude po novom udeľovať akademické tituly licenciátu (Master) a doktorátu (PhD), pričom svojim študentom ponúkne formáciu zahŕňajúcu právne, historické, politologické, ekonomické disciplíny a, samozrejme, špecifickú odbornú prípravu v diplomatických vedách. S aktualizovaným pohľadom na vysokoškolské štúdium a výskum ide zároveň o návrat k základom, k pôvodnému poslaniu tejto inštitúcie, ktorá prežila mnohé zložité obdobia dejín, často náročné aj pre samotný Petrov stolec. Napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam zostala akadémia miestom formácie v službe pápežom.
V chirografe pápež zdôrazňuje, že nejde len o čisto technickú reformu... Iste. Študijné programy budú úzko prepojené s cirkevnými disciplínami tak, aby formácia kňazov - študentov spájala diplomatickú odbornosť s dimenziou cirkevného spoločenstva a rozvíjala sa v súlade s pracovnou metodikou Rímskej kúrie, evanjelizáciou a misionárskou činnosťou Cirkvi. Zároveň pôjde o prepojenie Cirkvi a spoločnosti a dialóg so súčasnou kultúrou, ktoré sú nevyhnutné pre vatikánsku diplomaciu, ktorá prináša kresťanské posolstvo do medzinárodného prostredia. Aj preto – hoci je akadémia organickou súčasťou Štátneho sekretariátu – do jej formácie a kolektívnych štruktúr budú zapojené aj viaceré dikastériá Rímskej kúrie. Táto reforma zrela dlhší čas. Dá sa povedať, že pápež ňou rozširuje obzor činnosti vatikánskej diplomacie? Pápež František so svojím „zdravým realizmom“, ktorý charakterizuje jeho pastoračné pôsobenie, sa neobmedzuje len na reformu diplomatickej formácie založenú na získavaní teoretických vedomostí, ale vyzýva k príprave, ktorá zodpovedá výzvam sveta v neustálom pohybe. V chirografe konštatuje, že „nestačí obmedziť sa na získanie teoretických poznatkov, ale je potrebné rozvíjať pracovnú metódu a životný štýl, ktoré umožnia hlbšie chápať dynamiku medzinárodných vzťahov“. Formácia sa teda musí orientovať na porozumenie aktuálnym výzvam, ktorým čelí Cirkev čoraz viac prežívaná ako synodálne spoločenstvo. V tomto zmysle pápež kladie dôraz na nevyhnutné čnosti pre tých, čo majú reprezentovať Apoštolský stolec v medzinárodnom prostredí: blízkosť, pozorné počúvanie, svedectvo, bratský prístup a dialóg. A tiež odvahu a tvorivosť. Tieto postoje musia byť sprevádzané pokorou a miernosťou, ktoré sú podstatou kňazskej misie. Práve tieto čnosti sú dušou diplomatickej činnosti zameranej na spoločné dobro, pokoj a podporu náboženskej slobody. Vojna na Ukrajine, vojna v Gaze, no i mnohé ďalšie – príliš mnohé – zabudnuté vojny. Zdá sa, že diplomacia a multilateralizmus už nemajú takú silu ako kedysi. Aké miesto má táto reforma v dnešnom medzinárodnom kontexte? Svätý Otec nám pripomína, že len pozorným rozlišovaním a presným pozorovaním neustále sa meniacej reality možno porozumieť globálnym udalostiam a ponúknuť praktické riešenia. Pápežský diplomat teda nie je len odborníkom na techniky vyjednávania, ale je predovšetkým svedkom viery, ktorý sa snaží prekonávať kultúrne, politické a ideologické bariéry a budovať mosty pokoja a spravodlivosti. Tento prístup umožňuje Cirkvi rozvíjať konkrétne cesty k pokoju, k náboženskej slobode každého veriaceho a k usporiadaniu vzťahov medzi národmi, pričom vždy pamätá na Kristovo poslanie a dobro celého ľudstva. V tomto obnovenom výhľade sa Pápežská cirkevná akadémia stáva nielen centrom excelentnosti v diplomatických vedách, ale aj miestom výchovy formátorov, ktorí sú povolaní niesť ďalej diplomaciu Svätej stolice s duchom, ktorý odráža srdce evanjelia: dialóg, zmierenie a pokoj. Aké sú vaše želania pre túto reformu, pre túto skutočnú novú etapu diplomacie Svätej stolice? Reformou chce pápež František prispôsobiť prístup vatikánskej diplomacie výzvam súčasného sveta a odpovedať na potreby diplomatického prostredia, ktoré je čoraz viac globalizované a prepojené. Reforma má posilniť prepojenie medzi výskumom a akademickou prípravou budúcich pápežských diplomatov a reálnymi výzvami, ktorým budú čeliť vo svojich misiách v zahraničí. Mojím želaním preto nie je len formácia kvalifikovaných diplomatov, ale predovšetkým kňazov, ktorí si uvedomujú univerzálne poslanie Cirkvi a dokážu s odbornosťou, citlivosťou a evanjeliovým duchom odpovedať na globálne výzvy, pričom budú uskutočňovať pápežovu víziu diplomacie ako nástroja pokoja, spravodlivosti a solidarity medzi národmi.
Alessandro Gisotti – VaticanNews Preklad Martin Jarábek