Rím 3. apríla (TK KBS) Pápežský slovenský ústav a kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme zohráva dôležitú úlohu v živote slovenských kňazov na štúdiách, pútnikov a akademických inštitúcií. Aké výzvy dnes stoja pred týmto historickým miestom? Ako sa mení pútnický život Slovákov v Ríme? Odpovede nájdete v rozhovore s rektorom Pavlom Zvarom pre Tlačovú kanceláriu KBS, ktorý poskytol krátko pred začiatkom Národnej púte Slovákov v Ríme. Dozviete sa, ako táto inštitúcia slúži duchovnej formácii, uchováva dedičstvo slovenského exilu a prispieva k jubilejnému roku Cirkvi.
Rozhovor s rektorom Pápežského slovenského ústavu a kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme Pavlom Zvarom
Pán rektor, aké sú hlavné úlohy Pápežského slovenského ústavu a kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme?
Naša inštitúcia zastrešuje slovenskú duchovnú činnosť v Ríme, predovšetkým v spolupráci so Slovenskou katolíckou misiou. Hlavnou úlohou je starostlivosť o kňazov, ktorí sem prichádzajú na postgraduálne štúdiá. Poskytujeme im formačné zázemie potrebné pre ich štúdium i duchovný rast. Ďalšou dôležitou úlohou je sprevádzanie slovenských pútnikov, ktorí prichádzajú. Hoci neponúkame ubytovanie, poskytujeme im možnosť sláviť sväté omše, spoznať históriu ústavu a prehliadnuť si jeho priestory. Významnou časťou našej činnosti je aj spolupráca s univerzitami, vedeckými centrami a múzeami, keďže v našom archíve uchovávame vzácne dokumenty slovenského katolíckeho exilu. Tento archív je dôležitý nielen pre slovenských historikov, ale aj pre zahraničných bádateľov. Okrem toho sa kňazi z ústavu podieľajú na pastorácii slovenských pútnikov a pomáhajú aj talianskym či medzinárodným komunitám v okolí.
Aké výzvy dnes stoja pred touto historickou inštitúciou?
Dejiny ústavu prešli rôznymi fázami. Po založení v roku 1963 tu fungovalo slovenské gymnázium, vydavateľstvo a podpora misií v zahraničí. Po roku 1989 sa mnohé tieto aktivity presunuli na Slovensko. Gymnázium sa premiestnilo, vydavateľskú činnosť prevzali slovenské katolícke vydavateľstvá a misijná starostlivosť prešla pod Konferenciu biskupov Slovenska. Dnes sú našimi hlavnými úlohami starostlivosť o kňazov na štúdiách, sprevádzanie pútnikov a spolupráca so slovenskými vedeckými inštitúciami. To sú tri piliere, na ktorých stojí budúcnosť ústavu.
Ako sa ústav a kolégium podieľajú na aktivitách jubilejného roka?
Myslím si, že sme sa tejto úlohy dobre zhostili. Kňazi žijúci v ústave, momentálne ich je desať zo štyroch diecéz, sprevádzajú slovenských pútnikov po Ríme a poskytujú im duchovnú službu. Často ide o veriacich z ich vlastných farností, ale aj z iných častí Slovenska, ktorí nás žiadajú o pomoc pri organizovaní svätých omší či duchovných programov. Pútnici prichádzajú aj k nám do ústavu, kde nachádzajú duchovné zázemie a môžu spoznať históriu tejto jedinečnej inštitúcie. Už od svojho vzniku je Slovenský ústav v Ríme miestom, ktoré reprezentuje našu Cirkev a národ pred svetom. V jubilejnom roku sa snažíme vytvárať priestor na duchovné povznesenie a prehĺbenie viery.
Spomínate pútnikov, ktorí prichádzajú zo Slovenska. Ako sa záujem o púte menil v priebehu rokov?
Pamätám si začiatok 90. rokov, keď sem prichádzali tisíce Slovákov. V tom čase, po páde komunizmu, bol veľký záujem spoznať Rím a jeho posvätné miesta. Po roku 2000 pri príležitosti Veľkého jubilea sme tiež zaznamenali vysokú účasť. V rokoch 2016 až 2020 nás navštívilo približne 5000 pútnikov ročne. Po pandémii COVID-19 nastal mierny pokles, ale v súčasnosti sa počet pútnikov opäť zvyšuje. Každý týždeň k nám prichádza niekoľko autobusových skupín aj individuálni návštevníci. Hoci letecké spojenie či doprava v Ríme môžu byť pre pútnikov výzvou, keď sem prídu, odchádzajú posilnení a povzbudení. To je pre nás veľkou motiváciou pokračovať v tejto službe.
Súčasťou tímu, ktorý vytvára zázemie v Slovenskom dome, sú aj rehoľné sestry. Akú úlohu zohrávajú?
Rehoľné sestry, ktoré u nás pôsobia, patria do Kongregácie milosrdných sestier svätého Vincenta de Paul – satmárok. V našom ústave slúžia od roku 1998 a nadväzujú na dlhoročnú tradíciu vincentiek, ktoré tu boli prítomné už od konca 60. rokov. Ich starostlivosť o kňazov, pútnikov a návštevníkov vytvára skutočnú rodinnú atmosféru. Okrem toho sa venujú charitatívnej práci, pomáhajú ľuďom v núdzi, vrátane Slovákov, ktorí sa ocitli bez domova v centre Ríma. Ich služba je pre našu komunitu neoceniteľná.
Rektor Pápežského slovenského ústavu a kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme pozýva do „Slovenského domu“ v Ríme
Jubilejný rok má motto Pútnici nádeje. Čo pre vás osobne znamená nádej?
Žijem v tomto dome už 12 rokov a stále si uvedomujem, že bol postavený s nádejou, v nádeji a pre nádej. Keď ústav vznikal v 50. a 60. rokoch, pre Slovákov to bolo obdobie beznádeje – doma vládol komunistický režim a mnohí museli žiť v exile. A predsa sa podarilo vybudovať toto miesto, ktoré sa stalo semienkom nádeje a vyrástlo v mohutný strom. Táto nádej sa prejavovala v podobe vydávania kníh, korešpondencie s veriacimi na Slovensku, organizovania duchovných stretnutí. Verím, že ústav zostane miestom nádeje aj do budúcnosti. Pápež František nás vyzýva, aby sme boli pútnikmi nádeje – a to neplatí len pre tento rok, ale pre celý život. Kresťanstvo je v podstate posolstvom nádeje, ktorú máme prinášať do sveta. Naše spoločenstvo tu v Ríme zahŕňa aj talianskych veriacich, ktorí k nám chodia na nedeľné sväté omše. Aj oni tu nachádzajú zázemie a duchovnú posilu. To je dôkaz, že nádej nemá hranice a je darom pre všetkých.
Ďakujem vám za rozhovor a prajem vám i celému ústavu veľa tvorivej a duchovnej činnosti, ako aj veľa nádeje a otvorených dverí pre všetkých pútnikov.
Ďakujem veľmi pekne.