Južný Sudán 14. marca (TK KBS) Južný Sudán, najmladší štát sveta, sa opäť ocitá na pokraji násilia. Boje medzi vládnymi silami lojálnymi prezidentovi Salvovi Kiirovi a milíciou White Army podporujúcou viceprezidenta Rieka Machara ohrozujú krehký mier v krajine.
Politická nestabilita sa prehĺbila po tom, čo boli plánované voľby z decembra 2024 odložené na rok 2026, čím sa zvýšili obavy o dodržiavanie mierovej dohody z roku 2018. V tejto neistote biskup Christian Carlassare z Bentiu zdôrazňuje úlohu Cirkvi v budovaní pokoja a nádeje.
V jeho diecéze, kde žije približne 450 000 katolíkov a 350 000 protestantov, majú kľúčovú úlohu katechéti a laickí pastorační pracovníci, keďže v regióne pôsobí len deväť diecéznych kňazov.
Jednou z hlavných výziev Bentiu je kríza vysídlených obyvateľov, ktorých z domovov vyhnalo násilie a klimatické katastrofy. Najväčší tábor pre vysídlených ľudí v Južnom Sudáne – Rucona – bol založený v roku 2014 a dnes v ňom žije 140 000 ľudí. Okrem toho je v oblasti biskupovej diecézy ďalších približne 130 000 utečencov zo Sudánu.
V posledných rokoch sa situácia ešte zhoršila v dôsledku extrémnych klimatických podmienok – záplavy každoročne vysídlia milión ľudí, zatiaľ čo sucho a zničené poľnohospodárstvo vedú k nedostatku potravín. Biskup upozorňuje aj na znečistenie vody v dôsledku únikov ropy, ktoré ohrozujú miestne komunity a ich zdroje obživy.
Budúcnosť Južného Sudánu je neistá, keďže politická situácia ostáva nestabilná a zdroje ropného priemyslu namiesto rozvoja podporujú konflikt. Biskup Carlassare varuje pred rastúcimi etnickými a politickými napätiami a apeluje na jednotu a zmierenie:
„Je nevyhnutné, aby si ľudia nevyberali politikov na základe kmeňovej príslušnosti, ale podľa ich záväzku k spoločnému dobru.“ Napriek týmto výzvam Cirkev zostáva pevnou oporou ľudí v Južnom Sudáne, povzbudzuje k dialógu a buduje mosty zmierenia s cieľom priniesť krajine trvalý mier.
Mladí katolíci v Južnom Sudáne putujú za mier
To, čo sa začalo ako púť za stretnutím s pápežom Františkom v roku 2023, sa dnes stalo každoročnou tradíciou.
Mladí katolíci z diecézy Rumbek v Južnom Sudáne vtedy prešli pešo 385 kilometrov do hlavného mesta Juba, aby sa zúčastnili na historickej návšteve Svätého Otca. Po návrate domov si však kládli otázku: „Čo ďalej? Čo viac môžeme urobiť?“
Vďaka iniciatíve írskej rehoľníčky, sestry Orly Treacy z Kongregácie sestier Loreto, sa púť premenila na každoročné podujatie, počas ktorého mladí navštevujú farnosti a hovoria o mieri. V čase rastúceho napätia a násilných stretov medzi armádou a ozbrojenými skupinami považujú mladí túto púť za dôležitý nástroj na prekonávanie rozdielov.
Organizátorka Monica Thien Balila zdôraznila, že na cestách spoznávajú rôzne komunity, ich kultúru a spôsob života, čím sa búrajú bariéry a posilňuje jednota. „Ak sa presunieme z jedného miesta na druhé a učíme sa o sebe navzájom, budeme mať mier,“ vysvetlila. Jej kolega Martin Mandela Mangar dodal, že aj keď sa kultúry môžu líšiť, často zistia, že majú veľa spoločného.
Púť stojí na štyroch pilieroch: chôdzi, modlitbe, mieri a komunite. Mladí každý deň prosia za pokoj v obciach a mestách, ktorými prechádzajú. Sestra Orla zdôraznila, že takto osobné stretnutia pomáhajú odstrániť predsudky a stereotypy.
Keď sa pútnici vrátia do svojich farností, hovoria: „Stretol som niekoho z tej dediny a nie sú takí, ako sa hovorí“ alebo „Navštívil som to mesto a nie je také, ako nám tvrdili.“ Takéto jednoduché, no hlboké skúsenosti vedú k budovaniu skutočného porozumenia a otvárajú cestu k mieru.
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené