Bratislava 14. marca (TK KBS) Dvadsiateho piateho marca uplynie 37 rokov ako sa tisíce ľudí odvážne, iba so sviečkami v rukách, postavili za svoje práva a čelili brutálnej policajnej sile.
Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež úplné dodržiavanie občianskych práv. Tým táto manifestácia získala širší občiansky rozmer a stala sa zápasom o slobodu pre všetkých. Komunistický režim nebol schopný žiadneho dialógu a toto pokojné zhromaždenie veriacich sa snažil surovou ozbrojenou silou potlačiť.
„V historickej pamäti národa sa snaží udržiavať pamiatku na Sviečkovú manifestáciu medzi inými aj Fórum kresťanských inštitúcií (FKI),“ hovorí TK KBS Pavol Kossey, podpredseda FKI. „Cieľom je nielen poukázať na historický význam Sviečkovej manifestácie, ale aj na jej posolstvo pre dnešok. Motto „Neboli sme ľahostajní. Vtedy ani dnes“ nás na jednej strane povzbudzuje odvahou a zodpovednosťou účastníkov tejto manifestácie pred 37 rokmi a súčasne nám pripomína povzbudzuje k odvahe a k zodpovednosti dnes,“ dodáva Kossey.
„Sviečková manifestácia je vnímaná ako jedna z najvýznamnejších udalostí novodobých slovenských dejín, ako najodvážnejšie masové vystúpenie občanov Slovenska v období komunistickej diktatúry. Aj dnes nás povzbudzuje k občianskej odvahe a angažovanosti za spoločné dobro pre všetkých. Takýto postoj dáva nášmu životu chuť a zmysel a šíri v spoločnosti nádej, ktorá je dnes taká potrebná,“ dodáva podpredseda FKI Pavol Kossey.
Aký bude program výročia?
Pri príležitosti 37. výročia Sviečkovej manifestácie sa 25. marca 2025 uskutoční už tradičné spomienkové podujatie v Bratislave.
Program sa začne svätou omšou o 16:30 v jezuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa. Hlavným celebrantom bude páter Jozef Konc OFMCap., účastník Sviečkovej manifestácie. Po svätej omši bude nasledovať sviečkový sprievod k pamätníku a program na Námestí Eugena Suchoňa. Na podujatí vystúpia František Mikloško, Jerguš Sivoš, Matej Vagač, Tomáš Kuzár a Monika Hricáková, hudobný doprovod zabezpečia Kapucíni.
Okrem hlavného programu v Bratislave sa budú konať aj sprievodné podujatia v Košiciach, Varšave a Bratislave, vrátane diskusií, filmových projekcií a odborných prednášok o boji za slobodu a odporu voči totalitnému režimu. Jedným zo sprievodných podujatí je otvorenie XVII. ročníka projektu Nenápadní hrdinovia.
,Predskokanom‘ programov bude diskusia na tému „Spoločné dobro – ako budovať spoločnosť pre dobro nás všetkých?“, ktorá sa koná v rámci série diskusií pod názvom „Vy ste svetlo sveta“. Po Trenčíne a Bratislave zavíta do Košíc, do kultúrneho centra kresťanov FUGA, 19. marca o 19:00. Medzi diskutujúcimi bude košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč, odborník na psychológiu a synodalitu. Pridá sa Barbora Okruhľanská, spoluzakladateľka projektu Digitálni rodičia, ktorý pomáha rodičom a učiteľom rozumieť online svetu detí. O svoje skúsenosti z podzemnej cirkvi, Sviečkovej manifestácie a verejného života sa podelí František Mikloško.
Čo bola Sviečková manifestácia?
Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci na Slovensku. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa konalo 25. marca 1988. Hoci to bolo týždeň pred veľkým piatkom, pre jeho význam dostalo prívlastok „Bratislavský veľký piatok“. Proti jeho účastníkom tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky. V sobotu 25. marca uplynie od Sviečkovej manifestácie 37 rokov.
Od roku 1993 je tento dátum pamätným dňom Slovenskej republiky – Dňom zápasu za ľudské práva. Na verejné vystúpenie veriacich proti komunistickej moci sa zmenila už Národná púť 7. júla 1985 na moravskom Velehrade za účasti 150 až 200-tisíc Čechov a Slovákov. Od novembra 1987 sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR).
S iniciatívou vyšiel podpredseda Svetového kongresu Slovákov a hokejista Marián Šťastný, keď vyzval na protestné zhromaždenia pred budovami československých veľvyslanectiev v zahraničí. Následne sa v prostredí Spoločenstva Fatima zrodila myšlienka zorganizovať verejné zhromaždenie na Slovensku.
Na pravidelnom stretnutí zástupcov tajnej cirkvi 6. marca 1988 v byte kňaza a disidenta Rudolfa Fibyho to navrhol František Mikloško. Podujatie podporil svojou autoritou politický väzeň a disident Silvester Krčméry (pre zranenie členka sa na samotnom zhromaždení nezúčastnil), aj biskup Ján Chryzostom Korec.
František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady zhromaždenie zakázali. Bezpečnostné orgány sa pripravovali na zásah, v ČSSR bola vyhlásená mimoriadna bezpečnostná situácia. Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, študenti v Bratislave dostali pokyn opustiť na víkend Bratislavu. Takisto duchovní organizovaní v prokomunistickom združení Pacem in terris vyzvali veriacich, aby sa na manifestácii nezúčastnili. Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta. Boli zadržaní viacerí organizátori vrátane samotného Mikloška či biskupa Korca.
Na Hviezdoslavovo námestie pred 18. hodinou dorazili bezpečnostné zložky s autami a neskôr pribudli aj vodné delá. Politickí funkcionári vrátane ministra kultúry Miroslava Válka sledovali zásah z hotela Carlton. Zhromaždenie sa začalo o 18. hodine a napriek zápasu s policajnou presilou trvalo polhodinu, ako bolo organizátormi naplánované. Priamo na námestí bolo viac ako 2.000 ľudí, v okolitých uliciach sa zúčastnilo ešte ďalších 8000 až 10.000 ľudí, mnohí so sviečkami v rukách. Napriek pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá.
Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia, číslo však mohlo byť väčšie, keďže nie všetci vyhľadali lekárske ošetrenie z obáv o svoju bezpečnosť. V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR. Otto von Habsburg inicioval vyhlásenie Európskeho parlamentu. O políciou potlačovanom ale nepotlačenom verejnom zhromaždení v Bratislave písala tlač po celom svete. Historici sa zhodujú v názore, že Sviečková manifestácia otvorila cestu k Novembru '89 a k Nežnej revolúcii.
Zdroje: Fórum kresťanských inštitúcií/Archív TK KBS a TASR