Vatikán 5. marca (TK KBS) Počas tohto jubilejného roka sa 3. – 5. marca 2025 uskutočnilo vo Vatikáne valné zhromaždenie Pápežskej akadémie pre život. Počas verejného zasadnutia (3. – 4. marca) sa zamýšľali členovia akadémie, prednášatelia a ostatní účastníci nad tým, či nám hrozí koniec sveta vzhľadom na mnohopočetné krízy, ktoré prežívame.
Aké sú naše zodpovednosti a nádeje? Na tieto otázky sa pokúsili zodpovedať pozvaní prednášatelia, ktorí sú prestížnymi odborníkmi v príslušných vedných oblastiach: v biológii, paleontológii a fyzike; vo vedách o Zemi; v antropológii a lingvistike; v genetike a molekulárnej biológii; vo vedách o vzdelávaní; v ekonomických vedách a v humanitných vedách, vrátane teológie. Valné zhromaždenie oficiálne otvoril Mons. Vincenzo Paglia, predseda pápežskej akadémie, ktorý sa prihovoril všetkým prítomným.
Pápež František poslal z nemocnice Gemelli, kde je hospitalizovaný, všetkým účastníkom tohto podujatia svoje posolstvo, v ktorom uviedol, že súčasný stav viacnásobnej krízy vytvára dramatickú situáciu, „v ktorej sa zbiehajú vojny, klimatické zmeny, energetické problémy, epidémie, migračné javy a technologické inovácie. Prelínanie týchto kritických problémov, ktoré sa súčasne dotýkajú rôznych dimenzií života, nás vedie k tomu, aby sme si kládli otázky o osude sveta a o našom chápaní tohto sveta“. Pápež navrhuje v duchu jezuitskej spirituality rozlišovania, aby sme dôkladnejšie preskúmali osobné predstavy o človeku, svete a vesmíre. No nesmieme ostať „stáť na mieste, ukotvení v našich istotách, zvykoch a obavách“. Potrebujeme ísť ďalej: svoje predstavy máme podriadiť pozornému počúvaniu poznatkov vedeckého bádania. Toto počúvanie nás chráni pred sebeckým presadzovaním svojej mienky. Takýto prístup vedie k nesprávnym deštruktívnym postojom mocenskej nadvlády, ktorá sa riadi zákonom silnejšieho vo všetkých oblastiach. Tento falošný zákon ubližuje človeku, dehumanizuje náš spoločenský život a spôsobuje planetárny rozklad (Messaggio del Santo Padre ai partecipanti all’Assemblea Generale della Pontificia Accademia per la Vita [3-5 marzo 2025, Centro Conferenze dell’Augustinianum] (26 febbraio 2025) | Francesco).
Na to, aby sme zabránili globálnemu zničeniu ľudstva a sveta, sa potrebujeme neustále zaoberať tajomstvom človeka pomocou výsledkov rozličných vied, ktoré podriadime biblickému posolstvu o človeku a zjavenej morálke. Potrebujeme sa neustále pýtať, či daná vec je v zhode s biblickou predstavou o človeku a v súlade s Ježišovými postojmi, ktoré sú pre nás kresťanov normatívne. Vo zverejnenej osnove podujatia sa preto okrem iného uvádza: „O svojej prítomnosti vo svete musíme premýšľať podľa trojičného kresťanského monoteizmu, nie podľa individualistického monoteizmu, ktorý potvrdzuje prvenstvo môjho „ja“ na úkor iných. Iba spoločne sa zachránime. Sami sa potopíme.“ Čo máme robiť? Eticky sa vzdelávať a mravne vychovávať svoje charaktery: potrebujeme neustále osvojovať si a rozvíjať ľudské čnosti (napr. úctu, súcit, všímavosť, solidaritu, altruizmus, ekologickú miernosť – šetrnosť a mnohé ďalšie)
Tieto mravné čnosti sú veľmi potrebné, aby božské čnosti (viera, nádej a láska), ktoré nám boli vliate nezaslúžene pri krste, neostali neplodné v bežnom živote; aby sme neboli pokryteckými kresťanmi, ktorí svojím správaním skôr škodia sebe, druhým, svetu a planéte. Benedikt XVI. preto napísal v encyklike o kresťanskej nádeji (30. 11. 2007): „Ak technickému pokroku nezodpovedá pokrok v etickej formácii človeka, v raste vnútorného človeka (porov. Ef 3, 16; 2 Kor 4, 16), potom to nie je pokrok, ale hrozba pre človeka a svet.“ (Spe salvi, no. 22). Prostredníctvom kresťanských (božských i mravných) čností máme budovať ako zodpovední spolupracovníci na Božom stvoriteľskom diele skutočne ľudský svet pre budúce generácie v eschatologickom očakávaní. V duchu tejto nádeje pápež František ukončil svoje posolstvo želaním, ktoré prevzal od sv. Jána Pavla II., aby sme ako „ako putujúci ľud, ľud života a pre život“ kráčali „s dôverou do "nového neba a novej zeme" (porov. Zjv 21,4)“, (Evangelium vitae, 25. 3. 1995, no. 105)
doc. Michal Vivoda – Vatikán