Bratislava 20. februára (TK KBS) V piatok 21. februára 2025 by sa dožil svojho stého jubilea Mons. Štefan Vrablec, emeritný pomocný biskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, liturgista, špirituál, prekladateľ, redaktor a predseda Spolku sv. Vojtecha. Jeho životná cesta, hoci neraz poznačená prekážkami a skúškami, bola neochvejným svedectvom viery, oddanosti Cirkvi a lásky k slovenskému národu.
Skromný, no neobyčajný muž Cirkvi
Napísať o takej výraznej osobnosti, akou bol biskup Vrablec, je nesmierne náročné – a to práve pre jeho skromnosť. Hoci sa celý život pohyboval v popredí dôležitých cirkevných udalostí a osobností, nikdy nevyhľadával osobnú slávu. Jeho duchovná a akademická práca ostáva trvalým odkazom pre ďalšie slovenské generácie.
Narodil sa na Záhorí v obci Závod 21. februára 1925 do krčmárskej rodiny, kde duchovné povolanie malo hlbokú úctu. Jeho brat Jozef Vrablec bol významný vysokoškolský pedagóg, homiletik a generálny vikár Nitrianskej diecézy. Dve sestry, Restitúta a Galla, zasvätili svoj život službe ako členky Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (vincentky).
Cesta do Ríma a nedobrovoľná emigrácia
Štefan Vrablec začal svoje štúdiá na gymnáziu v Trnave, no už v roku 1945 ho trnavský apoštolský administrátor biskup Pavol Jantausch poslal do Ríma, kde pokračoval v štúdiu na Pápežskom Lateránskom ateneu, dnes Pápežskej Lateránskej univerzite. Dňa 23. decembra 1950 ho v Ríme arcibiskup Luigi Traglia vysvätil za kňaza, no návrat do vlasti mu znemožnil komunistický režim. Bol jedným z mnohých bohoslovcov, ktorým totalitný česko-slovenský režim odobral pasy a znemožnil návrat do vlasti.
Nezlomný vo svojej kňazskej službe sa v Taliansku venoval pastoračnej činnosti – pôsobil ako kaplán v Cesio Maggiore a Arina di Lamon a neskôr spravoval farnosť v Goima di Zoldo (diecéza Belluno), kde sa zoznámil s Albinom Lucianim, neskorším pápežom Jánom Pavlom I. V roku 1957 ho vymenovali za špirituála Pápežského regionálneho seminára v Chieti, neskôr do Pápežského regionálneho seminára v Assisi, kde formoval nových kňazov až do roku 1966. V roku 1959 založil a potom dlhé roky redigoval Zošity pre informácie a špeciálne otázky, ako sa to vtedy nazývalo, teda časopis Slovenský kňaz, neskôr premenovaný na Diakonia, a v roku 1971 založil a potom dlhé roky redigoval aj bulletin slovenských sestier Magnifikat; obidve periodiká vychádzali do roku 1991. V roku 1969 redigoval Hlasy z Ríma a v rokoch 1993 – 1998 Slovenské hlasy z Ríma.
Liturgista a prekladateľ: Otec slovenskej liturgie v Ríme
Od roku 1966 do roku 1998 pôsobil v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v rokoch 1993 až 1998 ako jeho tretí rektor. Jeho predchodcami boli prelát Štefan Náhalka (1916 – 1975) a biskup Dominik Hrušovský (1926 – 2016). Ťažisko jeho práce spočívalo v redakčnej práci na príprave vydaní náboženských kníh v slovenčine a v ich odosielaní rôznymi cestami na Slovensko. Dňa 27. novembra 1973 ho Kongregácia pre Boží kult vymenovala za člena Liturgickej komisie pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorá spolupracovala so Slovenskou liturgickou komisiou na Slovensku. Koordinoval práce pri vydávaní liturgických kníh v slovenčine, ktoré pre Slovensko tlačila Vatikánska všejazyková tlačiareň (Typis Polyglottis Vaticanis). Za prvých 25 rokov jeho činnosti vo vydavateľstve Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme vyšlo vyše tisíc titulov kníh, drobnotlačí a periodík v náklade približne 3 (tri) milióny výtlačkov. Trvalým prínosom Štefana Vrableca pre Cirkev na Slovensku – popri náročnej organizácii a koordinácii edičných aktivít Pracovného kruhu Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme – je jeho systematický zástoj pri uvádzaní liturgickej reformy stanovenej Druhým vatikánskym koncilom do života slovenských katolíkov na Slovensku i v zahraničí. Svojím nezastupiteľným účinkovaním pri prekladaní, redigovaní a vydávaní latinských bohoslužobných textov do slovenčiny, ich apretáciou a úradnom schvaľovaní sa pričinil o to, aby slovenskému jazyku bol priznaný štatút liturgického jazyka.
Biskupská služba Slovensku
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxXxxxxxxxxxxxXXXXXXXXXXXXXXXXX
Po páde komunizmu ho na návrh Konferencie biskupov Slovenska z 20. októbra 1992 biskup rímskej suburbikárnej diecézy Porto-Santa Rufina Diego Bona vymenoval 11. novembra 1992 v poradí za tretieho rektora Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a tento úrad zastával až do 9. septembra 1998, keď ho odovzdal svojmu nástupcovi. Jeho pričinením bolo v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda dekrétom Jána Pavla II. z 15. septembra 1997 zriadené Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme a dekrétom zo 16. marca 1998 bol Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda povýšený na Pápežský slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda. Štefan Vrablec zastával úlohu rektora obidvoch inštitúcií. Dňa 19. júna 1998 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa diecézy Tasbalta a ustanovil za pomocného biskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Sviatosť plnosti kňazstva, biskupskú vysviacku, prijal 26. júla 1998 v Šaštíne z rúk kardinála Jána Chr. Korca zo Spoločnosti Ježišovej, spolusvätiteľmi boli arcibiskup Ján Sokol a apoštolský nuncius arcibiskup Luigi Dossena. Za svoje biskupské motto si zvolil slová zo 66. žalmu: „Nech sa Ti klania celá zem“ – Omnis terra adoret te, ktoré vyjadrovali jeho hlboký vzťah k liturgii a chápaniu Cirkvi ako univerzálneho spoločenstva viery. Tento citát mal vytlačený už na primičných obrázkoch v roku 1950.
Ako biskup zastával viaceré významné funkcie – viedol Spolok sv. Vojtecha a stal sa predsedom Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska. Po šiestich rokoch aktívnej biskupskej služby sa pre pokročilý vek vzdal úradu a v roku 2004 sa stal emeritným biskupom.
Duchovný odkaz a posledné roky života
Mons. Vrablec bol autorom viacerých duchovných publikácií, medzi ktoré patria Je niekto z vás chorý? (1974), Drahé rehoľné sestry (1984), Od srdca k Srdcu (1985) a viaceré ďalšie. Dlhé roky sa podieľal aj na vysielaniach slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. Bol zakladajúcim členom Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov (ÚSKI) a riadnym členom Slovenského ústavu, ustanovizne slovenských kultúrnych, najmä vedeckých pracovníkov v zahraničí. Za svoju celoživotnú prácu bol ocenený najvyšším štátnym vyznamenaním Slovenskej republiky – Radom Ľudovíta Štúra I. triedy, ktorý mu v roku 2002 udelil prezident Rudolf Schuster. Svoju starobu prežil najskôr v Trnave, neskôr v Nitre, kde sa o neho starali vincentky, ktoré sám nazýval „moje drahé rehoľné sestry“. Dňa 1. septembra 2017 sa vrátil do domu Otca vo veku 92 rokov. Posledná rozlúčka sa konala 7. septembra 2017 v Trnave a v rodnej farnosti Závod, kde bol pochovaný. Posolstvo pre dnešnú dobu Biskup Vrablec zostáva inšpiráciou pre kňazov, biskupov i laikov. Bol mužom „tichej, ale neochvejnej viery“, ktorý svoju službu chápal ako „úplné odovzdanie sa Kristovi a jeho Cirkvi“. Ako sám povedal pri jednom zo svojich príhovorov: „Dejiny, to nie je iba súpis faktov. Dejiny treba chápať v pláne Boha Stvoriteľa a Spasiteľa. Preto sa učme čítať aj slovenské dejiny v tomto teologickom kľúči.“ Toto posolstvo zostáva výzvou aj pre nás – aby sme dokázali vidieť Božie pôsobenie v našich dejinách a aby sme si zachovali vieru, jazyk a kultúru, za ktoré Mons. Štefan Vrablec obetoval celý svoj život. Mons. Štefan Vrablec – biskup, liturgista, učiteľ viery a služobník slovenského národa. Zdroj: Duchovný pastier, Daniel Dian, redakčne upravené Aktualizované 21. marca 2025