Vatikán 12. februára (VaticanNews) Narodenie Mesiáša v Betleheme bolo témou ďalšej pápežovej katechézy v jubilejnom roku. Svätý Otec František sa v nich zamýšľa nad Ježišovým príbehom, pretože on je našou nádejou. Kvôli zhoršenému hlasu pápeža katechézu prečítal Mons. Pierluigi Giroli. „Prosme Pána, aby nám umožnil vidieť v slabosti mimoriadnu moc Božieho Dieťaťa, ktoré prichádza so svojím plánom plným nádeje pre celé ľudstvo, aby obnovilo svet a premenilo náš život,“ zdôrazňuje pápež.
Videozáznam
Zdroj: VaticanNews
Čítanie: Lk 2, 10 – 12 Anjel povedal [pastierom]: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“.
5. katechéza z cyklu Ježiš Kristus, naša nádej, I. Ježišovo detstvo: „Narodil sa vám Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 11). Ježišovo narodenie a návšteva pastierov
Drahí bratia a sestry, požehnaný deň!
V našich jubilejných katechézach o Ježišovi, ktorý je naša nádej, sa dnes zameriame na udalosť jeho narodenia v Betleheme.
Boží Syn vstupuje do dejín tak, že sa stáva naším spoločníkom na ceste a začína putovať ešte v matkinom lone. Evanjelista Lukáš nám hovorí, že hneď ako bol počatý, odišiel z Nazareta do domu Zachariáša a Alžbety. A potom, krátko pred narodením, putoval z Nazareta do Betlehema na sčítanie ľudu. Mária a Jozef museli ísť do mesta kráľa Dávida, kde sa narodil aj Jozef. Dlho očakávaný Mesiáš, Syn Boha najvyššieho, podrobil sa sčítaniu, čiže bol zaznamenaný a zarátaný, ako každý iný občan. Podriaďuje sa nariadeniu vládcu, cisára Augusta, ktorý si myslí, že je pánom celej zeme.
Lukáš umiestňuje Ježišovo narodenie do „konkrétneho obdobia“ a do „presne určeného geografického prostredia“, takže „ univerzálnosť a konkrétnosť sa navzájom dotýkajú“ (Benedikt XVI., Ježišovo detstvo, 2012, 77). Boh, ktorý prichádza do dejín nerozbíja štruktúry sveta, ale chce ich osvietiť a pretvoriť zvnútra.
Betlehem znamená „dom chleba“. Tu sa Márii napĺňajú dni pôrodu a tu sa rodí Ježiš, chlieb, ktorý zostúpil z neba, aby nasýtil hlad sveta (porov. Jn 6, 51). Anjel Gabriel zvestoval narodenie mesiášskeho kráľa v znamení veľkosti: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho, Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk 1, 32 – 33).
Ježiš sa však rodí spôsobom, ktorý je pre kráľa úplne nevídaný. V skutočnosti „kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. Porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci“ (Lk 2, 6 – 7). Boží Syn sa nerodí v kráľovskom paláci, ale v zadnej časti domu, na mieste, kde sú zvieratá.
Lukáš nám tak ukazuje, že Boh neprichádza na svet za hlasných ovácii, nezjavuje sa v hluku, ale svoju cestu začína v pokore. A kto sú prví svedkovia tejto udalosti? Je to zopár pastierov: mužov s nízkou kultúrou, zapáchajúcich od neustáleho kontaktu so zvieratami, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Napriek tomu vykonávajú remeslo, ktorým sa sám Boh dáva poznať svojmu ľudu (porov. Gn 48, 15; 49, 24; Ž 23, 1; 80, 2; Iz 40, 11). Boh si ich vyberá za adresátov tej najkrajšej správy, aká kedy zaznela v dejinách: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“ (Lk 2, 10 – 12).
Miestom, kam ísť a stretnúť sa s Mesiášom, sú jasle. Stáva sa totiž, že po toľkom čakaní „pre Spasiteľa sveta, skrze ktorého bolo všetko stvorené (porov. Kol 1, 16), niet miesta“ (Benedikt XVI., Ježišovo detstvo, 2012, 80). Pastieri sa tak dozvedajú, že na veľmi skromnom mieste, vyhradenom pre zvieratá, sa pre nich narodil dlho očakávaný Mesiáš, ktorý má byť ich Spasiteľom, ich Pastierom. Táto správa otvára ich srdcia úžasu, chvále a radostnému ohlasovaniu. „Na rozdiel od mnohých ľudí, ktorí sa venujú tisícom iných vecí, pastieri sa stávajú prvými svedkami toho podstatného, čiže spásy, ktorá sa dáva. Sú to tí najpokornejší a najchudobnejší, ktorí dokážu prijať udalosť Vtelenia“ (Lett. ap. Admirabile signum, 5).
Bratia a sestry, vyprosujme si aj my milosť, aby sme boli ako pastieri schopní žasnúť a chváliť Boha a aby sme si vedeli vážiť to, čo nám zveril: talenty, charizmy, naše povolanie a ľudí, ktorých postavil vedľa nás. Prosme Pána, aby sme vedeli v slabosti rozpoznať mimoriadnu silu Božieho Dieťaťa, ktoré prichádza obnoviť svet a premeniť náš život svojím plánom plným nádeje pre celé ľudstvo.
Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews, Andrej Klapka, Martin Jarábek