Vatikán 12. februára (TK KBS) Prinášame posolstvo pápeža Františka prezidentovi Francúzskej republiky Emmanuelovi Macronovi pri príležitosti „Summitu o umelej inteligencii“, ktorý sa konal 10. a 11. februára 2025 v Paríži.
Vážený pán prezident, Excelencia, vážení účastníci,
dozvedel som sa o vašej chvályhodnej iniciatíve usporiadať v dňoch 10. a 11. februára 2025 v Paríži summit o umelej inteligencii. Pochopil som, že ste, pán prezident, chceli tento samit venovať opatreniam v oblasti umelej inteligencie.
Počas nášho stretnutia v Apúlii v rámci skupiny G7 som mal príležitosť zdôrazniť naliehavosť „zaručenia a ochrany priestoru zmysluplnej ľudskej kontroly nad procesom výberu programov umelej inteligencie“. Domnieval som sa totiž, že bez týchto mechanizmov by umelá inteligencia, hoci je „fascinujúcim“ novým nástrojom, mohla ukázať svoju „najhoršiu“ stránku a stať sa hrozbou pre ľudskú dôstojnosť (pozri Prejav na zasadnutí G7 o umelej inteligencii).
Gratulujem preto k odvážnemu a odhodlanému úsiliu vydať sa politickou cestou na ochranu ľudstva pred využívaním umelej inteligencie, ktorá „obmedzuje videnie sveta na skutočnosti vyjadriteľné číslami a uzavreté do vopred pripravených kategórií, vylučuje prínos iných foriem pravdy a vnucuje jednotné antropologické, socioekonomické a kultúrne normy“. Taktiež oceňujem, že ste si na parížskom summite priali zapojiť čo najviac aktérov a odborníkov do úvah, ktorých cieľom je dosiahnuť konkrétne výsledky.
Vo svojom poslednom encyklickom liste ,Dilexit nos‘ som chcel odlíšiť kategóriu algoritmov od kategórie „srdca“, čo je kľúčový pojem, ktorého zástancom bol veľký filozof a vedec Blaise Pascal, ktorému som venoval apoštolský list pri príležitosti štvrtého výročia jeho narodenia (porov. ,Sublimitas et‘). Podľa Pascala, „srdce“, chápané ako sídlo najvnútornejších a najpravdivejších hnutí, ho nikdy oklamať nemôže (porov. encyklický list ,Dilexit nos‘, č. 14, 20).
Všetkých, ktorí sa zúčastnia parížskeho summitu, prosím, aby nezabúdali, že iba zo „srdca“ človeka vychádza zmysel jeho existencie (porov. Blaise Pascal, ,Pensieri‘). Vyzývam vás, aby ste prijali ako základný princíp, ktorý tak elegantne vyjadril iný veľký francúzsky filozof, Jacques Maritain: „Láska má väčšiu cenu ako inteligencia“ (Jacques Maritain, ,Úvahy o inteligencii‘, 1938).
Vaše úsilie, drahí účastníci, je žiarivým príkladom rozumnej politiky, ktorá chce technologické novinky zaradiť do projektu zameraného na spoločné dobro, aby „otvorila cestu rôznym možnostiam, ktoré neznamenajú zastavenie ľudskej tvorivosti a jej sna o pokroku, ale skôr usmernenie tejto energie novým spôsobom“ (,Laudato si'‘, č. 14).
Som presvedčený, že umelá inteligencia sa môže stať mocným nástrojom vedcov a odborníkov, ktorí spoločne hľadajú inovatívne a kreatívne riešenia pre ekologickú udržateľnosť našej planéty. Bez toho, aby sme zabúdali, že spotreba energie spojená s prevádzkou infraštruktúr umelej inteligencie je sama o sebe veľmi vysoká.
Už vo svojom posolstve k Svetovému dňu mieru 2024, venovanému umelej inteligencii, som zdôraznil, že „v debatách o regulácii umelej inteligencie by mali byť zohľadnené hlasy všetkých zúčastnených strán, vrátane chudobných, marginalizovaných a ďalších, ktorí často zostávajú v globálnych rozhodovacích procesoch“ (1. januára 2024). Vzhľadom na to dúfam, že parížsky samit sa bude usilovať o vytvorenie platformy verejného záujmu o umelú inteligenciu a že každý národ môže v umelej inteligencii nájsť nástroj na rozvoj a boj proti chudobe na jednej strane a ochranu miestnych kultúr a jazykov na strane druhej. Iba tak budú môcť všetky národy Zeme prispieť k vytváraniu dát, ktoré budú využívané umelou inteligenciou a ktoré budú predstavovať skutočnú rozmanitosť a bohatstvo, ktoré charakterizuje celé ľudstvo.
V tomto roku Dikastérium pre náuku viery a Dikastérium pre kultúru a vzdelávanie spolupracovali na vypracovaní nóty „Umelá inteligencia a ľudská inteligencia“. V tomto dokumente, ktorý bol zverejnený 28. januára, boli rozobrané niektoré konkrétne otázky súvisiace s umelou inteligenciou, ktorými sa zaoberá súčasný summit, a tiež ďalšie, ktoré ma obzvlášť znepokojujú. Do budúcnosti dúfam, že práca budúcich samitov, ktoré by mali na tento samit nadviazať, sa bude podrobnejšie zaoberať sociálnymi vplyvmi umelej inteligencie na ľudské vzťahy, informovanosť a vzdelávanie. Základná otázka však zostáva a vždy zostane antropologická, totiž „či sa človek ako človek“ v kontexte technologického pokroku stane „skutočne lepším, to znamená duchovne vyspelejším, vedomejším si dôstojnosti svojej ľudskosti, zodpovednejším, otvorenejším voči druhým, najmä tým najpotrebnejším a najslabším“ (15). Našou najvyššou výzvou je človek a vždy zostane; na to nikdy nezabúdajme. Ďakujem vám, pán prezident, a ďakujem všetkým, ktorí sa na tomto summite podieľali.
Z Vatikánu, 7. februára 2025
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia