Nimnica 31. januára (TK KBS) Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Bernard Bober na záver VIII. stretnutia biskupov s laikmi, klerikmi a zasvätenými osobami v Nimnici vyzval k nádeji a jej odovzdávaniu iným.
„Zazneli skúsenosti s tým, čo pre nás znamená žiť a prinášať nádej, spoločne sme sa modlili a počúvali. Celkom iste sme sa navzájom povzbudili a verím, že sme sa aj hmatateľne dotkli Božej prítomnosti medzi nami,“ uviedol arcibiskup Bober. Zároveň pripomenul, že hoci sa pravdepodobne ťažkosti osobného či spoločenského života po návrate domov nezmenia, náš pohľad na ne môže byť iný – pohľad zakorenený v nádeji, ktorá pramení z Krista. Zdôraznil, že tento dar nepatrí len jednotlivcom, ale má byť odovzdávaný ďalej:
„Svet dnes nepotrebuje ani tak slová, ako načúvanie. Potrebuje poslov a svedkov nádeje, ľudí, ktorí za svoje prijali evanjeliovú zvesť a túžia dať Krista spoznať aj iným,“ povedal a povzbudil prítomných k otvorenosti voči iným. Odkaz pápeža Františka o potrebe vychádzania zo svojej komfortnej zóny a mentálnych schém označil za výzvu k odvahe v srdci a blízkosti k človeku, ktorý je vedľa nás. „Predpokladom toho je žiť z nádeje, byť napojený na Boha a dávať Boha, nie seba,“ povedal.
Na záver venoval vyše 150 účastníkom z celého Slvenska symbolický dar – dve čajové vrecúška s logom jubilejného roka. „Vrecúška sú dve, aby sme nezostali sami so sebou, ale otvorili sa stretnutiu s iným človekom,“ vysvetlil. Arcibiskup Bober vyzval prítomných, aby sa stali „pútnikmi nádeje“, ktorí budú svojimi skutkami šíriť lásku, súcit a povzbudenie. „Buďme prevoňaní ľudskosťou, presiaknutí Božou láskou a nádejou, na ktorú tak čaká tento svet,“ zakončil svoj príhovor predseda Konferencie biskupov Slovenska.
PLNÉ ZNENIE príhovoru predsedu KBS Mons. Bernarda Bobera
Milí priatelia!
Sme v závere dní, ktoré sme prežili v spoločenstve. Slovo nádej sme skloňovali z mnohých strán. Zazneli skúsenosti s tým, čo pre nás znamená žiť a prinášať nádej, spoločne sme sa modlili a počúvali. Celkom iste sme sa navzájom povzbudili a verím, že sme sa aj hmatateľne dotkli Božej prítomnosti medzi nami.
Bolesti a neľahké situácie v osobnom živote či v spoločnosti sa po našom návrate domov pravdepodobne nezmenia, ale náš pohľad na ne môže a má byť iný. Práve vďaka nádeji, ktorá spočíva v Ježišovi Kristovi, môžeme každú životnú okolnosť vnímať z perspektívy kresťanskej lásky.
Tento dar sme nedostali pre seba, ale pre iných. Svet dnes nepotrebuje ani tak slová, ako načúvanie. Potrebuje poslov a svedkov nádeje, ľudí, ktorí za svoje prijali evanjeliovú zvesť a túžia dať Krista spoznať aj iným. Toľkí dnes čakajú na prejavený záujem, blízkosť, dotyk, slovo povzbudenia a podanú ruku!
Pápež František nám často pripomína, že sme v Cirkvi pozvaní vychádzať zo svojej komfortnej zóny, uzavretých priestorov a presne definovaných mentálnych schém. Vzdať sa svojej predstavy znamená byť flexibilný a teda odvážnejší v srdci. Je to krok bližšie k človeku, ktorý je vedľa mňa. Je to príležitosť na stretnutie, ktoré má byť kontaktom s Osobou s veľkým „O“ – s Ježišom, ktorý jediný má moc obrátiť duše. Predpokladom toho je žiť z nádeje, byť napojený na Boha a dávať Boha, nie seba.
Naša spoločnosť má veľa trhlín a zranení. Štiepime sa, delíme, rany sa nehoja. Začnime práve od nich, aby sme mohli vytvoriť mozaiku zo všetkých tých kúskov, ktoré zdanlivo do seba nezapadajú. Božia logika je však iná než naša. Preniknúť temnotu láskou, aby cez ňu prenikol aspoň lúč nádeje, je veľké poslanie. Aby sa rozbité opäť spojilo, Boh potrebuje naše ruky, myseľ a najmä veľkodušné srdce.
Dostanete do rúk malý dar – dve čajové vrecúška s logom jubilejného roka. Symbolika daru je dvojitá – bylinky pohladia dušu a upokoja myseľ, čo potrebuje azda každý z nás; vrecúška sú však dve, aby sme nezostali sami so sebou, ale otvorili sa stretnutiu s iným človekom. Pri spoločne strávenej chvíli, šálke hrejivého čaju, vzájomnom počúvaní a prijímaní sa, môže dôjsť k zblíženiu, pochopeniu či odpusteniu.
Pozývam seba i vás – buďme pútnikmi nádeje! Vykročme z Nimnice vnútorne obnovení, posilnení a odhodlaní rozdávať nádej. Blízkosť a súcit nech pohýnajú naše kroky v ústrety každému, bez rozdielu. Buďme prevoňaní ľudskosťou, presiaknutí Božou láskou a nádejou, na ktorú tak čaká tento svet.