Vatikán 29. januára (VaticanNews) Počas stredajšej katechézy 29. januára, Svätý Otec poukázal na svätého Jozefa ako na človeka, ktorý sa „nevyjadruje slovami ‚povedanými do vetra‘, ale konkrétnymi činmi“; „uvádza Božie slovo do života“. „Prosme Pána aj o milosť, aby sme viac počúvali ako hovorili, aby sme snívali Božie sny a zodpovedne prijímali Krista, ktorý od okamihu nášho krstu žije a rastie v našom živote,“ dodal pápež František.
Videozáznam
Zdroj: VaticanNews
Čítanie: Mt 1, 18 – 21
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“.
3. katechéza z cyklu Ježiš Kristus, naša nádej, I. Ježišovo detstvo: „Dáš mu meno Ježiš“ (Mt 1, 21). Zvestovanie Jozefovi
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes pokračujeme v rozjímaní o Ježišovi, našej nádeji, v tajomstve jeho pôvodu, o ktorom rozprávajú evanjeliá o detstve. Ak nám Lukáš umožňuje rozjímať z pohľadu jeho matky, Panny Márie, tak Matúš sa stavia do perspektívy Jozefa, muža, ktorý berie na seba Ježišovo zákonné otcovstvo, naštepuje ho na kmeň Jesseho a spája ho so zasľúbením daným Dávidovi. Ježiš je v skutočnosti nádejou Izraela, ktorá sa napĺňa: je potomkom prisľúbeným Dávidovi (porov. 2 Sam 7, 12, 1 Kr 17, 11), ktorý robí jeho dom „požehnaným naveky“ (2 Sam 7, 29), je výhonkom, ktorý vyrastá z kmeňa Jesseho (porov. Iz 11, 1), „spravodlivým výhonkom“ určeným na to, aby vládol ako pravý kráľ, ktorý vie uplatňovať právo a spravodlivosť (porov. Jer 23, 5, 33, 15).
Jozef vstupuje na scénu v Matúšovom evanjeliu ako Máriin snúbenec. Pre Židov boli zásnuby skutočným právnym zväzkom, ktorý pripravoval na to, čo sa malo stať o rok neskôr, čiže na slávenie manželstva. Vtedy žena prechádzala z otcovej starostlivosti do starostlivosti svojho manžela, sťahovala sa k nemu a pripravovala sa na dar materstva.
Práve v tomto období Jozef zisťuje, že Mária je tehotná, a jeho láska je podrobená ťažkej skúške. V takejto situácii, ktorá by viedla k zrušeniu zasnúbenia, zákon navrhoval dve možné riešenia: buď verejný právny úkon, ako napríklad predvolanie ženy na súd, alebo súkromný úkon, ako napríklad odovzdanie priepustného listu.
Sv. Matúš definuje Jozefa ako „spravodlivého“ muža (zaddiq), čiže človeka, ktorý žije podľa Pánovho zákona, ktorý z neho čerpá inšpiráciu pri každej príležitosti svojho života. Riadiac sa tak Božím slovom, Jozef koná premyslene: nenechá sa premôcť inštinktívnym pocitom a strachom prijať Máriu, ale radšej sa nechá viesť Božou múdrosťou. Rozhodne sa rozísť s Máriou potichu, diskrétne (porov. Mt 1, 19). Táto Jozefova múdrosť spôsobuje, že sa nedopúšťa omylu a zostáva otvorený a vnímavý na Pánov hlas, ktorý mu zaznieva vo sne.
Týmto spôsobom Jozef z Nazareta pripomína iného Jozefa, Jakubovho syna, ktorého prezývali „snár“ (porov. Gn 37, 19). Otec ho veľmi miloval a bratia nenávideli, Boh ho povýšil tým, že zasadol na faraónov stolec.
O čom teraz sníva Jozef z Nazareta? Sníva o zázraku, ktorý Boh koná v Máriinom živote, a tiež o zázraku, ktorý koná v jeho vlastnom živote: o prijatí otcovstva schopného strážiť, chrániť a odovzdávať materiálne a duchovné dedičstvo. Lono jeho nevesty je ťarchavé z Božieho prisľúbenia, prisľúbenia, ktoré nesie meno, v ktorom je istota spásy daná všetkým (porov. Sk 4, 12).
V spánku Jozef počuje tieto slová: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1, 20 – 21). Po tomto zjavení Jozef nežiada ďalšie dôkazy, ale dôveruje Bohu, prijíma Boží sen o svojom živote a o živote svojej snúbenice. Takto vstupuje do milosti toho, kto vie žiť božský prísľub s vierou, nádejou a láskou.
Jozef pri tom všetkom nevyslovuje ani slovo, ale verí, dúfa a miluje. Nehovorí „slová do vetra“, ale robí konkrétne činy. Patrí do pokolenia tých, ktorých apoštol Jakub nazýva: tí, ktorí „uskutočňujú Božie slovo“ (porov. Jn 1, 22), premieňajú ho na skutky, na telo a na život. Jozef dôveruje Bohu a poslúcha: „Jeho vnútorná bdelosť pre Boha... sa spontánne stáva poslušnosťou“ (Benedikt XVI., Ježišovo detstvo, Miláno – Vatikán 2012, 57).
Sestry a bratia, aj my prosme Pána o milosť, aby sme viac počúvali, než hovorili. Prosme o milosť, aby sme snívali Božie sny a zodpovedne prijímali Krista, ktorý od okamihu nášho krstu žije a rastie v našom živote. Ďakujem.
Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews, Andrej Klapka, Martin Jarábek
Pápež František vyzval na mier v Severnom Kivu v KDR
Vynaložiť všetko úsilie na vyriešenie konfliktu mierovými prostriedkami – k tomu vyzýva pápež medzinárodné spoločenstvo i miestne orgány v Konžskej demokratickej republike. V závere stredajšej generálnej audiencie 29. januára pripomenul aj obete holokaustu.
Pápež apeloval:
„Vyjadrujem svoje znepokojenie nad zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v Konžskej demokratickej republike. Naliehavo žiadam všetky strany konfliktu, aby sa zaviazali k zastaveniu nepriateľských akcií a k ochrane civilného obyvateľstva v Gome a ďalších oblastiach postihnutých vojenskými operáciami. S obavami sledujem aj dianie v hlavnom meste Kinshasa a dúfam, že všetky formy násilia voči ľuďom a ich majetku čo najskôr ustanú. Modlím sa za rýchle obnovenie mieru a bezpečnosti a zároveň vyzývam miestne orgány a medzinárodné spoločenstvo, aby vynaložili všetko úsilie na vyriešenie konfliktu mierovými prostriedkami.“
Napadnuté zahraničné veľvyslanectvá, vyrabované banky a supermarkety, nemocnice preplnené obeťami, demonštrácie na hlavných námestiach hlavného mesta Kinshasa: to je tragická bilancia prebiehajúcich zrážok v meste Goma na východe Konžskej demokratickej republiky v oblasti Severné Kivu. Len v pondelok 27. januára zahynulo v násilných bojoch medzi konžskou národnou armádou a povstalcami M23, ktorých podporuje Rwanda prostredníctvom zhruba 3 500 vojakov, najmenej 17 ľudí a 370 ďalších bolo zranených. Povstalci údajne ovládli aj letisko v Gome. Už 30 rokov tu trvá násilie medzi ozbrojenými skupinami, ktoré nikdy neutíchlo a teraz sa opäť rozhorelo. V krajine, ktorú pápež navštívil v januári 2023, sa majú dnes stretnúť prezident Félix Tshisekedi s rwandským prezidentom Paulom Kagamem, ktorého predvolala Keňa, v snahe vyriešiť novú krízu.
Svätý Otec veriacich opäť vyzval: „A nezabúdajme sa modliť za mier: za Palestínu, Izrael, Mjanmarsko a mnohé krajiny, ktoré sú vo vojnovom stave. Vojna je vždy porážkou! Modlime sa za mier.“
Pamiatka obetí holokaustu
V pozdrave Poliakom pápež povedal: „V týchto dňoch si pripomíname vašich krajanov, ktorí sa spolu s príslušníkmi iných národov stali obeťami vyhladzovania v nemeckých koncentračných táboroch počas II. svetovej vojny. Bratia a sestry, buďte strážcami pravdy a pamiatky tejto tragédie a jej obetí, medzi ktorými bolo nemálo kresťanských mučeníkov. Je to varovanie pre neustálu angažovanosť za mier a obranu dôstojnosti ľudského života v každom národe a v každom náboženstve. Zo srdca vám žehnám.“
Petrov nástupca pripomenul aj sviatok sv. Dona Bosca (31. januára): „Pozajtra je liturgická spomienka sv. Jána Bosca, kňaza a vychovávateľa. Hľaďte na neho ako na učiteľa života a učte sa z jeho duchovnej skúsenosti dôverovať za každých okolností Bohu, milosrdnému Otcovi.“
Zuzana Klimanová – VaticanNews