Vatikán 7. januára (TK KBS) Audiencia plánovaná na 9. januára pre veľvyslancov akreditovaných pri Svätej stolici bude pre pápeža príležitosťou, aby vyjadril novoročné pozdravy 184 diplomatom zastupujúcim krajiny udržiavajúce úplné diplomatické styky so Svätou stolicou, pripomína Andrea Gagliarducci v agentúre ACI Stampa. Taliansky vatikanista upozorňuje, že len 12 krajín sveta neudržiava úplné diplomatické vzťahy s Vatikánom a osem z nich dokonca nemá žiadneho zástupcu. Vietnam sa môže stať 185. krajinou udržiavajúcou úplné diplomatické vzťahy so Svätou stolicou. Od polovice 90. rokov dochádza k postupnému zbližovaniu medzi oboma stranami, vrátane dohody o menovaní biskupov, ktorá sa ukázala ako účinná, po ktorej nasledovalo ustanovenie spoločnej komisie, ktorá sa striedavo stretávala vo Vietname a pri Svätej stolici. Od roku 2022 Svätá stolica menovala jedného zo svojich prezidentských predstaviteľov, čo je posledný krok pred nadviazaním formálnych diplomatických vzťahov. Tým je v súčasnosti apoštolský nuncius v Singapure, arcibiskup Marek Zalewski. Frakčné boje medzi vietnamskými komunistami boli prekážkou konečného rozhodnutia. Možno, že prevzatie úradu prezidenta v októbri minulého roku generálom Lương Cườngom prispeje k záväznému rozhodnutiu v tejto otázke.
Medzi ôsmimi krajinami bez diplomatického zastúpenia vyniká Afganistan, ktorý od návratu Talibanu k moci nemal ani fungujúci kostol a jediný v tejto krajine sa nachádzal na talianskom veľvyslanectve, ktoré bolo evakuované. Z krajiny museli odísť aj barnabitskí otcovia, ktorí sa oňho starali. Ďalšou krajinou bez zástupcu Svätej stolice je Saudská Arábia. Vatikán však udržiava určité neformálne vzťahy s Rijádom. Napríklad sa ako pozorovateľská krajina podieľala na založení KAICIID – Centra kráľa Abdulláha pre medzináboženský a medzikultúrny dialóg. Čínska ľudová republika tiež neudržiava diplomatické vzťahy so Svätou stolicou. Nunciatúra v Číne sídli v Taipei na Taiwane, no od roku 1979 tu nie je nuncius, ale iba chargé d'affaires. Diplomatická misia Vatikánu sídli v „študijnej misii“ v Hongkongu, ktorá je formálne prepojená s misiou Svätej stolice na Filipínach. V roku 2016 Annuario Pontificio po prvýkrát zverejnilo v poznámke pod čiarou adresu a telefónne číslo tejto misie v Hongkongu. Po obnovení čínsko-vatikánskej dohody o menovaní biskupov vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin oznámil, že Svätá stolica bude tiež ochotná presunúť študijnú misiu do Pekingu. Severná Kórea, Bhután, Maledivy a Tuvalu navyše neudržiavajú diplomatické styky s Vatikánom, hoci by o ich nadviazanie mali záujem.
Svätá stolica má apoštolských delegátov na Komoroch a v Somálsku v Afrike a v Bruneji a Laose v Ázii. V posledných dvoch krajinách pápež František tiež spustil špeciálnu „diplomaciu purpuru a mučeníkov“: vymenoval kardinála v Bruneji (ktorý náhle zomrel minulý rok) a jedného v Laose, ktorý vlani oslávil 80 rokov. Diplomatické misie Svätej stolice
Svätá stolica má v súčasnosti 180 diplomatických misií v zahraničí, z toho 73 misií, v ktorých sídlia nunciovia v iných krajinách. Existuje teda 106 stálych misií, z ktorých niektoré sú akreditované nielen v krajine, v ktorej sa nachádzajú, ale aj v jednej alebo viacerých ďalších krajinách alebo medzinárodných organizáciách. Napríklad nuncius v Litve je akreditovaný aj v Lotyšsku a Estónsku.
Počet krajín, ktoré udržiavajú diplomatické vzťahy so Svätou stolicou, sa v posledných rokoch výrazne zvýšil.
Na začiatku pontifikátu Jána Pavla II. udržiavala Svätá stolica diplomatické styky s 84 krajinami. V roku 2005, keď bol zvolený Benedikt XVI., ich bolo 174. S Benediktom XVI. boli Čierna Hora (2006), Spojené arabské emiráty (2007), Botswana (2008), Rusko (2009), Malajzia (2011) a Južný Sudán (2013) pridané). Spolu s pápežom Františkom sa k nim v roku 2015 pridala Palestína, v roku 2016 Mauretánia, v roku 2017 Mjanmarsko a v roku 2023 Omán.
Apoštolský nuncius je podľa tradície dekanom diplomatického zboru akreditovaného v danej krajine, čo je výrazom uznania významu pápežskej diplomacie vo svete. Stačí povedať, že od roku 1871 do roku 1929, teda od anexie Pápežských štátov Talianskom k Lateránskej zmluve, aj keď Vatikán už nemal skutočné územie, sa počet štátov udržiavajúcich diplomatické styky so Svätou stolicou takmer zdvojnásobil, od r. 16 až 27, a to aj napriek tomu, že niektoré krajiny prestali udržiavať diplomatické styky so Svätou stolicou. Z tohto dôvodu rozhodnutie Nikaraguy odstúpiť z funkcie apoštolského nuncia ako dekana zboru diplomaticky sa to považovalo za znak rozchodu s Cirkvou. Výrečným znakom toho bolo vyhostenie pápežského zástupcu z tejto krajiny 6. marca 2022. Nuncius tiež nie je dekanom v Konžskej demokratickej republike, čo bolo rozhodnutím Mobutuovej vlády, aby označila svoju vzdialenosť od Svätej stolice.
Veľvyslanci pri Svätej stolici
Pri Svätej stolici v Ríme pôsobí 91 veľvyslancov vrátane veľvyslancov Európskej únie a Zvrchovaného vojenského rádu Malty. Najnovšie zriadené veľvyslanectvá sú Veľvyslanectvo Švajčiarska a Veľvyslanectvo Azerbajdžanu pri Svätej stolici. Palestínske veľvyslanectvo pri Svätej stolici bolo zriadené po nadobudnutí platnosti Komplexnej dohody medzi Svätou stolicou a štátom Palestína 26. júna 2015 a v rovnakom čase boli zriadené aj veľvyslanectvá Malajzie a Konžskej demokratickej republiky.
Vzťahy s Vatikánom zahŕňajú aj úrady Ligy arabských štátov, Medzinárodnú organizáciu pre migráciu – Svätá stolica je členom od roku 2011 – a Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. Dohody a konkordáty
Svätá stolica a Česká republika podpísali 24. októbra 2024 v Prahe dohodu, ktorá je súčasťou širokého spektra dohôd či konkordátov, ktoré Svätá stolica podpisuje s krajinami, s ktorými udržiava bilaterálne vzťahy.
Dokument pozostávajúci zo 16 článkov má za cieľ podporiť plodnú spoluprácu medzi štátom a Cirkvou pre spoločné dobro a duchovné, ľudské a kultúrne hodnoty českého národa, ako aj lepšie garantovať náboženskú slobodu veriacich a slobodu. Cirkvi pri plnení jej poslania.
Dohoda potvrdzuje právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva nielen katolíkov, ale všetkých občanov v súlade s medzinárodnými právnymi nástrojmi o ľudských právach. Uvádza, že sloboda náboženského vyznania môže byť obmedzená len stanovami, a nie listinami nižšej kategórie, a to len v rozsahu nevyhnutne potrebnom na ochranu verejného poriadku, zdravia a práv iných ľudí.
Štát zo svojej strany uznáva právo Katolíckej cirkvi konať podľa vlastných zásad, riadiť sa a slobodne si ustanovovať vlastných duchovných. Poskytuje tiež právo na výhradu vo svedomí v prípade vojenskej a zdravotnej služby. Chráni nedotknuteľnosť spovedného tajomstva a podobného tajomstva pastoračných pracovníkov. Uznáva právo Cirkvi vytvárať vzdelávacie a charitatívne inštitúcie, ako aj poskytovať duchovnú službu a pastoráciu ľuďom žijúcim v zariadeniach sociálnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti a nápravných zariadení. Uľahčuje aj pastoračnú starostlivosť medzi vojakmi a policajtmi.
Dohodu ešte musí ratifikovať pápež František a Parlament Českej republiky. Nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po výmene ratifikačných listín.
Čo sa týka dohôd a konkordátov, Svätá stolica uzavrela 261 bilaterálnych zmlúv. Niektoré z nich sú dodatky k zmluvám, iné sú stále platnými zmluvami. Celkovo je podľa jednej správy medzi Svätou stolicou a 74 krajinami 216 konkordátov a dohôd, z toho 155 zmlúv bolo uzavretých s 25 európskymi krajinami.
Zdroj: E-kai Spracoval: M. Lipiak