Vatikán 17. decembra (TK KBS) V deň 88. narodenín zverejnili noviny „La Repubblica“ a „Il Corriere della Sera“ niekoľko úryvkov k autobiografii pápeža Františka s názvom „Spera“ (Dúfaj), ktorá vyjde v januári. Pápež v nej spomína na svoje detstvo v Buenos Aires, na poučenie, ktoré mu priniesla „koncentrácia ľudskosti“ na mestských predmestiach, a na historickú návštevu Iraku v roku 2021, ktorá sa uskutočnila uprostred logistických problémov a bezpečnostných hrozieb.
„Koncentrácia ľudskosti“, ktorú zažil vo vilas miserias Buenos Aires, a „rana na srdci“, ktorú predstavuje Irak, ktorý navštívil v roku 2021: to všetko a ešte viac sa nachádza v dvoch predpovediach autobiografie pápeža Františka s názvom „Spera“, ktorú napísal spolu s Carlom Mussem. Kniha, ktorú vydáva vydavateľstvo Mondadori, vyjde 14. januára vo viac než stovke krajín sveta. Dnes, 17. decembra – v deň, keď pápež oslavuje 88 rokov – talianske noviny „La Repubblica“ a „Il Corriere della Sera“ zverejnili niektoré úryvky.
Detstvo v štvrti Flores
„Keď mi niekto povie, že som pápež z vidieka, len sa modlím, aby som si to zaslúžil,“ hovorí František a vracia sa spomienkami na „zložitý, multietnický, multináboženský a multikultúrny mikrosvet“, ktorý predstavuje štvrť barrio Flores v Buenos Aires, kde prežil detstvo. Tu „boli rozdiely normálne a vzájomne sme sa rešpektovali“, spomína Bergoglio a pripomína skupinky katolíckych, židovských a moslimských priateľov bez rozdielu.
Súčasné Magdalény
Pápež spomína na stretnutie s prostitútkami, ktoré predstavujú „temnejšiu a únavnejšiu stránku existencie“, ktorú poznal od detstva na argentínskom predmestí. Keď sa stal biskupom, slúžil Bergoglio omšu za niektoré z týchto žien, ktoré medzitým zmenili svoj život. „Bola som prostitútka všade,“ priznáva sa mu jedna z nich, známa ako Porota, „aj v Spojených štátoch. Zarobila som peniaze, potom som sa zamilovala do staršieho muža, bol to môj milenec, a keď zomrel, zmenila som svoj život. Teraz mám dôchodok. A chodím kúpať starčekov a staré ženy do domov dôchodcov, o ktoré sa nemá kto postarať. Na omšu veľmi nechodím a robila som všetko so svojím telom, ale teraz sa chcem starať o telá, o ktoré sa nikto nestará.“ „Súčasná Mária Magdaléna“, nazýva ju František. Porota mu naposledy zavolala z nemocnice, krátko pred smrťou, aby prijala pomazanie chorých a sväté prijímanie. „Odišla dobre,“ píše pápež, „ako colníci a prostitútky,“ ktorí „nás predchádzajú do Božieho kráľovstva“ (Mt 21,31). A mal ju veľmi rád. Ani teraz, v deň jej smrti, nezabúdam sa za ňu modliť.
Priateľstvo s „otcom Pepom“
Nechýbajú ani spomienky na väzňov, ktorí vyrábali kartáče na oblečenie, ako aj príbeh o zrode priateľstva s donom José de Paolom, známy ako „otec Pepe“, farárom v Panne de Caacupé vo vile 21, ktorého budúci pápež v čase krízy povolania podporoval počúvaním a blízkosťou. V týchto oblastiach na okraji mesta, kde „štát chýba už štyridsať rokov“ a kde je drogová závislosť „morom, ktorý znásobuje zúfalstvo“, práve tam – opakuje pápež – „na týchto perifériách, ktoré pre cirkev musia byť vždy novým centrom, žije skupina laikov a kňazov ako otec Pepe a každý deň svedčí o evanjeliu, medzi vyčlenenými z ekonomiky, ktorá zabíja“.
Náboženstvo nie je ópiom ľudstva, viera je stretnutím
Ťažká realita, z ktorej jasne vyplýva, že náboženstvo vôbec nie je, ako niektorí tvrdia, „ópiom ľudu, upokojujúcou rozprávkou, ktorá má ľudí odcudziť“, opakuje pápež. Naopak: práve „vďaka viere a tomuto pastoračnému a občianskemu nasadeniu“ sa tieto štvrte „napriek obrovským ťažkostiam vyvíjali nepredstaviteľným spôsobom“. A „rovnako ako viera je každá služba vždy stretnutím a sme to predovšetkým my, ktorí sa môžeme od chudobných mnohému naučiť“.
Cesta do Iraku a „rana na srdci“ Mosulu
Od drámy mestských predmestí až po drámu Iraku zničeného konfliktom sa Františkovo vnímanie nemení, ale vždy zostáva pohľadom naplneným pozornosťou a starostlivosťou o zranené ľudstvo. Z tejto historickej návštevy uskutočnenej v dňoch 5. až 8. marca 2021 – prvej pápežskej návštevy v krajine – František pripomína „ranu na srdci“, ktorú predstavuje Mosul: Po troch rokoch okupácie Islamským štátom, ktorý si ho vybral za svoju pevnosť, sa pred mojimi očami ukázali ako ruiny,“ povedal, „jedno z najstarších miest na svete, ktoré oplýva históriou a tradíciami, ktoré bolo počas času svedkom striedania rôznych civilizácií a symbolom mierového spolužitia rôznych kultúr v jednej krajine – Arabov, Kurdov, Arménov, Turkov, kresťanov, Sýrčanov.“ A pri prelete z výšky z vrtuľníka sa územie javilo ako „rentgen nenávisti, jedného z najvýdatnejších citov našej doby“.
Otrávené plody vojny
Z tejto cesty František spomína na ťažký organizačný kontext, spôsobený ako pretrvávajúcou pandémiou Covidu-19, tak aj otázkou bezpečnosti. „Takmer všetci mi to neodporúčali ... ale,“ píše, „cítil som, že musím“ ísť do Abrahámovej krajiny, „spoločného východiska židov, kresťanov a moslimov“. Nezastiera, že Bergoglio počas svojej návštevy Mosulu obdržal od britských tajných služieb informácie o dvoch pripravovaných bombových útokoch.
Jedným z atentátnikov bola žena vybavená výbušninami, druhý bol v dodávke. Obaja boli zadržaní a zabití iráckou políciou skôr, než sa im to podarilo. „I to ma veľmi zasiahlo,“ zdôraznil František, „aj to bolo otrávené ovocie vojny“.
Výzva k uprednostneniu rozumu, nie konfliktu
V celej tej nenávisti však pápež zazrel svetlo nádeje pri stretnutí s veľkým ajatolláhom Alím al-Sistáním 6. marca pred tromi rokmi v Nadžafe: stretnutie, ktoré „Svätá stolica pripravovala celé desaťročia“ a ktoré sa konalo v bratskej atmosfére v al-Sistáního dome: „Gesto, ktoré je na Východe ešte výrečnejšie než deklarácie, než dokumenty, pretože znamená priateľstvo, príslušnosť k rovnakej rodine. Urobilo mi to dobre na duši a cítil som sa poctený“. Na adresu ajatolláha pápež pripomína najmä „spoločnú výzvu veľmociam, aby sa zriecť jazyka vojen a dali prednosť rozumu a múdrosti“. A potom vetu, ktorú si so sebou nesie „ako vzácny dar: ‚Ľudia sú buď bratia podľa náboženstva, alebo sú si rovní podľa stvorenia‘“.
Okrem knihy „Spera“ bude o živote pápeža Františka rozprávať aj film na motívy autobiografie napísanej spolu s Fabiom Marchesom Ragonou a vydanej vlani v marci vydavateľstvom HarperCollins.
Zdroje: VaticanNews, česká redakcia/Isabella Piro - Vatikán
Preložil: M. Lipiak