Bratislava 15. decembra (TK KBS) Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský požehnal nový betlehem v Katedrále sv. Martina. Zároveň veriacim požehnal ich prinesené domáce betlehemy. Ako uviedol farár Peter Slepčan, nový Betlehem v katedrále je ovocím 800. výročia od inštalovania prvého Betlehemu, ktorý sme si pripomenuli minulý rok. Túto tradíciu zaviedol sv. František z Assisi v roku 1223 v meste Greccio v talianskej Umbrii.
Séria 26 drevených figúr z lipového a limbového dreva pochádza z mesta Ortisei (nemecky St. Ulrich) v južnom Tirolsku, na území severného Talianska. V týchto dielňach vznikol aj celý neogotický mobiliár, ktorý sa nachádza v Katedrále sv. Martina. Pochádza z prelomu 19. a 20. storočia, čím Betlehem nadväzuje na tradíciu katedrály. Sochy vysoké priemerne 40 cm s jemne barokovým štýlom vznikli v tirolských dielňach v druhej polovici 20. storočia. Kompletná ručná práca je certifikovaná špeciálnym označením.
Scéna narodenia Pána nového Betlehemu je situovaná do novovekej Bratislavy, na čo upozorňuje reprodukcia veduty od Matthäusa Meriana (1630 – 1650), ktorej originál je uchovaný v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. „Pohľad na Staré mesto obklopené mestskými hradbami vo vnútri ktorých sa vynímajú veže chrámov upozorňuje, že obyvatelia nášho mesta už prijali posolstvo Evanjelia,“ povedal duchovný otec Peter.
Scéna Betlehema podľa neho upozorňuje na historickú skutočnosť, že narodenie Pána sa udialo na periférii mesta. Obe scény, vedutu Bratislavy a scénu narodenia, prepája tojica sôch – muž ležiaci na zemi, muž nesúci drevo do mesta a muž pozerajúci sa na scénu narodenia. Pastieri a Mudrci z východu zase predstavujú dve skupiny, ktoré sa podľa evanjelia prišli pokloniť novonarodenému Mesiášovi. Koledníci symbolizujú ľudstvo prijímajúce posolstvo Vianoc. Muž strihajúci ovcu zase predstavuje tých, ktorí si ani nevšimli príchod Mesiáša. Jednotlivci, zvlášť žena pri studni či muž sediaci na lavičke dotvárajú celkovú scenériu. „Všetky postavy sú zachytené v činnosti a vyjadrujú emóciu momentu,“ hovorí Peter Slepčan.
Z pohľadu umeleckého stvárnenia vyniká najmä postava sv. Jozefa, čo môže súvisieť s osobitnou úctou rezbárov k tomuto svätcovi, ktorý sa podľa tradície živil práve prácou s drevom. Výnimočným umeleckým počinom je aj zobrazenie Madonny a prvého z kráľov – obaja v poklone pred novonarodeným Ježiškom.
Scénu narodenia dotvára latinský nápis Sláva Bohu na výsostiach, nachádzajúci sa na mestskom múre, ktorý pokračuje okolo jasličiek v znení „a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“. Po bokoch je citát z oslavnej piesne „chválime ťa, velebíme ťa, klaniame sa ti, oslavujeme ťa“.
Dej narodenia Božieho syna je situovaný v náznaku gotickej architektúry, ktorá ju prepája s nádherným gotickým interiérom Katedrály sv. Martina. „Pripomína návštevníkovi, že každá generácia stojí opätovne pred rozhodnutím, či prijať Ježiša za svojho Spasiteľa. Pohľad na historickú vedutu v ktorej sa vyníma Dóm sv. Martina upozorňuje na to, že privilegovaným miestom na stretnutie človeka s Bohom je chrám,“ uviedol Peter Slepčan.
Dómsky farár zaželal, aby narodenie Pána nebolo len spomienkou na dávnu udalosť, ale nech je skutočnosťou odohrávajúcou sa nanovo predovšetkým v ľudských srdciach. „Dovoľme Pánovi obdarovať ľudstvo pokorou, nevinnosťou a novou nádejou,“ povedal s tým, že nový Betlehem je zároveň aj prípravou na Jubilejný rok 2025, ktorý bude v Katedrále sv. Martina slávnostne otvorený na Sviatok svätej rodiny 29. decembra.
Autorom a realizátorom Betlehemu je sochár Branislav Moskáľ. Úpravu dreva mal na starosť umelecký stolár Emil Jankovič.
Zdroj: Bratislavská arcidiecéza, Radovan Pavlík
K správe bolo vydané FOTO.