Rím 10. december 2024 (TK KBS) Kardinál Camillo Ruini vyjadril, že Ján Pavol II nebol konzervatívec a s radosťou prijal Druhý vatikánsky koncil, ktorý podľa jeho slov predstavoval preňho „najväčšiu milosť 20. storočia“.
V rozhovore pre denník Corriere della Sera pri príležitosti 70. výročia prijatia kňazských svätení, ktoré pripadlo na 8. december, kardinál Ruini – bývalý vikár pápeža pre Rímsku diecézu (1991 – 2008) a 16 rokov predseda Talianskej biskupskej konferencie – hovoril aj o svojich vzťahoch s pápežmi v priebehu rokov.
Prvé stretnutie s Jánom Pavlom II.
Kardinál spomínal svoje prvé stretnutie s Jánom Pavlom II. v jeseni 1984, keď ho prekvapivo pozvali na večeru do Vatikánu. Pápež chcel diskutovať o situácii v Talianskej biskupskej konferencii a pripravovanom cirkevnom kongrese v Taliansku, ktorý sa mal v nasledujúcom roku uskutočniť v meste Loreto.
Povedal, že „nasmerovanie vedenia biskupskej konferencie nebolo presne také ako u Ján Pavla II., a podobne to platilo aj o kongrese v Loreto, kde som sa angažoval“. Pápež preto žiadal úprimné odpovede, ktoré by mu umožnili lepšie porozumieť situácii pred kongresom. „Takto sa vytvoril hlboký vzťah, ktorý trval až do jeho smrti,“ zdôraznil kardinál Ruini.
O komunizme a zjednodušeniach
Na otázku, či pápež Ján Pavol II. rozdeľoval svet na „nás a ich“ v súvislosti s komunistami, Ruini odpovedal, že Ján Pavol II. „dobre poznal skutočný komunizmus“ a veril, že porozumenie bolo vždy možné. „Hoci bol voči komunizmu tvrdý, nebol konzervatívec. S radosťou prijal Druhý vatikánsky koncil, ktorý považoval za najväčšiu milosť 20. storočia,“ dodal.
Kardinál Ruini spomenul, že Benedikt XVI. „necítil komfort v praktickom riadení Cirkvi, no svojím učením a modlitbami vykonal veľa dobra pre Cirkev aj pre celú spoločnosť“. Kardinál Ruini priznal, že jeho vzťah s pápežom Františkom nie je taký hlboký, aký mal s Jánom Pavlom II. a Benediktom XVI. „Keď bol Bergoglio zvolený za pápeža, mal som už 82 rokov a bol som na dôchodku. Nemal som s ním spontánne spojenie, ktoré ma spájalo s predchádzajúcimi dvoma pápežmi. Nie som však v žiadnom prípade proti Františkovi a nesúhlasím s tými, ktorí nepovažujú jeho pontifikát za platný,“ zdôraznil kardinál Ruini.
Vízia Cirkvi v budúcnosti
Na otázku, ako si predstavuje Cirkev v budúcnosti, kardinál Ruini povedal, že vždy podporoval „Cirkev ľudu“, no teraz vníma, že sa tento model rýchlo oslabuje. Verí, že sa naplní intuícia Benedikta XVI. o „tvorných menšinách, ktoré sú posilou v spoločnosti v kresťanskom zmysle“. Pripomenul však aj nebezpečenstvo pasivity a obranného postoja, ktoré vedú k neúspechu. „Musíme ponúkať vieru a dávať svedectvo. To je naše poslanie. V Taliansku a v Európe je na to dostatok miesta. Napríklad v Škandinávii skupina katolíkov pod vedením skvelých biskupov dosahuje pokroky v krajine, kde luteránska cirkev prechádza hlbokou krízou,“ dodal.
O krízach a Medžugorje
Ruini sa v minulosti angažoval aj v komisii skúmajúcej údajné zjavenia v Medžugorje. Podľa jeho slov boli prvé zjavenia skutočné, pretože „skutočne hovorila Matka Božia“, no k ostatným bol opatrný v záverečných posúdeniach. Už 94-ročný kardinál uzavrel, že problémy s protestantizmom a katolicizmom sú hlboké, nielen konkrétne pastorálne chyby. „Aj v Taliansku je tento trend výrazný, no nie pre chyby v pastorácii, skôr pre hlbšiu duchovnú krízu,“ dodal.
Zdroj: E-kai
Spracoval: M. Lipiak