Bratislava 9. decembra (TK KBS) V Katedrále sv. Martina v Bratislave sa v sobotu konala slávnostná svätá omša na pamiatku Božieho služobníka Mons. Michala Buzalku, mučeníka a kandidáta na blahorečenie, pri príležitosti 63. výročia jeho smrti. Svätú omšu celebroval dómsky farár a postulátor procesu blahorečenia Peter Slepčan. Koncelebrovali s ním dvaja kňazi Michal Baláž z rodiska Michala Buzalku – zo Svätého Antona a s Ladislav Kováč zo Skýcova. Na svätej omši sa zúčastnili aj veriaci zo spomenutých farností a veriaci z farnosti Voderady.
V príhovore duchovný otec Peter Slepčan privítal všetkých prítomných veriacich a pripomenul sviatok sv. Ambróza. Poukázal na to, že biskup Michal Buzalka napísal blahoprianie biskupovi Ambrózovi Lazíkovi k meninám pred svojou smrťou z internácie v Tábore v Čechách. V rámci homílie Peter Slepčan vyzdvihol biskupa Michala Buzalku ako postavu svätého, hrdinského života, pričom jeho biskupské heslo znelo „Cez kríž ku svetlu“ (Ed Crucem ad Lucem). Na pamiatku jeho života a odkazu bola v krypte Dómu odhalená nová tabuľka.
Počas homílie Peter Slepčan spomenul, že smrť Mons. Michala Buzalku nebola jednoduchá a kňazi v Tábore, kde jeho telesné pozostatky ležali, v tom čase prežívali rekolekcie v miestnom kostole. Po jeho smrti k nemu jeden z kardinálov pápeža Jána XXIII. doručil správu, v ktorej Buzalka v listoch z roku 1957 tajne informoval o situácii v Cirkevnom spoločenstve v Československu. Ján XXIII. ocenil tento dokument a jeho význam pre súčasnú Cirkev, pričom jeho odkazy zachytávajú božský duchovný odkaz a odolnosť kresťanského spoločenstva v čase perzekúcií.
Po skončení svätej omše prebehla v Martineu prednáška Petra Slepčana s názvom „Michal Buzalka, slovenskí biskupi a židovská otázka“. Táto prednáška, ktorú Slepčan prezentoval už pred mesiacom v Ríme, sa zaoberala snahami slovenských biskupov o záchranu židovských obetí počas nacistického režimu. V rámci prednášky boli predstavené konkrétne snahy biskupov apelovať na najvyššie miesta v štáte a poukázali na ich spoluprácou a aktivity v čase tragických udalostí 20. storočia. Prednáška sa stretla s veľkým ohlasom a prispela k lepšiemu porozumeniu duchovnej histórie regiónu a jej aspektov.
Kto bol Michal Buzalka?
Siedmeho decembra sme si pripomenuli 63 rokov od smrti Božieho služobníka biskupa Michala Buzalku, ktorý po viacročnom väznení a internácii mimo územia Slovenska zomrel 7. decembra 1961 v českom meste Tábor.
Michal Buzalka sa narodil v roku 1885 18.septembra vo Svätom Antone, teológiu študoval vo Viedni, kde bol aj vysvätený za kňaza. Ako kňaz pôsobil v Banskej Štiavnici, v nemocnici v Budapešti, v Skýcove, vo Vajnoroch a Zavare. Ako rektor Kňazského seminára v Trnave a neskôr v Bratislave vychoval výraznú generáciu slovenských kňazov. V roku 1938 ho pápež Pius XI. vymenoval za svätiaceho pomocného biskupa Trnavskej Apoštolskej administratúry, ako titulárny biskup konenský. Do svojho biskupského erbu si zvolil Banskoštiavnickú kalváriu, z ktorej rovnako vychádza aj biskupské heslo: „Per crucem ad lucem“, t.j. „Cez kríž k svetlu“.
V rokoch 1939 – 1945 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 obnovil vydávanie úspešného týždenníka Katolícke noviny. V rokoch 1940-1945 z poverenia pápeža Pia XII. vykonával funkciu vikára slovenskej armády. V tom čase udržiaval úzky kontakt s Giuseppe Burziom, vatikánskym diplomatickým zástupcom na Slovensku.
Aktívne spolupracoval na záchrane slovenských Židov. Po skončení II. svetovej vojny bol štyri mesiace väznený.
V rámci represálií KSČ voči rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol Michal Buzalka 12. júla 1950 vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol podrobený fyzickému a psychickému týraniu. 12. januára 1951 ho štátny súd v Bratislave v procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom odsúdil na doživotie. V rokoch 1951 – 1956 bol väznený vo Valdiciach, Leopoldove, Prahe-Ruzyni, Žiline, Ilave a v Prahe-Pankráci.
Po šiestich rokoch väzenia prežil zvyšok života v internácii v Čechách. Na základe jeho veľmi zlého zdravotného stavu, spôsobeného pobytom vo väzení, mu v roku 1956 prerušili výkon trestu. Následne bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Táboře, kde 7. decembra 1961 zomrel.
Jeho telesné ostatky boli v roku 1964 prenesené do rodiska vo Svätom Antone, 12. februára 2003 boli prenesené do krypty Katedrály sv. Martina v Bratislave. Stojí za zmienku, že v tomto roku 2024 je to 7 rokov, čo telesné ostatky biskupa Mons. Michala Buzalku previezli do rodiska a uložili do sarkofágu vo farskom kostole vo Svätom Antone. Stalo sa tak 15. júna 2017 na slávnosť Najsv. Kristovho Tela a Krvi. Na obrade pochovania sa zúčastnil generálny vikár banskobystrickej diecézy Branislav Koppál, kňazi, ako aj vtedajší štiavnický dekan – svätoantonský farár Martin Sebíň.
Od roku 2002 prebieha proces blahorečenia biskupa Buzalku. Má titul Boží služobník. Bol to slovenský mučeník pre vieru. V roku 2025 uplynie 140 rokov od jeho narodenia. Jeho životný príbeh mapuje aj filmový dokument Biskup Michal Buzalka od TV LUX.
TK KBS informoval Andrej Palovič