Pápež František: Nepoškvrnená krása Panny Márie je vzorom pre náš život

TK KBS, VaticanNews, mj, ml; pz | 08. 12. 2024 14:38



Foto: Vatican Media

Vatikán 8. decembra (VaticanNews) „Načo sú nám peniaze v banke, pohodlie v byte, falošné ‚kontakty‘ vo virtuálnom svete, ak srdcia zostávajú chladné, prázdne, uzavreté?“ – povedal pápež František v homílii, ktorú predniesol v Bazilike svätého Petra počas svätej omše na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Okrem nových kardinálov koncelebrovalo veľa biskupov a kňazov, Slovensko zastupoval vladyka Jonáš Maxim.



PLNE ZNENIE homílie pápeža Františka:



„Raduj sa, milosti plná“ (Lk 1, 28). Týmto pozdravom v skromnom dome v Nazarete anjel zjavuje Márii tajomstvo jej nepoškvrneného Srdca, od počatia „zbaveného každej škvrny prvotného hriechu“ (Bl. Pius IX, apoštolská konštitúcia Ineffabilis Deus, 8. decembra 1854). V priebehu storočí sa kresťania snažili mnohými spôsobmi, slovami i obrazmi, predstaviť tento dar, zdôrazňujúc milosť a sladkosť v črtách „Požehnanej medzi všetkými ženami“ (porov. Lk 1, 42), prostredníctvom vonkajších znakov a kategórií najrozmanitejších etnických skupín a kultúr.



Ako poznamenal svätý Pavol VI., Božia Matka nám v podstate ukazuje „to, čo máme všetci na dne svojho srdca: autentický obraz ľudskosti [...] nevinný, svätý, [...] pretože jej bytosť je celá harmónia, úprimnosť a jednoduchosť – ako je Mária: celá v harmóniii, úprimnosti a jednoduchosti. Je celá priezračnosť, jemnosť a dokonalosť. Je celá krásna“ (Homília na slávnosť Nepoškvrneného počatia, 8. decembra 1963).



Zastavme sa teda na chvíľu a kontemplujme ju, túto krásu, vo svetle Božieho slova, v troch aspektoch Máriinho života, ktoré nám ju robia blízkou a známou. A aké sú tieto tri aspekty? Mária dcéra, Mária nevesta a Mária matka.



Najprv sa pozrieme na Nepoškvrnenú ako na dcéru. O jej detstve posvätné texty nehovoria. Evanjelium nám ju predstavuje, až keď vstupuje na scénu dejín, a to ako mladé dievča bohaté na vieru, pokorné a jednoduché. Je „pannou“ (porov. Lk 1, 27) a v jej pohľade sa odráža Otcova láska, V jej čistom Srdci sa bezodplatnosť a vďačnosť prejavujú farbou a vôňou svätosti. Tu sa nám Panna Mária zjavuje krásna ako kvet, ktorý nepozorovane vyrástol a je konečne pripravený rozkvitnúť v dare seba samého. Máriin život je totiž neustálym sebadarovaním.



To nás privádza k druhému rozmeru jej krásy: ku kráse nevesty, teda tej, ktorú si Boh vyvolil za spoločníčku svojho plánu spásy (porov. II. Vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 61). Koncil hovorí toto: Boh si vyvolil Máriu, vybral si ženu ako spoločníčku pre svoj plán spásy. Bez ženy niet spásy, pretože Cirkev je tiež žena. A ona odpovedá „áno“ slovami: „Hľa, služobnica Pána“ (Lk 1, 38). „Služobnica“ nie v zmysle ‚zotročená‘ a ‚ponížená‘, ale osoba ‚dôveryhodná‘, ‚vážená‘, ktorej Pán zveruje najdrahšie poklady a najdôležitejšie poslania. Jej krása, mnohotvárna ako krása diamantu, potom odhaľuje novú tvár: tvár vernosti, lojality a starostlivosti, ktoré charakterizujú vzájomnú lásku manželov. Presne tak, ako to zamýšľal svätý Ján Pavol II. keď napísal, že Nepoškvrnená „prijala vyvolenie za Matku Božieho Syna, vedená manželskou láskou, ktorá ‚zasväcuje‘ ľudskú osobu úplne Bohu“ (Enc. Redemptoris Mater, 39).



A tak sa dostávame k tretiemu rozmeru krásy. Aký je tento tretí rozmer Máriinej krásy? Je to najčastejší spôsob, akým ju zobrazujeme: s Dieťaťom Ježišom v náručí alebo v jasliach, sklonená nad Božím Synom ležiacim v jasliach (porov. Lk 2, 7). Je vždy prítomná vedľa svojho Syna vo všetkých okolnostiach života: blízka vo svojej starostlivosti a skrytá vo svojej pokore. Ako v Káne Galilejskej, kde sa prihovára neveste a ženíchovi (porov. Jn 2, 3 – 5), alebo v Kafarnaume, kde je chválená za to, že počúva Božie slovo (porov. Lk 11, 27 – 28), alebo napokon pod krížom – matka odsúdeného –, kde nám ju sám Ježiš odovzdáva ako matku (porov. Jn 19, 25 – 27). Tu je Nepoškvrnená krásna vo svojej plodnosti, teda v tom, že vie zomrieť, aby dala život, že zabúda na seba, aby sa starala o tých, ktorí sa k nej, malí a bezbranní, upínajú.



To všetko je uzavreté v čistom Máriinom Srdci, slobodnom od hriechu, poddajnom pôsobeniu Ducha Svätého (porov. sv. Ján Pavol II., encyklika Redemptoris Mater, 13), pripravenom z lásky požičať Bohu „plnú poslušnosť rozumu a vôle“ (II. Vatikánsky koncil, Dogm. konšt. Dei Verbum, 5; porovnaj I. Vat. koncil, Dogmatická konštitúcia. Dei Filius, 3).



Rizikom by však bolo myslieť si, že ide o vzdialenú krásu, krásu príliš vysokú, nedosiahnuteľnú. To však nie je tento prípad. V skutočnosti ju aj my dostávame ako dar, v krste, keď sme oslobodení od hriechu a stávame sa Božími deťmi. A spolu s ňou je nám zverené povolanie pestovať ju ako Panna Mária synovskou, manželskou a materskou láskou, vďačnou pri prijímaní a štedrou pri dávaní, mužmi a ženami „ďakujem“ a „áno“, vyslovenými slovami, ale predovšetkým životom – je krásne nájsť mužov a ženy, ktorí ďakujú a hovoria „áno“ svojím životom –; pripravenými vytvoriť priestor pre Pána v našich projektoch a prijať s materinskou nehou všetkých bratov a sestry, ktorých stretávame na našej ceste. Nepoškvrnená teda nie je mýtus, či abstraktná doktrína alebo nemožný ideál: je to návrh krásneho a konkrétneho projektu, plne realizovaný model nášho človečenstva, prostredníctvom ktorého môžeme z Božej milosti všetci prispieť k zmene nášho sveta k lepšiemu.



Žiaľ, všade okolo seba vidíme, ako nárok prvého hriechu, túžba byť „ako Boh“ (porov. Gn 3, 1 – 6), naďalej zraňuje ľudstvo a ako táto domnienka sebestačnosti nevytvára ani lásku, ani šťastie. Ten, kto vyzdvihuje ako úspech odmietnutie akéhokoľvek stabilného a trvalého puta, v skutočnosti nedáva slobodu. Tí, ktorí si nevážia otcov a matky, tí, ktorí nechcú mať deti, tí, ktorí považujú druhých za predmety alebo za príťaž, tí, ktorí považujú zdieľanie za stratu a solidaritu za ochudobnenie, nešíria radosť ani budúcnosť. Načo sú nám peniaze v banke, pohodlie v bytoch, falošné „kontakty“ virtuálneho sveta, ak srdcia zostávajú chladné, prázdne, uzavreté? Aký zmysel má vysoký finančný rast privilegovaných krajín, ak potom polovica sveta umiera od hladu a vo vojne a ostatní sa ľahostajne prizerajú? Aký zmysel má cestovanie po planéte, ak sa každé stretnutie zredukuje na emóciu okamihu, na fotografiu, na ktorú si o pár dní či mesiacov nikto nespomenie?



Bratia a sestry, dnes hľadíme na Nepoškvrnenú Pannu Máriu a prosíme ju, aby si nás jej Srdce plné lásky podmanilo, aby nás obrátilo a urobilo z nás spoločenstvo, v ktorom je synovstvo, manželstvo a materstvo pravidlom a kritériom života: v ktorom sa rodiny spájajú, manželia sa o všetko delia, otcovia a matky sú prítomní v tele vedľa svojich detí a deti sa starajú o svojich rodičov. Toto je krása, o ktorej nám hovorí Nepoškvrnená, toto je „krása, ktorá zachraňuje svet“ a na ktorú chceme aj my odpovedať Pánovi ako Mária: „Tu som [...], nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38).



Túto Eucharistiu slávime spolu s novými kardinálmi. Sú to bratia, ktorých som požiadal, aby mi pomáhali v mojej službe pastiera všeobecnej Cirkvi. Prišli z mnohých častí sveta, nositelia jednej Múdrosti s mnohými tvárami, aby prispeli k rastu a šíreniu Božieho kráľovstva. Zverme ich osobitným spôsobom príhovoru Spasiteľovej Matky.



Preklad Martin Jarábek




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024