Sýria 2. decembra (VaticanNews) Vážne škody po ruskom nálete na ústav vo vnútri kláštora. Vicepremiér Tajani: výzva všetkým stranám konfliktu, aby chránili obyvateľstvo. Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva je druhé najväčšie mesto Sýrie prvýkrát od začiatku konfliktu úplne mimo kontroly Asadovej vlády. Tisíce civilistov sú na úteku, zatiaľ čo Irán ubezpečuje o maximálnej podpore „proti teroristom“. Nuncius Zenari: ľudia chcú len utiecť.
-
Františkánske kolégium Terra Sancta v Aleppe bolo zasiahnuté ruským útokom, ktorý spôsobil vážne škody. Správu, ktorá prišla v uplynulých hodinách, potvrdil taliansky vicepremiér a minister zahraničných vecí Antonio Tajani, ktorý zo svojho konta na X apeloval „na všetky strany konfliktu v Sýrii, aby chránili civilné obyvateľstvo“. „Naďalej zabezpečujeme všetku možnú pomoc Talianom v Sýrii,“ píše Tajani. Ako pre vatikánske médiá uviedli františkáni z Aleppa, v ústave, ktorý sa nachádza v areáli kláštora, neďaleko kostola, kde bolo na večer naplánované slávenie svätej omše na prvú adventnú nedeľu, „nie sú žiadne obete“.
Páter Patton: Modlitba za sužovanú Sýriu
Kustód Svätej zeme páter Francesco Patton vo večernej nóte tiež potvrdil, že „vďaka Bohu, nie sú žiadne obete ani zranení, iba budova bola poškodená“ bombou, ktorá popoludní dopadla na kolégium. „Naši bratia a veriaci z farnosti sú v poriadku. Z našej kúrie sme s nimi v neustálom kontakte. Zatiaľ nám podávajú správy o rastúcom napätí a strachu civilného obyvateľstva Aleppa v dôsledku nepredvídateľného vývoja prebiehajúcej konfrontácie,“ informuje páter kustód, ktorý vyzýva bratov, kresťanov Svätej zeme a všetky cirkvi, aby sa zjednotili „v modlitbe za pokoj v Sýrii sužovanej dlhými rokmi vojny a násilia“. „Božie slovo v túto prvú adventnú nedeľu,“ pokračuje Patton, „nás vyzýva, aby sme si zachovali nádej na perspektívu pokoja. Prijmime túto výzvu a modlime sa, aby sa pre našich sýrskych bratov a sestry naplnila“.
Aleppo v rukách povstalcov
Bombardovanie kolégia Terra Sancra je jedným z dôsledkov chaosu, do ktorého sa Sýria ponorila za necelých päť dní. Po prvýkrát od začiatku konfliktu v roku 2012 je Aleppo, druhé najväčšie mesto krajiny a jedno z najstarších na svete, ktoré už bolo v roku 2016 dejiskom krvavej bitky, po ôsmich rokoch vládnej kontroly v rukách protiasadovských džihádistických povstalcov. Potvrdili to aktivisti Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva, mimovládnej organizácie so sídlom v Londýne, ktorá však disponuje sieťou aktivistov priamo na mieste. Džihádisti z hnutia Hayat Tahrir al-Sham a spriaznené povstalecké frakcie „kontrolujú mesto Aleppo s výnimkou štvrtí, ktoré kontrolujú kurdské sily. Prvýkrát od začiatku konfliktu je mesto Aleppo mimo kontroly síl sýrskeho režimu,“ povedal pre agentúru Afp Rami Abdel Rahman, vedúci observatória.
Sýrska vládna armáda, podporovaná ruským letectvom, včera večer podnikla protiútok: moskovské ministerstvo obrany oznámilo, že „raketové a bombové útoky boli vedené na zhromaždiská militantov, kontrolné stanovištia, sklady a pozície delostrelectva“.
Podpora Iránu
„Proti teroristickým skupinám“ prichádza plné vyjadrenie podpory sýrskej vláde a armáde z Iránu. Uviedol to iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí, ktorého citovala tlačová agentúra IRNA. Samotný Araghchi včera oznámil, že ešte dnes navštívi Damask, aby spojencovi Asadovi priniesol posolstvo podpory zo strany islamskej republiky.
Obete a vysídlené osoby
Od začiatku násilností, približne pred piatimi dňami, bolo podľa OSN vyše 300 mŕtvych a najmenej 15 000 vysídlených osôb. Počty určené na zvýšenie v najbližších hodinách vzhľadom na to, že džihádistické sily vstúpili aj do regiónu Hamá v strednej Sýrii. OSN medzitým začala evakuáciu z Aleppa smerom na Damask, v prvom konvoji áut sa nachádza aj niekoľko Talianov. Vládna tlačová agentúra Sana prestala posielať správy, indície, ktoré mnohých nútia špekulovať o prevrate proti Bašárovi al-Asadovi, ktorý namiesto toho ubezpečuje, že Sýria „porazí teroristov“.
Obavy a nádeje obyvateľstva
Medzitým ľudia naďalej dúfajú, ako to vysvetľujú niektorí obyvatelia Aleppa, ktorí v niektorých komunikáciách cez WhatsApp hovoria, že „žijú zo dňa na deň“ a myslia na to, „kedy už nebudeme zažívať túto dramatickú situáciu“. Medzi bombardovaním, zákazom vychádzania, mínometnou paľbou a ostreľovačmi „každodenný život nie je jednoduchý“ a „ľudia majú strach“. „Ulice sú prázdne, pretože je tu strach z mínometnej paľby na ľudí. Dokonca aj z nemocníc pri Damasku odišiel personál. Sme zredukovaní na minimum... Je to utrpenie.“
Výzva nuncia Zenariho
S výzvou na ušetrenie civilistov v Aleppe prichádza apoštolský nuncius v Damasku kardinál Mario Zenari, ktorý – v telefonáte s agentúrou Adnkronos – zdôrazňuje, že Katolícka cirkev, „malá menšina v Sýrii“, nemá dostatok síl na to, aby v Aleppe zohrala úlohu sprostredkovateľa. Aj preto, že „počas vojny sme stratili dve tretiny kresťanov“, hovorí kardinál. Jeho nádejou, keď počúva vyhlásenia prichádzajúce od džihádistov a spojeneckých síl, ktoré obsadili Aleppo, je, že civilné obyvateľstvo nebude zapojené do zrážok: „Títo povstalci nás ubezpečili, že sa nedotknú civilistov, a zatiaľ sa tak aj stalo. Dali im pokyny, aby zostali doma. Je však zrejmé, že tak či onak sú ľudia zapojení“. Svedčia o tom desaťtisíce ľudí, ktorí boli od začiatku zrážok vysídlení. Kard. Zenari navrhuje, aby medzinárodné spoločenstvo namiesto toho pracovalo na „prevencii konfliktu“, pretože „medzinárodné spoločenstvo vždy postupuje neskoro. Izraelsko-palestínsky konflikt sa však dal predvídať. Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom bola predvídateľná,“ zdôrazňuje kardinál. „Medzinárodné spoločenstvo musí konať ako prvé, aby konfliktom predchádzalo, a nie konať neskôr, aby zbieralo zvyšky“.
„Celá Sýria trpí a ľudia už nemajú nádej“, pokračuje kardinál, ktorý je v Sýrii už šestnásť rokov, „pre Sýrčanov je jedinou nádejou možnosť úniku z tejto krajiny'“ a prvým „cieľom je Európa'“. Podľa nuncia „dobytie Aleppa bude mať v tomto zmysle dôsledky, bude to nový impulz k emigrácii do Európy“. Niektorí „cez humanitárne koridory, iní cez životu nebezpečné metódy. Ale sú ochotní to urobiť, nemajú inú možnosť“. Najmä mladí ľudia.
Preklad Martin Jarábek