Bratislava 2. decembra (TK KBS) Vo viacerých farnostiach začali počas adventného obdobia tzv. roráty, čiže sväté omše pred svitaním.
Rozvoj liturgie kráčal ruka v ruke so stále zväčšujúcou sa slobodou Cirkvi po Milánskom edikte v roku 313. V súvislosti s postupným vznikom a rozvojom prežívania mystérií Ježiša Krista sa formuje aj liturgický kalendár. V ňom sa postupne objavujú aj sviatky Ježišovej matky, ktorú nebolo možné vynechať v spomienke a slávení života Ježiša Krista. Jej úcta sa datuje už od prvých kresťanských čias. Niet sa čo diviť, že veriaci v túžbe po väčšej zbožnosti si osobitným spôsobom všímajú matku Ježiša Krista. A tak aj v liturgickom kalendári sa postupne udomácňujú dni jej sviatkov.
Prvé vzývanie Márie nachádzame už v 3. alebo začiatkom 4. storočia. Práve tu sú už prvé stopy mariánskych sviatkov, a to najmä na Východe. Podľa východných teológov Mária je najobľúbenejším zrkadlom Božieho tajomstva. Pri nej môžeme najlepšie prerozjímať tajomstvo Božieho vtelenia, ako ústrednej výpovede našej viery. Práve v adventnom období rímska liturgia slávi plán spásy, v ktorom milosrdný Boh povolal patriarchov a pripútal si ich zmluvou lásky. Knihy Starého zákona predpovedajú Kristov príchod, a „čoraz častejšie ukazujú na postavu ženy, Matky Vykupiteľa“ (LG 55), totiž postavu Panny Márie, ktorú Cirkev velebí ako radosť Izraela a vznešenú dcéru Siona. V adventnom období liturgia denne slávi Gabrielovo posolstvo preblahoslavenej Panne Márii. Práve v súvislosti s týmto pohľadom bol zvyk v minulosti intenzívne sláviť tzv. roráty, čiže svätú omšu pred svitaním. Ňou sa naznačovalo smutné položenie ľudstva, ktoré kráča vo tmách, kým mu narodenie Krista neprinieslo svetlo, svetlo Božieho zjavenia, ako aj blaživú nádej na vykúpenie. Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9,2).
Roráty (iné názvy: rorátna (svätá) omša alebo rorátová (svätá) omša, lat. rorate je forma rannej katolíckej mariánskej pobožnosti = bohoslužby, omše v adventnom období. Ide o bohoslužbu slávenú pred východom Slnka, za svetla sviečok a s úvodnou antifónou Rorate caeli. Neslávia sa počas nediel, sviatku sv. Ondreja, apoštola, ak tento pripadne do Adventného obdobia a slávnosti Nepoškvrneného počatia Preblahoslavenej Panny Márie. Roráty majú pripomínať Izaiášovo proroctvo o mesiášovi. Termín roráty označuje aj spevy počas týchto bohoslužieb.
Slovo rorate je zo začiatku antifóny Rorate, caeli de super čiže Roste, nebesia, z výsosti. Touto antifónou sa začínala votívna omša ku cti Panny Márie v advente. Vždy sa slávila v bielej farbe počas celého adventu. Touto svätou omšou sa u veriacich Cirkvi obnovovala túžba, ktorou praotcovia očakávali príchod Vykupiteľa.
Túto svätú omšu môže kňaz slúžiť aj po liturgickej reforme Druhého vatikánskeho koncilu v adventných fériach do 16. decembra na úsvite dňa, samozrejme s osobitnými čítaniami na každý deň. Rorátnu svätú omšu možno slúžiť aj tak, že sa berie omša zo dňa, pred ktorou sa spieva Anjel Pána a antifóna Rorate. Z pastoračných dôvodov, a možno aj ako odpoveď na komerciu, ktorá zatláča Advent masívnou reklamnou kampaňou Vianoc, je dobré sláviť Roráty a vrátiť Advent do nášho života.
Na tých miestach, kde si veriaci ľud osobitne uctieva Pannu Máriu a vo väčšom počte sa zúčastňuje na svätej omši, možno brať – okrem nedieľ, slávností a sviatkov – v dňoch do 16. decembra tieto formuláre:
a) Spoločné omše na sviatky Preblahoslavenej Panny Márie v Adventnom období (RM, s. 1159).
b) Preblahoslavená Panna Mária, vyvolený potomok Izraela (LO 1/1988, s. 7).
c) Preblahoslavená Panna Mária pri Zvestovaní Pána (LO 1/1980, s. 11).
d) Návšteva Preblahoslavenej Panny Márie (LO 1/1988, s. 14).
Tieto omše sa môžu sláviť aj vo večerných hodinách; čítania sa pri nich berú z bežného dňa. Treba však dbať aj na to, aby sa nevynechalo príliš mnoho omší z Adventného obdobia (najmä v kostoloch, ktoré nie sú mariánskymi svätyňami); veď v aktuálnom Rímskom misáli má každý deň svoj omšový formulár.
Advent v súčasnosti v podstate je čas, v ktorom sa veriaci viac majú venovať príprave na druhý príchod Ježiša Krista na konci sveta. Preto sa takto napĺňa zmysel adventu aj vo význame slova adventus – očakávanie. Toto zameranie adventu sa končí 16. decembra.
Od 17. decembra má adventné obdobie charakter spomienky na historické očakávanie Spasiteľa v biblickom počítaní štyroch tisícročí. Tu v priebehu týždňa nám to pripomínajú najmä liturgické čítania vo svätej omši, ktoré nám v priereze podávajú najdôležitejšie udalosti a približujú hlavných aktérov dejín pred narodením Krista.
Vianočné sviatky v svojej podstate sú naozaj uvedomením si príchodu Krista a hlavne uvedomenia si prečo prišiel, ako sa to modlíme v Kréde, ....ktorý pre nás a pre našu spásu zostúpil z nebies a mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný, umrel a bol pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych. Vystúpil na nebesia... a zasa príde súdiť živých i mŕtvych.
Prišiel, aby človeku priniesol zvesť o Božom milosrdenstve, sám nám ukázal príklad o možnosti plnenia jeho náuky. Priniesol posolstvo lásky a nádeje. Preto Vianoce vôbec nie sú o daroch v našich rodinách a vlastne bez Krista a jeho prijatia nemajú tieto sviatky žiaden význam. Vianoce bez Krista sú najväčším nezmyslom. Vianoce patria tým, ktorým Kristus je Spasiteľ a Vykupiteľ!
Zdroj: Archív TK KBS/Daniel Dian