Vatikán 26. novembra (TK KBS) Španielsky kardinál, prefekt dikastéria pre medzináboženský dialóg, zomrel včera 25. novembra vo veku 72 rokov. Bol hospitalizovaný v nemocnici Gemelli. Na čele dikastéria stál od roku 2019 a sprevádzal pápeža na takmer všetkých jeho nedávnych apoštolských cestách. Jeho zdravotný stav ho v poslednom čase nútil k neustálym hospitalizáciám a operáciám. Dnes ráno mu pápež František adresoval myšlienku.
Rozvážna, jemná postava s veľkou inteligenciou a vedomosťami a hlbokou vierou. Často ho bolo vidieť, ako kráča po Via della Conciliazione cestou do svojej kancelárie odriekajúc modlitbu. Takto si mnohí pamätajú kardinála Miguela Ángela Ayusa Guixota, prefekta Dikastéria pre medzináboženský dialóg, ktorý zomrel včera, 25. novembra, vo veku 72 rokov. Bol hospitalizovaný v nemocnici Gemelli. Práve včera ráno pápež počas svojho príhovoru k medzinárodnej džinistickej delegácii, na ktorom boli prítomní zástupcovia dikastéria, spomenul španielskeho kardinála: „Je na tom zdravotne veľmi zle, zomiera,“ povedal.
Zdravotné problémy
Ayuso Guixot mal dlhodobé zdravotné problémy, ktoré ho nútili k opakovaným hospitalizáciám a operáciám. Preto nemohol sprevádzať pápeža na dlhej pápežskej ceste do juhovýchodnej Ázie a Oceánie v septembri minulého roka, kde bola silné medzináboženské zastúpenie. Jedna z mnohých „ciest bratstva“, ako kardinál, veľký znalec islamu a arabského sveta, rád opisoval návštevy pápeža Františka v krajinách, kde je Katolícka cirkev v menšine, s cieľom posilniť dialóg medzi náboženstvami. Cesty, na ktorých sa Ayuso Guixot inak vždy zúčastňoval.
Cesta okolo sveta s pápežom
Konkrétne v roku 2019 zažil cestu do Spojených arabských emirátov a Maroka vo februári a marci ako sekretár Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg a novembrovú cestu do Thajska a Japonska ako predseda toho istého dikastéria niekoľko týždňov po svojom vymenovaní za kardinála, 5. októbra 2019. Bol prítomný aj na historickej ceste pápeža do Iraku v marci 2021, prvej po nútenej prestávke spôsobenej pandémiou Covid-19. Púť do Abrahámovej krajiny, ktorá – ako povedal kardinál v rozhovoroch – oživila sužovanú krajinu: po pápežovej návšteve si svet nebude pamätať len násilie a scény devastácie, ale aj radosť a veselosť jeho ľudu.
V roku 2022 bol šéf dikastéria s pápežom v Kazachstane a Bahrajne, kam sa v nasledujúcom roku vrátil dvakrát sám, aby udelil biskupské svätenie Mons. Aldovi Berardimu, apoštolskému vikárovi Severnej Arábie, a na otvorenie Svätej brány v Abú Zabí pri príležitosti Jubilea arabských mučeníkov. V septembri 2023 bol prítomný aj v Mongolsku.
Vstup do Comboniany
Piaty z deviatich detí v početnej a hlboko katolíckej rodine sa narodil 17. júna 1952 v Seville (Španielsko). A práve kultúra tohto andalúzskeho mesta, kde veža katedrály – jedného z najväčších kostolov na svete – bola predtým minaretom veľkej mešity, silne ovplyvnila jeho vnímavosť. Spočiatku navštevoval Kolégium svätého Antona Márie Klareta a rok strávil v sevillskom menšom seminári. Neskôr sa zapísal na Právnickú fakultu mestskej univerzity, pričom naďalej navštevoval cirkevné a duchovné rekolekcie pre mladých ľudí. Tam sa dostal do kontaktu s časopisom a publikáciami misionárov Comboni Srdca Ježišovho a v septembri 1973 sa rozhodol vstúpiť do kongregácie. Večnú profesiu zložil 2. mája 1980 a 20. septembra toho istého roku bol vysvätený za kňaza. V štúdiu pokračoval v Ríme na Pápežskej Urbanovej univerzite a na Pápežskom inštitúte arabských a islamských štúdií (Pisai), kde v roku 1982 získal licenciát.
Služba v Egypte
V októbri toho istého roku odišiel do Egypta ako farár v Káhire v latinskej komunite Najsvätejšieho srdca v Abbasiyya, neďaleko univerzity Al-Azhar, kde sa venoval prijímaniu a pomoci mladým sudánskym katolíkom prítomným v egyptskom hlavnom meste. Táto skúsenosť ho potom priviedla do Sudánu v čase občianskej vojny. V roku 2006 sa stal dekanom v Pisai, kde predtým pôsobil ako riaditeľ štúdia, keď misionári Afriky (bieli otcovia) otvorili v Tunise dom pre kňazov a rehoľníkov.
Na čele Dikastéria pre medzináboženský dialóg
V roku 2007 bol vymenovaný za konzultanta Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg. V tom istom roku bol za predsedu vymenovaný kardinál Jean-Louis Tauran. V roku 2012 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za tajomníka dikastéria. Po Tauranovej smrti ho František 25. mája 2019 vymenoval za prefekta. Takmer prirodzená postupnosť na čele Pápežskej rady, ktorá sa zaoberá vzťahmi s inými náboženstvami. Následne postupnosť záväzkov, stretnutí, ciest do všetkých kútov sveta, aby moslimom, hinduistom, budhistom, sikhom, šintoistom, konfucionistom či vyznávačom tradičných náboženstiev svedčili o možnosti nadviazať dialóg a spolupracovať. Ako Fratelli tutti, „všetci bratia“.
Salvatore Cernuzio – Vatikán
preložila K. Jančišinová