Trnava 15. novembra (TK KBS) Tnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch pozýva vnímať bohatstvo Božích darov. V rozhovore po otvorení 80. ročníka Trnavskej novény Poukazuje na ich pôvod, podstatu, cieľ a zdôrazňuje potrebu ich vnímavosti. „Treba sa pozrieť na to, čo osobne každému z nás Boh skutočne dáva, aké bohatstvo vložil do nás. Niekedy na to nestačí iba obyčajný pohľad, pohľad očí, ale musí to byť pohľad srdca – Corde videre,“ vysvetľuje.
V homílii pri otvorení Trnavskej novény ste hovorili o modlitbe ako o veľkom dare. Tá je však len jedným z Božích darov. Čo všetko máme vnímať a prijímať ako Boží dar?
Boh dáva človeku množstvo darov. Hriechom prvých ľudí sme mnohé dary stratili. Stratili sme raj, stratili sme nesmrteľnosť. Ježiš Kristus nám svojou výkupnou obetou znovu otvoril dvere pre tieto dary, pre večný nesmrteľný život. A Boh nám stále dáva mnohé prostriedky, ktorými sa k nemu môžeme priblížiť.
Áno, jedným z nich je aj modlitba. Samozrejme, sú aj ďalšie dary, ktoré nám Boh dáva: život, vieru, sviatosti, spoločenstvo Cirkvi a mnohé ďalšie. Boh nám dennodenne dáva množstvo darov, ktoré nás môžu priviesť k nemu. Treba byť však na ne pozorný.
Čo považujete za svoj osobný najväčší dar od Boha?
Slovami svätého apoštola Pavla môžem povedať, že čo mám, čo by som nebol dostal? Je množstvo vecí, za ktoré ďakujem Pánovi. Zvlášť je to dar života, ktorému sa otvorili moji rodičia, keď ma prijali. Bez nich by som tu nebol. Život je nezaslúžený dar.
Ďalej je to viera. Tiež mi ju odovzdali moji rodičia, zasejúc ju do mňa ako semienko, ktoré postupne klíčilo a stále klíči. Odovzdali mi tento dar skrze príklad obetavosti, starostlivosti a zdravej duchovnosti. A ďakujem Bohu aj za mnohé ďalšie dary, ktoré mi dáva.
Spomenuli ste, že máme byť pozorní na Božie dary. Každý sme od Boha dostali nejaké aj osobné - jedinečné dary, ktoré si možno ani nevšímame alebo ich považujeme za samozrejmosť. Čo nám pomôže si ich lepšie uvedomiť a byť za ne viac vďačný?
Každý z nás dostal aj osobitné dary, ktoré nás robia originálnymi. Dar nikdy nie je určený iba pre nás samých, ale aj pre dobro iných. Veľakrát vidíme mnoho toho, čo ešte nemáme.
Treba sa však pozrieť na to, čo osobne každému z nás Boh skutočne dáva, aké bohatstvo vložil do nás. Niekedy na to nestačí iba obyčajný pohľad, pohľad očí, ale musí to byť pohľad srdca – Corde videre. Keď sa budeme pozerať srdcom, uvedomíme si, že mnohí ľudia nemajú ani zďaleka to, „čo mám ja“, a to nás má viesť k vďačnosti.
Ľudské túžby sú rôzne; každý by si prial niečo iné. Po akých daroch by sme mali túžiť a o aké dary by sme mali Pána Boha prosiť?
Každý dar, ktorý človek dostane alebo aj ten, po ktorom iba túži, možno použiť dvojako. Dá sa využiť tak, že slúži na dobro, vlastné alebo aj iných, alebo sa dá zneužiť na zlé veci.
Máme túžiť po daroch, ktoré slúžia na dobro. Sv. Pavol na viacerých miestach vo Svätom písme spomína dary, ktoré sú síce rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý (porov. 1 Kor 12, 4 – 5). Treba sa teda obracať na Pána a prosiť si dary, ktoré slúžia na vzájomné budovanie; budovanie lásky, porozumenia, odpustenia.
Chceli by ste vyprosiť počas Trnavskej novény pre veriacich nejaký jedinečný dar?
Počas tejto Trnavskej novény by som chcel osobitne prosiť o dar vernosti. Vernosti povolaniu, ktoré každý z nás dostal. Vernosti vo viere, ktorú sme dostali, aby sme dôsledne zachovávali to, čo nám zanechali prechádzajúce generácie a zodpovedne to odovzdávali aj ďalším.
Zdroj: Arcibiskupský úrad v Trnave, Júlia Kubicová