Vatikán 13. novembra (VaticanNews) „Panna Mária nám pomáha vidieť Ježiša. Ona nám vždy otvára dvere! Panna Mária je matka, ktorá nás vedie za ruku k Ježišovi“, povedal pápež František v trinástom pokračovaní katechéz o Duchu Svätom. Vyzdvihol dôležitosť mariánskej úcty ako spôsobu nasledovania príkladu Panny Márie, Nevesty a učeníčky. Ona je naším príkladom a pomocnicou pri nasledovaní vnuknutí Ducha Svätého.
Čítanie: Sk 1,12 – 14
Vtedy sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.
13. katechéza z cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Boží ľud v ústrety Ježišovi, našej spáse: List napísaný Duchom živého Boha: Panna Mária a Duch Svätý
Drahí bratia a sestry, požehnaný deň!
Medzi rôznymi prostriedkami, ktorými Duch Svätý uskutočňuje svoje dielo posväcovania v Cirkvi ako sú Božie slovo, sviatosti a modlitba, je jeden úplne osobitný, a tým je mariánska úcta. V katolíckej tradícii je jedno motto, jedno úslovie: „Ad Iesum per Mariam“, teda „Cez Pannu Máriu k Ježišovi“. Panna Mária nám pomáha vidieť Ježiša. Ona nám vždy otvára dvere! Panna Mária je matka, ktorá nás vedie za ruku k Ježišovi. Panna Mária nikdy neukazuje na seba, Panna Mária ukazuje na Ježiša. A to je mariánska úcta: k Ježišovi cez ruky Panny Márie.
„Kresťanská modlitba nie je akoby rozhovorom človeka na jednej strane telefónu, s Bohom, ktorý by bol na opačnom konci telefonického spojenia, to nie, je to modlitba Boha v nás! ...
Svätý Pavol opísal kresťanské spoločenstvo ako „Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca“ (2 Kor 3, 3). Panna Mária ako prvá učeníčka a postava Cirkvi je tiež listom napísaným Duchom živého Boha. Práve preto ju môžu „poznať a čítať všetci ľudia“ (2 Kor 3, 2), dokonca aj tí, ktorí nevedia čítať teologické knihy, tí „maličkí“, ktorým sú podľa Ježiša zjavené tajomstvá Božieho kráľovstva, ktoré ostali skryté pred múdrymi a rozumnými (porov. Mt 11, 25).
Keď Panna Mária súhlasí a povie anjelovi: „Áno, nech sa stane Pánova vôľa“, súhlasí s tým, že bude Ježišovou matkou. Panna Mária akoby povedala Bohu: „Tu som, som tabuľkou na písanie: nech pisateľ napíše, čo chce, nech sa stane v mojom živote Pánova vôľa1. V tom čase ľudia písali na voskované tabuľky. Dnes by sme povedali, že Panna Mária sa ponúka ako čistý papier, na ktorý môže Boh napísať, čo chce. Ako napísal známy exegéta, Máriino „áno“ predstavuje „vrchol každého nábožného správania sa pred Bohom, pretože najvyšším spôsobom vyjadruje pasívnu disponovanosť spojenú s aktívnou pripravenosťou, najhlbšiu prázdnotu, ktorá sprevádza najväčšiu plnosť“2.
Tu teda vidíme, ako je Božia Matka nástrojom Ducha Svätého v jeho diele posväcovania. Uprostred nekonečného množstva slov, ktoré sa hovoria a píšu o Bohu, Cirkvi a svätosti (ktoré len málokto, ak vôbec niekto, dokáže prečítať a pochopiť v plnom rozsahu), ona navrhuje len dva výrazy, ktoré môže vysloviť pri akejkoľvek príležitosti každý, aj ten najjednoduchší: „Hľa, tu som“ a „staň sa (fiat)“. Panna Mária je tá, ktorá povedala Pánovi „áno“, a svojím príkladom a príhovorom nás nabáda, aby sme mu aj my povedali svoje „áno“, kedykoľvek stojíme pred poslušnosťou, ktorú musíme preukázať, alebo pred skúškou, ktorú musíme prekonať.
V každom období svojich dejín, ale najmä v tejto chvíli, sa Cirkev nachádza v situácii, v akej bolo kresťanské spoločenstvo po Ježišovom nanebovstúpení. Má hlásať evanjelium všetkým národom, ale čaká na „moc zhora“, aby to mohla robiť. A nezabúdajme, že v tom čase, ako čítame v Skutkoch apoštolov, boli učeníci zhromaždení okolo „Márie, Ježišovej matky“ (Sk 1, 14).
Je pravda, že s ňou boli vo večeradle aj iné ženy, ale jej prítomnosť je medzi všetkými iná a jedinečná. Medzi ňou a Duchom Svätým je jedinečné a večne nezničiteľné puto, ktorým je samotná osoba Krista, „ktorý sa počal z Ducha Svätého a narodil sa z Márie, Panny“, ako sa modlíme vo Vyznaní viery. Evanjelista sv. Lukáš zámerne zdôrazňuje zhodu medzi príchodom Ducha Svätého na Pannu Máriu pri zvestovaní a jeho zostúpením na učeníkov na Turíce, pričom v oboch prípadoch používa niektoré zhodné výrazy.
„Keď sa naučíme slúžiť, každé naše gesto pozornosti a starostlivosti, každý prejav nehy, každý skutok milosrdenstva sa stane odrazom Božej lásky.“
Sv. František z Assisi v jednej zo svojich modlitieb pozdravuje Pannu Máriu ako „dcéru a služobnicu najvyššieho Kráľa, nebeského Otca, ako matku najsvätejšieho Pána Ježiša Krista, ako nevestu Ducha Svätého“3. Dcéra Otca, Matka Syna, Nevesta Ducha Svätého! Jednoduchšími slovami by sa nedal vystihnúť Máriin jedinečný vzťah k Najsvätejšej Trojici.
Ako všetky obrazy, ani tento o „neveste Ducha Svätého“ by sa nemal absolutizovať, ale prijať pre množstvo pravdy, ktorú obsahuje, a je to veľmi krásna pravda. Je nevestou, ale ešte predtým je učeníčkou Ducha Svätého. Nevesta a učeníčka. Učme sa od nej byť vnímaví na vnuknutia Ducha Svätého, najmä keď nás pobáda, aby sme „rýchlo vstali“ a išli pomôcť niekomu, kto nás potrebuje, ako to urobila ona hneď po tom, čo od nej anjel odišiel (porov. Lk 1, 39). Ďakujem.
Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews, Andrej Klapka, Martin Jarábek
1 Porov. Origenes, Komentár k evanjeliu podľa Lukáša, časť 18 (GCS 49, s. 227).
2 H. Schürmann, Das Lukasevangelium, Friburgo in Br. 1968: tal. preklad. Brescia 1983, 154.
3 Fonti Francescane, Assisi 1986, n. 281.