Vatikán 9. novembra (VaticanNews) Svätý Otec František prijal v sobotu 9. novembra asýrskeho patriarchu Mar Awa III. tridsať rokov po podpísaní „Spoločnej kristologickej deklarácie“ sv. Jánom Pavlom II. a Mar Dinkhom IV., ktorá ukončila 1500 rokov doktrinálnych sporov medzi katolíckou a východnou cirkvou: „Kráčajme a pracujme spoločne na dosiahnutí úplnej jednoty. Dialóg pravdy nech nie je nikdy oddelený od dialógu lásky a života“. Na audiencii boli prítomní členovia Spoločnej komisie pre teologický dialóg.
Príhovor Svätého Otca
Vaša Svätosť, drahá sestra, drahí bratia v Kristovi!
„Pán vekov [...] v týchto posledných časoch začal s väčšou hojnosťou vylievať v kresťanoch oddelených od seba vnútorné pokánie a túžbu po spojení“ (Dekrét Unitatis redintegratio, 1). Pripomínam si to, čo hovorieval veľký Zizioulas, Boží muž: „Poznám dátum zjednotenia, poznám ho“. Aký je? Deň po poslednom súde. Dovtedy nebude žiadne zjednotenie, ale dovtedy musíme kráčať spolu, modliť sa spolu a pracovať spolu. To je to, čo teraz robíme. Svätý Ján Pavol II. prijal Jeho Svätosť Mar Dinkha IV. pri príležitosti prvého oficiálneho stretnutia rímskeho biskupa a katolikosa-patriarchu Asýrskej cirkvi Východu pred štyridsiatimi rokmi, ako Vaša Svätosť práve pripomenula. Tieto slová boli prevzaté z Dekrétu o ekumenizme Druhého vatikánskeho koncilu Unitatis redintegratio, ktorého 60. výročie si Katolícka cirkev pripomína tento mesiac. Napredujme krok za krokom, pomaly.
Bola to „túžba po jednote“, na ktorú sa dekrét viackrát odvoláva (porov. UR, 7), ktorá viedla našich predchodcov k stretnutiu. Toto „desiderium unitatis“, podľa krásneho vyjadrenia svätého Jána Kassiána (Collationes, 23, 5), je milosťou, ktorá inšpirovala ekumenické hnutie od jeho počiatkov a ktorú musíme neustále pestovať. Podnietená Duchom Svätým nie je ničím iným ako Kristovou vlastnou vrúcnou túžbou, ktorú vyjadril v predvečer svojho umučenia, „aby všetci boli jedno“ (Jn 17, 21).
Vaša Svätosť, drahý brat, práve táto „túžba po jednote“ nás oživuje dnes, keď si pripomíname 30. výročie spoločnej kristologickej deklarácie medzi našimi cirkvami, ktorá ukončila 1500 rokov trvajúce doktrinálne spory okolo Efezského koncilu. Táto historická deklarácia uznala oprávnenosť a správnosť rôznych vyjadrení našej spoločnej kristologickej viery, ako ju sformulovali Otcovia v Nicejskom vyznaní viery. Tento „hermeneutický“ prístup umožnil základný princíp potvrdený koncilovým dekrétom, a to, že tá istá viera, odovzdaná apoštolmi, bola vyjadrená a prijímaná rôznymi formami a spôsobmi podľa rôznych životných podmienok (porov. Unitatis redintegratio, 14). A to bol dôležitý princíp.
Práve Spoločná kristologická deklarácia ohlásila zriadenie Spoločnej komisie pre teologický dialóg medzi našimi cirkvami, ktorá priniesla pozoruhodné výsledky aj na pastoračnej úrovni. Rád by som spomenul najmä dohodu z roku 2001 o anafore apoštolov Addaiho a Mariho, ktorá príslušným veriacim za určitých okolností umožnila isté communicatio in sacris; a v roku 2017 Spoločné vyhlásenie o „sviatostnom živote“. Nedávno, pred dvoma rokmi, bol prijatý dokument Podoby Cirkvi v sýrskej a latinskej tradícii, ktorý položil základy spoločného chápania Cirkvi.
Dnes mám preto príležitosť poďakovať sa vám všetkým, teológom – členom spoločnej komisie, za vašu angažovanosť. Bez vašej práce by tieto doktrinálne a pastoračné dohody skutočne neboli možné. Vítam vydanie pamätnej knihy s rôznymi dokumentmi, ktoré označujú etapy našej cesty k plnému spoločenstvu, so spoločným predslovom Vašej Svätosti a mojím. Teologický dialóg je skutočne nevyhnutný na našej ceste k jednote, pretože jednota, po ktorej túžime, je jednotou vo viere, za predpokladu, že dialóg pravdy nebude nikdy oddelený od dialógu lásky a dialógu života: ľudského, úplného dialógu.
Túto jednotu vo viere už dosiahli svätí našich cirkví. Oni sú našimi najlepšími sprievodcami na ceste k úplnému spoločenstvu. Z tohto dôvodu, so súhlasom Vašej Svätosti a patriarchu Chaldejskej cirkvi a povzbudení aj nedávnou synodou Katolíckej cirkvi o synodalite, ktorá pripomenula, že príklad svätých iných cirkví je „darom, ktorý môžeme prijať tým, že ich pamiatku zaradíme do nášho liturgického kalendára“ (Záverečný dokument, č. 1, s. 1). 122), s potešením oznamujem, že veľký Izák z Ninive, jeden z najuctievanejších otcov sýrsko-východnej tradície, uznávaný ako učiteľ a svätec všetkými tradíciami, bude uvedený do rímskeho martyrológia.
Na príhovor svätého Izáka z Ninive, spojený s príhovorom Panny Márie, Matky Krista, nášho Spasiteľa, nech kresťania Blízkeho východu vždy vydávajú svedectvo o Zmŕtvychvstalom Kristovi v týchto vojnou zmietaných krajinách. A nech priateľstvo medzi našimi cirkvami naďalej prekvitá až do požehnaného dňa, keď budeme môcť spoločne sláviť pri tom istom oltári a prijímať to isté Telo a Krv nášho Spasiteľa, „aby svet uveril“ (Jn 17, 21)!
Ďakujem vám, Vaša Svätosť! Pokračujme v spoločnom kráčaní, spoločnej modlitbe a práci a napredujme na tejto ceste k úplnej jednote. A vám všetkým ďakujem za túto návštevu. Zostaňme zjednotení vo vzájomnej modlitbe.
A teraz vás pozývam, aby sme sa spoločne pomodlili modlitbu, ktorú nás naučil Pán Ježiš, modlitbu Pána. Každý z vás sa ju pomodlí podľa svojej tradície a jazyka, polohlasom.
Preklad Martin Jarábek