Bratislava 29. októbfa (TK KBS) V novembri si Katolícka cirkev pripomína dva významné sviatky. Prvý z nich, 1. novembra, je slávnosť Všetkých svätých. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, a nie strachu. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať.
Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom slávnosti Všetkých svätých.
Cirkev je podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi spoločenstvom svätých osôb. Existuje v troch stavoch: putujúca (bojujúca), očisťujúca sa (trpiaca), oslávená (víťazná, blažená). Všetci totiž – či živí alebo už zosnulí – tvoria jedinú Cirkev a sú navzájom spojení v Kristovi. A podľa stálej viery ich vzájomné spojenie sa upevňuje spoluúčasťou na duchovných dobrách. Svätý apoštol Pavol skutočnosť osobného spoločenstva s Kristom a v Kristovi vyjadril symbolicky pojmom telo, kde Kristus je hlava a veriaci ľudia sú jeho údy – bunky.
Cirkev učí a vyhlásila za dogmu, že „existuje spoločenstvo svätých osôb.“ Spoločenstvo svätých, tajomné Kristovo telo, sa skladá podľa cirkevného učenia z ľudí aj z anjelov, ktorí nie sú zatratení. Kresťan, ktorý spája svoju smrť s Ježišovou smrťou, umieraním prechádza do večného života. Pavol v liste Rimanom napísal: „Ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť.“
Dogmou tiež je, že „Svätých treba uctievať a vzývať.“ Úcta (česť, rešpekt) k človeku je žiadosťou samotného Boha, ktorý prikázal „Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“. Tu si musíme uvedomiť jasnú náuku Cirkvi, že svätých si ctíme, ale sa im neklaniame. Klaniame sa iba Bohu. Mylné sú interpretácia mnohých nekatolíckych spoločenstiev, že katolíci sa modlia k svätým a klaniame sa im. K svätým, na prvom mieste k Preblahoslavenej Panne Márii, sa obraciame s prosbou o pomoc, aby sa za nás prihovárali u Boha.
Úcta k svätým ľuďom má biblický základ: Apoštol Pavol v Liste Korinťanom píše: „Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista.“ Polykarp v 2. storočí napísal: „Kristovi sa klaniame, lebo je Boží Syn; pokiaľ ide o mučeníkov, tých milujeme ako učeníkov a nasledovníkov Pána a to je aj správne pre ich nenapodobiteľnú oddanosť svojmu Kráľovi a Majstrovi; kiež by sme aj my mohli byť ich spoločníkmi a spolu učeníkmi“ .
Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306 – 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 – 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých. Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkom.
Pápež Gregor III. (731 – 741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827 – 844) rozšíril sviatok na celú Cirkev.
Veriaci v tento deň oslavujú všetkých svätých od stvorenia sveta, teda všetkých, ktorí už prešli zo stavu očisťovania do stavu oslávenia. Tento sviatok nie teda sviatkom všetkých tých, ktorých mená sú zapísané v Rímskom martyrológiu (poskytuje rozsiahly, ale nie vyčerpávajúci zoznam blahoslavených a svätých a ich počet už v ňom dosahuje okolo 7 000), ale v Rímskom misáli nemajú ustanovený osobitný deň slávenia.
Na Slovensku je slávnosť Všetkých svätých dňom pracovného pokoja.
Zdroj: Archív TK KBS