Vatikán 17. októbra (TK KBS) Koordinátor teologických expertov P. Dario Vitali na brífingu vo Vatikánskom tlačovom stredisku zdôraznil, že úlohou pracovných skupín teológov a kánonistov je „vždy počúvať Ducha“. Medzi témami, ktorých sa účastníci dotkli, boli jednota Cirkvi a kompetencie biskupských konferencií v čoraz viac synodálnom štýle, ako aj štúdium zmien v kánonickom práve.
Jednota Cirkvi a kompetencie biskupských konferencií v čoraz synodálnejšom štýle patrili medzi témy, ktoré sa riešili 15. a 16. októbra počas práce druhého zasadania Synody o synodalite v Aule Pavla VI. Zatiaľ čo úloha teologických expertov a kánonistov na tomto druhom zasadaní Synody o synodalite a dôležitosť rozlišovania medzi návrhmi účastníkov konsenzu, ktorý umožňuje Cirkvi napredovať, počúvajúc Ducha Svätého, bola hlavnou témou vystúpení štyroch hostí na brífingu pre novinárov v Tlačovom stredisku Svätej stolice v stredu 16. októbra.
Prvé návrhy správ z jazykových skupín
Sumarizovať dianie na zhromaždení prišli Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu a predseda Komisie pre informácie, a Sheila Piresová, sekretárka tejto komisie. Od utorka 15. októbra, keď bolo prítomných 328 účastníkov, „sme diskutovali o poslednej časti Instrumentum laboris a menšie pracovné skupiny spolu so spravodajcami jazykových tabuliek pracovali na predložení prvého návrhu“ otázok, ktorými sa treba zaoberať, povedal Ruffini. A 16. októbra ráno za účasti 347 účastníkov boli tieto správy predstavené.
Digitálny svet a farnosti
V aule Pavla VI. zaznelo, zdôraznil prefekt, že „od začiatku sa Cirkev vzťahovala na mestá, na miesta, kde žila, vedená biskupom v úzkom vzťahu s územím“. A tiež, že „Cirkev musí obývať digitálny svet“ s ohľadom „na nebezpečenstvá, ktoré existujú“. Zo skupín „vyplynula pozornosť farnostiam ako miestam stretávania“, pokračoval Ruffini, „ale aj potreba byť kreatívny a nápaditý, rozšíriť miesta našej Cirkvi v iných sférach“, napríklad v digitálnej. Zdôraznil tiež „potrebu identifikovať a posilniť už existujúce synodálne štruktúry pri výmene darov medzi miestnymi cirkvami a kontinentálnymi cirkvami“. A o biskupských konferenciách sa povedalo, že „podporujú communio, ale možno je potrebné ešte lepšie definovať ich postavenie“.
Synodálna úloha biskupských konferencií
Ruffini informoval, že sa riešila aj otázka, „či je vhodné delegovať doktrinálne kompetencie na biskupské konferencie, a dôležitosť objavovania krásy rôznych kultúr, ktoré samy osebe nestačia“. Ďalej uviedol, že „sa hovorilo o kontinentálnych biskupských konferenciách ako o správnom mieste pre formovanie synodality, a to na kontinentálnej úrovni“ a „ako posilniť biskupské konferencie ako úrovne sprostredkujúcej kolegiality“. Rečníci sa zhodli, ako zdôraznil prefekt dikastéria pre komunikáciu, že je dôležité „zachovať jednotu Cirkvi“.
Petrova služba v službe jednoty
„Hovorili o službe pápeža v dobe globalizácie,“ pokračoval Ruffini, “a o jeho službe jednote nielen Katolíckej cirkvi, ale aj vo vzťahu k ostatným kresťanom a ako najvyššej morálnej a duchovnej autorite. Pri určovaní tém, o ktorých sa malo diskutovať, a ich priorít boli východiskom „biskupské konferencie v synodálnom a misijnom kľúči: teologická povaha, kompetencie a autorita v doktrinálnej, liturgickej, pastoračnej, disciplinárnej a administratívnej oblasti“. V podstate ide o to, „ako rekonfigurovať účasť v misijnom kľúči v kontexte meniacich sa čias, tvárou v tvár fenoménu mobility ľudí, v kultúre a v digitálnom prostredí“. A tiež „ako udržať synodalitu, kolegialitu a primát spolu; úloha Rímskej kúrie vo svetle apoštolskej konštitúcie Praedicate Evangelium; univerzálna synoda, kontinentálne cirkevné zhromaždenie, synody a partikulárne koncily“. Ďalšími témami budú: „kritériá pre správnu definíciu decentralizácie, ako aj partikulárna cirkev, výmena darov, univerzálna miestna artikulácia, subsidiarita a cirkvi sui iuris“.
Evanjelizácia v oblasti kultúry
Sheila Piresová vo svojej prezentácii okrem iného zdôraznila zameranie na evanjelizáciu v oblasti kultúry, vedomie, že všetci sme na misijnej pôde, a úlohu malých spoločenstiev zdola, ktoré môžu farnosti urobiť vitálnejšími. Na záver Piresová uviedla, že „synoda zdôraznila potrebu prispôsobiť sa kultúrnym a digitálnym zmenám a podporila synodálnejšiu a misionárskejšiu Cirkev: diskusia zdôraznila jednotu viery a schopnosť Cirkvi reagovať na súčasné výzvy“.
Štyria hostia na brífingu
Za rečníckym stolom sedeli: Talian don Dario Vitali, koordinátor teologických expertov synody, profesor ekleziológie na Pápežskej Gregorovej univerzite; Španiel don José San José Prisco, profesor kánonického práva a dekan Pápežskej univerzity v Salamanke, z Bratstva diecéznych kňazov robotníkov, expert na formáciu a povolanie; Clara Antonia Csiszàr, pôvodom Rumunka, ale dekanka Teologickej fakulty a prorektorka Katolíckej univerzity v rakúskom Linzi; a napokon Austrálčan P. Ormond Rush, teologický poradca sekretariátu synody a prednášajúci na Austrálskej katolíckej univerzite v Brisbane.
Vitali: Kolegiálne dielo štyroch skupín teológov
Páter Dario Vitali vo svojom príhovore zdôraznil, že úlohou štyroch jazykových skupín teológov, ktoré koordinuje (anglická, francúzska, španielsko-portugalská, talianska), je „znovu prečítať návrhy zhromaždenia, zachytiť prvky zhody, ktoré sa objavujú“, a vypracovať kolegiálne správy, ktoré tým, ktorí majú vypracovať konečný text, naznačia „prvky zhody a prvky, ktoré vyvolávajú obavy“. V Cirkvi, ktorá počúva Ducha, je dôležitá zhoda; nie je potrebné hľadať a zdôrazňovať prvky nesúhlasu. Je na nás teológoch, spresnil ďalej otec Vitali, „aby sme rozoznali typ konsenzu, ktorý dozrieva v zhromaždení, aby text zodpovedal tomu, čo bolo medzi účastníkmi zdieľané a čo Duch naznačuje Cirkvi“. Práca štyroch jazykových skupín je príkladom synodálneho štýlu, zdôraznil, výsledkom spolupráce medzi teológmi, ktorá sa začala v roku 2021 spolu so synodálnou cestou.
Zatiaľ čo na predchádzajúcich synodách sa teológovia zaoberali samostatne so synodálnym sekretariátom.
Prisco: Kánonisti a návrhy synody
P. José San José Prisco ako člen kánonickej komisie synody pripomenul, že práca kánonistov na tomto zhromaždení je spoločnou prácou s teológmi, „zatiaľ čo v minulosti teológia a kánonické právo často sledovali dve paralelné línie. Naopak, je potrebná komplementarita, spoločná práca. Práca synody, pokračoval páter Prisco, sa týka „predovšetkým druhej knihy Kódexu kánonického práva, venovanej Božiemu ľudu“. Komisia kánonistov, zdôraznil, vznikla z potreby, ktorá vyplynula zo strany účastníkov: skupina odborníkov na kánonické právo, ktorá by sprevádzala a hodnotila návrhy synody, „identifikovala možnosti zmien alebo nových noriem, ktoré by mohli zlepšiť kánonické právo, latinské aj východné“.
Csiszár: Na fóre „melódie synodality“
Pastorálna teologička Klára Antonia Csiszàr zdôraznila význam teologického prínosu fór, ktorý „sa týka aj poznania druhého a umožňuje modifikovať synodálnu kultúru v Cirkvi“. Vlani na konci synodálnych prác niekto poukázal na to, že „teológii sa nevenovala taká veľká pozornosť“, ale na teologicko-pastoračných fórach, povedala Csiszàrová, „dnes vidíme, že teológia uznáva svoju úlohu v synodálnej Cirkvi a dáva svoj príspevok k synodálnemu štýlu“. Sú to stretnutia, ktoré „pomáhajú regulovať základnú melódiu synodality, teológiu Božieho ľudu“. Pretože teologická vedecká obec, uzavrela, „chce podporovať zrod synodálnej cirkvi“.
Rush: Odpovede na ohlasovanie evanjelia v nových kontextoch
Na zhromaždení 2023 austrálsky teológ P. Ormond Rush zaujímavo poukázal na pojem živej tradície: „ Živé zjavenie to nie sú len statické pravdy, ale neustály dialóg medzi Bohom a ľudstvom“. Vo svojom príhovore vysvetlil, že na tomto druhom zasadaní vstupujeme „do procesu živej tradície Cirkvi s cieľom aktualizovať posolstvo evanjelia“. A zdôraznil, že teológia má za úlohu pomáhať Cirkvi prinášať Božie posolstvo všetkým a zároveň načúvať sensus fidei každého človeka. Cirkev dnes, povedal Rush, musí interpretovať „znamenia, podobenstvá a spôsob, akým sa Ježiš vzťahuje na 21. storočie.
S pomocou teológie, „aj vďaka Druhému vatikánskemu koncilu, ktorý je pre nás stále svetlom“. Schopnosť čítať znamenia čias,“ uzavrel, „je nevyhnutná pre nové pochopenie Božej vízie dnešného ľudského života. Sú potrebné nové odpovede, aby Cirkev mohla presvedčivo ohlasovať evanjelium v novom kontexte, v ktorom žije.“
Doktrinálna kompetencia biskupov a konferencií
Možná decentralizácia doktrinálnych kompetencií na biskupské konferencie, štúdium a schvaľovanie zmien v kánonickom práve a úloha teológov boli hlavnými témami otázok novinárov. Don Vitali pripomenul, že „aj dokument považovaný za najreštriktívnejší z hľadiska možného presunu doktrinálnych funkcií“ z centra na perifériu, „to je motu proprio Apostolos suos Jána Pavla II. z roku 1998 v čísle 21 skutočne uvádza, že ,biskupi sú autentickými učiteľmi viery pre veriacich, ktorí sú im zverení‘, a prideľuje im špecifické kompetencie, ako napríklad starostlivosť o vydávanie katechizmov pre svoje územie, samozrejme, po „schválení Apoštolskou stolicou“. Skutočne, v Praedicate evangelii pápeža Františka sa nachádza dôležité ustanovenie v tomto zmysle“. Taliansky teológ preto zopakoval, že „hoci biskupi nemôžu vytvárať dogmy, môžu sa zaoberať všetkým, čo sa týka náuky, pričom vždy dbajú na to, aby konali v jednote s pápežom“.
Aktualizácia kánonických noriem
San José Prisco upozornil, že z kánonického hľadiska „môže dôjsť k určitým novinkám“. Viaceré body – ako napríklad pastoračné rady alebo rady pre ekonomické záležitosti či orgány, ktoré predpokladajú aktívnu spoluprácu medzi pastiermi, rehoľníkmi a laikmi – „v ktorých zhromaždenie našlo konsenzus, budú predložené pápežovi v záverečnom dokumente a dočkajú sa aktualizácie možno už v lete budúceho roka“; zatiaľ čo iné „si budú vyžadovať väčšiu opatrnosť, pretože si budú vyžadovať ďalšie konzultácie“.
Hoci v niektorých otázkach neexistuje konsenzus, diskusia nie je uzavretá
Poukázalo sa na to, že existujú otázky, ktoré najmä z teologického hľadiska pravdepodobne nebudú mať na tejto synode definitívne odpovede, ako napríklad rodové otázky alebo služba žien. „Na čo sa však vždy musíme pozerať,“ vysvetlil otec Rush, “je schopnosť dosiahnuť konsenzus. Ak ho v niektorých otázkach niet, znamená to, že diskusia musí pokračovať, nie nevyhnutne, že je navždy uzavretá.“ Na jeho slová nadviazal aj Vitali, ktorý zdôraznil, že „synodálne zhromaždenie poskytuje horizontálne ukazovatele, ktoré sa prejavujú práve prostredníctvom konsenzu“, a upozornil, že „autoritu a autoritatívnosť synody treba odlišovať od povinnosti teológov slobodne skúmať, čo by v budúcnosti, dúfajme, mohlo viesť ku konsenzu“.
Záverečný dokument, zrozumiteľný pre všetkých
To, „čo je medzi synodálnymi otcami a matkami veľmi jasné a prítomné,“ pripomenul Ruffini na záver, „je pozornosť venovaná jazyku: všetci sme si vedomí, že sme povolaní vypracovať záverečný dokument, ktorý sa musí nielen doručiť pápežovi, ale musí byť zrozumiteľný celému Božiemu ľudu. Csiszár, hovoriac o vlastnej skúsenosti, upozornil na význam, ktorý na synode zohráva teológia, a to aj pri „výmene darov“ medzi západoeurópskymi a východoeurópskymi tradíciami a skúsenosťami.
„Je nevyhnutné mať stále na pamäti sensus fidei“, snažiť sa ‚transformovať doktrínu do praxe a oceniť úlohu sprevádzania a obhajcu ľudskej dôstojnosti, ktorú môže mať Cirkev vo vzťahu k Božiemu ľudu‘. V tejto súvislosti Rush – pripomínajúc Druhý vatikánsky koncil – zopakoval, že „zjavenie je nepretržitý dialóg medzi Bohom a ľudstvom“ a teológovia „môžu pomôcť Cirkvi pokračovať v jej živej tradícii“.
Alessandro Di Bussolo a Roberto Paglialonga – Vatikán
Preložil Peter Zimen