V Banskej Bystrici si pripomenú 200. výročie narodenia Jána Egryho

TK KBS, mk, ml; pz | 15. 10. 2024 14:47



Foto: Archív farnosti

Banská Bystrica 15. októbra (TK KBS) Mesto Banská Bystrica a Farnosť Banská Bystrica-mesto pozývajú na koncert pri príležitosti 200. výročia narodenia Jána Egryho. Hudobný portrét významného banskobystrického skladateľa a organistu sa uskutoční vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v nedeľu 20. októbra 2024 o 18:00. Na koncerte zaznie okrem iného niekoľko jeho diel v podaní sólistov, zboru a orchestra. Účinkujú: Mária Tajtáková (soprán), Annamária Kyrczová (soprán), Jozef Gráf (tenor), Martin Popovič (barytón), komorný spevácky zbor Ars Vocalis, Andrea Bošeľová (zbormajsterka), orchester Camerata Novisoliensis, Pavol Tužinský (dirigent). Vstup je voľný.



Banská Bystrica, koncert, plagát



Život a pôsobenie skladateľa, organistu, regenschoriho, dirigenta, pedagóga, mestského kapelníka a organizátora hudobného života Jána Egryho, je od druhej polovice 19. storočia spojené s Banskou Bystricou. Napriek tomu, že sa narodil 12. decembra 1824 v Trstíne (okres Trnava), svoj život od roku 1849 prežil v našom meste. Hudobné štúdiá pravdepodobne absolvoval v súkromnom prostredí na Organovej škole v Prahe, v tom čase významnej hudobno-vzdelávacej inštitúcii. Z pozície človeka pohybujúceho sa v trojjazyčnom prostredí ovládal nemčinu, maďarčinu, slovenčinu a liturgickú latinčinu. Jeho bývanie je spojené s mestským areálom, Barbakanom, ktorý bol v minulosti vyhradený pre organistov a mestských trubačov. V roku 1850 sa zosobášil s Hermínou Sidóniou Terezou Petykó, v ich manželstve sa narodili 3 deti. Posledná informácia o potomkoch z tohto rodu siaha do Banskej Štiavnice. 



Ján Egry zaujal v roku 1849 najskôr miesto regenschoriho a organistu vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie, o desať rokov rovnakú pozíciu aj v Katedrále sv. Františka Xaverského. Na začiatku svojho pôsobenia v hlavných mestských kostoloch zaviedol zbor a orchester, zaobstarával noty, komponoval a upravoval skladby, ktoré vytvárali hudobnú zložku liturgie a pobožností. Dôležitou a významnou časťou jeho života bola i pedagogická činnosť, ktorej sa venoval popri celoživotnej službe regenschoriho a mestského kapelníka. Od roku 1849 sa spája najmä s Rímskokatolíckou ľudovou školou, v období rokov 1859 – 1863 s Kňazským seminárom sv. Karola Boromejského, v rokoch 1859 – 1884 s Katolíckym gymnáziom a s Hudobným spolkom, kde vyučoval hudbu po stránke teoretickej (hudobná teória) i praktickej (spev, hra na hudobné nástroje). S plným nasadením pracoval so žiakmi gymnázia, kde viedol mládežnícky orchester. Výstupom ich činnosti boli gymnaziálne besedy a verejné akadémie, ktoré mali podľa dobovej tlače pozitívny ohlas. 



Počas svojho pôsobenia sa dokázal zorientovať a vytvoriť si vlastný názor nielen v otázkach hudobného smerovania, ale aj v národno-spoločenských otázkach v období slovenského národného obrodenia a neskoršej maďarizácie. Egryho pôsobenie je spojené so šiestimi banskobystrickými biskupmi. V priebehu rokov diecézu spravovali: Jozef Rudňanský (1844 – 1850), Štefan Moyses (1850 – 1869), Arnold Ipolyia-Stummer (1872 – 1886), Imrich Bende (1886 – 1893), Karol Rimely (1893 – 1904), Wolfgang Radnai (1904 – 1919). Skoro dvadsaťročná etapa pôsobenia biskupa Štefana Moysesa je spojená s usporiadaním pomerov v diecéze, zriadením slovenského gymnázia i učiteľskej preparandie na území mesta. Biskup Moyses ako spoluzakladateľ Matice slovenskej podporoval množstvo kultúrnych aktivít, ktoré napomáhali k rozvoju slovenského povedomia a keďže bol sám v mladosti hudobne činný, Egry v ňom mal pomerne silnú podporu. 



Ako pedagóg prichádza v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského (sídlil v dnešnej Kapitulskej ulici) do styku s Jánom Levoslavom Bellom, ktorý prichádza do seminára ako bohoslovec a ktorý sa neskôr stáva ústrednou postavou slovenskej národnej hudby. Od roku 1856 Egry vyučoval na Rímskokatolíckej preparandii. Tu pre svojich žiakov, budúcich organistov zostavil Katolícky spevník, vydaný v roku 1865 v Brne, ktorý je prvým kancionálom katolíckych duchovných piesní v spisovnej slovenčine. Spevník sa zároveň stal jedným z prameňov, z ktorého čerpal Mikuláš Schneider-Trnavský pri zostavovaní Jednotného katolíckeho spevníka, dodnes oficiálne používaného v Katolíckej cirkvi na Slovensku. 



Ján Egry bol veľmi plodný aj v kompozičnej oblasti a zanechal rozsiahlu hudobnú pozostalosť, približne 200 kompozícií, ktoré sa nachádzajú v rukopisoch z chóru Farského kostola (uložené v archíve nášho farského úradu) a v ďalších štátnych a pamäťových inštitúciách. Kompozície sú prevažne vokálno-inštrumentálne s využitím orchestra alebo komorného obsadenia nástrojov, resp. organa (omše, graduále, vešpery, ofertóriá, litánie, antifóny, hymny, duchovné piesne a iné). Osobitnú skupinu Egryho tvorby tvoria vokálne kompozície pre miešaný alebo mužský spevácky zbor a tiež inštruktážne a virtuózne klavírne skladby. Zoznam zachovalých Egryho diel bol v ostatnom čase predmetom muzikologického výskumu s cieľom oživiť jeho tvorbu nielen pre liturgické, ale aj koncertné účely. 



Tretieho augusta 1899 sa uskutočnila slávnosť pri príležitosti 50. výročia Egryho pôsobenia v meste. Na svätých omšiach vo Farskom kostole a v Katedrále odzneli jeho diela, večer sa konal koncert a banket, kde mu zablahoželal vtedajší banskobystrický biskup Karol Rimely. Ján Egry zomrel 15. apríla 1908, o tri dni neskôr bol pochovaný vtedajším farárom Jánom Kohúthom. Jeho hrob sa nachádza na Rímskokatolíckom cintoríne na Námestí Štefana Moysesa, kde je pochovaný spolu s manželkou. V máji tohto roka bol Ján Egry ocenený mestom Banská Bystrica cenou „in memoriam“ za kultúrno-spoločenský prínos a celoživotné dielo v oblasti hudby.



TK KBS informoval Martin Kelemen



Zdroje: bbmesto.fara.sk/www.banskabystrica.sk 




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024