Bratislava 14. októbra (TK KBS) Obec Dubovce bola v nedeľu 13. októbra 2024 dejiskom ďakovnej slávnosti za blahorečenie ich rodáka Jána Havlíka, seminaristu Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul. Pre svoju vernosť Kristovi prežil 11 rokov v uránových baniach, lágroch a žalároch. Za blahoslaveného bol vyhlásený 31. augusta v Šaštíne. Ďakovné podujatie zorganizovala filiálka Farnosti Radošovce v Dubovciach.
Spomienka aj na cintoríne
Ďakovnú svätú omšu v jeho rodisku celebroval bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Predchádzala jej spomienka pri hrobe blahoslaveného Jána. Na cintoríne prítomných pozdravil farár z Radošoviec Viliam Tuma, Dana Dorothea Mikulová, aktérka prípravnej fázy procesu blahorečenia, a provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, P. Tomáš Brezáni, CM.
Počas spomienky Katarína Matúšová predniesla báseň Jozefa Tomášika „Relikviár“. Miestny ženský spevokol zaspieval pieseň o bl. Jánovi. Spomienku zakončil modlitbou arcibiskup Zvolenský. Následne sa sprievod presunul z cintorína do Kostola sv. Žofie, kde bola svätá omša za účasti viacerých kňazov, ktorú celebroval arcibiskup Zvolenský.
Na podujatí sa zúčastnili členovia prípravného tímu blahorečenia, laici a zasvätení z Vincentskej rodiny, desiatky rodákov a príbuzní Jána Havlíka, vrátane jeho sestry Márie Tokošovej s manželom.
Cítil lásku, aj keď bol vo väzení
Arcibiskup Zvolenský, ktorý v minulosti otvoril a ukončil proces blahorečenia Jána Havlíka, v homílii ocenil jedinečný príklad blahoslaveného a vyzdvihol rodinné zázemie, z ktorého pochádzal. „Rodina ho podporovala a trpela s ním. Cítil lásku, aj keď bol vo väzení,“ zdôraznil a dodal: Ján Havlík je blahoslavený. Blahoslavení rastú na základe svedectva otcov, matiek a starých rodičov. Mnoho čo Jankovi Boh daroval, daroval mu cez ľudí okolo neho. Aj keď bol od nich vzdialený, vedel, že ho má niekto rád. Že ho aj zemi má niekto rád.“
Pre rodinu Havlíkovcov to podľa otca arcibiskupa musela byť bolestná udalosť, keď zomrel syn, člen rodiny. „Ale prijali to ako tajomstvo. Boh je Bohom živých. Pred Bohom zostáva človek živý. Učili sa prijímať túto smrť,“ povedal s tým, že postupom času sa táto smrť premenila na niečo jedinečné. Zomrel totiž človek, ktorý žil príkladným životom.
„Od vás prišiel podnet, že bolo by správne rozmýšľať a preveriť možnosť, či by život Jána Havlíka nemal byť postavený ako osobitný príklad pre nás všetkých,“ povedal Mons. Zvolenský spolurodákom Jána Havlíka. „V Božom kráľovste sú všetci svätí, lebo sú s Bohom v nebi. Ale Cirkev vytvorila formát, že máme postavených niektorých z tých, ktorí sú v nebi, ako osobitný príklad pre náš život. V nebi sú mnohí, ale niektorí sú nám z Božej vôle a rozhodnutia Cirkvi postavení za príklad,“ vysvetlil bratislavský arcibiskup metropolita. „Iste ste boli presvedčení, že Janko je u Pána. Ale prišiel podnet, aby bol postavený za jeho život za príklad. Tak sa jeho smrť premieňa na premýšľanie o kráse jeho života, lebo hovoríme o ňom ako blahoslavenom,“ zdôraznil.
Upozornil, že prenasledovatelia v komunistickom režime ponúkali uväzneným kompromisné riešenia. Tak sa mohli dostať z väzenia. „Janko nič neuprednostnil pred Bohom. Neuľahčil si život. Janko nám ukazuje, že Boh je na prvom mieste,“ povedal. Janko mal podľa neho rád aj prenasledovateľov. „Blahoslavený sa otvoril pre Božiu pomoc. Ľudsky to nevysvetlíme. Tajomstvo Ježišovej múdrosti, je byť láskavý aj k tým, ktorí nás prenasledujú,“ dodal a vyzval: „Prosme na príhovor blahoslaveného Janka, aby sme Boha mali vždy na prvom mieste.“
V mene vincentínov sa prihovoril P. Brezáni, ktorý vyzdvihol dar, ktorý získali rodina, obec, farnosť, arcidiecéza a Misijná spoločnosť. „Buďte na neho hrdí, ale nie pyšní,“ odkázal a pripomenul, aby sa nezabúdalo na ďalších kňazov, sestry a laikov, ktorí počas komunizmu trpeli pre vieru v Krista. Dodal, že príklad ich rodáka oslovuje celý svet. Za farníkov sa v závere prihovorila Katarína Ondrušová.
Kto bol Ján Havlík?
Ján Havlík sa narodil 12. februára 1928 v obci Dubovce. Koncom augusta 1949 vstúpil do noviciátu v rámci Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. O rok neskôr, keď sa komunistická politická moc rozhodla zlikvidovať inštitúty zasväteného života, bol so spolubratmi deportovaný na tri mesiace na stavbu priehrady pri Púchove.
Popri zamestnaní tajne študoval teológiu a pokračoval v seminárnej formácii u vincentínov. V októbri 1951 ho spolu s ďalšími novicmi zatkla ŠtB. Strávil 15 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, kde bol častým mučením nútený priznať sa k protištátnej činnosti. Odsúdili ho na desať rokov väzenia za vlastizradu, trest mu neskôr zvýšili o jeden rok za misijnú službu medzi spoluväzňami.
Pracoval v jáchymovských uránových baniach a bol väznený v Ruzyni, kde trpel psychickým týraním. Po odpykaní trestu ho s vážne podlomeným zdravím prepustili v októbri 1962 na slobodu. Zomrel 27. decembra 1965 vo veku 37 rokov na následky psychického a fyzického týrania v komunistických väzniciach.
Proces blahorečenia Jána Havlíka sa začal v júni 2013 a v roku 2018 ukončil diecéznu fázu. Rímska fáza pokračovala, až kým Svätý Otec František v decembri 2023 schválil dekrét o jeho mučeníctve. Dňa 31. augusta 2024 bol v Šaštíne vyhlásený za blahoslaveného.
Zdroje: Komunikačný tím/Bratislavská arcidiecéza