Bratislava 5. októbra (TK KBS) Na konci veľmi náročného mesiaca medzinárodných ciest pápež František prekvapivo oznámil tisícom účastníkov pápežskej omše na Štadióne kráľa Baudouina v Bruseli v nedeľu 29. októbra, že chce začať proces kanonizácie kráľa Baudouina.
„Po svojom návrate do Ríma začnem proces blahorečenia kráľa Baudouina,“ povedal pápež, keď dav vybuchol v radostných výkrikoch a potlesku. František ďalej opísal Baudouina ako muža viery, ktorý slúži ako príklad pre dnešných vodcov. Zároveň požiadal belgických biskupov, aby sa „angažovali“ v podpore Baudouinovej kanonizácie.
Kto je teda tento belgický kráľ, ktorý, ak sa pápežovi podarí, sa môže stať ďalším katolíckym monarchom, ktorý bude vyhlásený za svätého? Zoznámte sa s kráľom Baudouinom, ktorý sa radšej vzdal svojej pozemskej koruny, ako by sa mal podieľať na zabíjaní nenarodených detí.
Baudouin sa narodil v roku 1930 na belgickom zámku Stuyvenberg. Jeho život bol od mladosti poznačený ťažkosťami. Jeho matka, kráľovná Astrid, zahynula pri autonehode, keď mal len štyri roky, a vo veku 14 rokov ho spolu s rodinou zajali nacistickí okupanti. Po vojne revolučné sily v krajine prinútili jeho otca Leopolda III. abdikovať v prospech svojho syna, čo znamenalo, že Baudouin nastúpil na trón. Počas jeho vlády v rokoch 1951 až 1993 zažilo Belgicko a celý svet obdobie intenzívnych sociálnych, politických a náboženských otrasov. Napriek všetkým týmto zmenám Baudouin vykonával svoje povinnosti s úplnou oddanosťou svojej krajine a katolíckej viere a slúžil ako jeden z mála zjednocujúcich faktorov v krajine, za čo ho jeho ľud miloval.
V roku 1960 sa oženil so zbožnou katolíčkou, princeznou Fabiolou de Mora y Aragon. Hoci Baudouin veľmi túžil byť otcom, kráľovský pár nikdy nemal deti; kráľovná Fabiola počas manželstva päťkrát potratila. Baudouin aj Fabiola si však zachovali hlbokú vieru v Boha. Manželia nachádzali silu v Eucharistii a podľa svedectva kaplána belgického dvora sa denne spoločne zúčastňovali na svätej omši. Baudouin a Fabiola boli veľkými propagátormi viery, najmä katolíckeho charizmatického hnutia. Ich svedectvo ostro kontrastovalo so všeobecným odklonom Belgicka, Európy a Západu od kresťanstva smerom k sekularizmu.
V roku 1990 sa Baudouin a Fabiola vybrali na púť do „ Loretánskeho domčeka“ v talianskom Lorete. Počas tejto púte prosili Pannu Máriu o odvahu bojovať proti novému belgickému zákonu legalizujúcemu potraty, o ktorom sa v tom čase diskutovalo. Len o niekoľko mesiacov neskôr belgický parlament prijal zákon, ktorý legalizoval potraty do 12. týždňa tehotenstva. Baudouin bol ako kráľ povinný podpísať všetky nové zákony. Tento zákon však odmietol podpísať. S odvolaním sa na svoje katolícke presvedčenie a vlastnú neschopnosť mať deti Baudouin informoval vládu, že zákon nemôže a nechce podpísať. V správe belgickému premiérovi Wilfriedovi Martensovi Baudouin vysvetlil svoje rozhodnutie slovami: „Obávam sa, že tento zákon prispeje k citeľnému zníženiu úcty k životu najslabších z nás.“ Toto rozhodnutie vyvolalo značnú politickú odozvu a uvrhlo krajinu do ústavnej krízy.
V reakcii na kritiku Baudouin napísal: „Viem, že som si týmto krokom nevybral ľahkú cestu a že riskujem, že ma mnohí spoluobčania nepochopia. Tých, ktorí môžu byť šokovaní mojím rozhodnutím, sa pýtam: Je správne, že som jediný belgický občan, ktorý je nútený konať proti svojmu svedomiu v takejto kľúčovej oblasti? Je sloboda svedomia posvätná pre každého okrem kráľa?“ Martens nakoniec navrhol kompromis, v ktorom Baudouin súhlasil s tým, že sa vyhlási za nespôsobilého vládnuť, aby vláda mohla uskutočniť demokratický proces potrebný na prijatie zákona. Dňa 3. apríla 1990 bol Baudouin so svojím súhlasom zosadený z belgického trónu, pretože odmietol podpísať zákon o interrupciách. Vzhľadom na jeho obrovskú popularitu mu však parlament vrátil korunu už o 36 hodín neskôr, 5. apríla.
Baudouin zomrel 31. júla 1993 na infarkt vo veku 63 rokov. Opäť spojil krajinu, keď občania v celom Belgicku smútili za jeho odchodom. Vládol nepretržite 42 rokov s výnimkou tých 36 hodín v roku 1990. Pápež Ján Pavol II. ocenil Baudouina na generálnej audiencii v roku 1995 slovami, že „bol veľkým strážcom práv ľudského svedomia, pripravený brániť Božie prikázania, najmä piate prikázanie ‚Nezabiješ‘, hlavne pokiaľ ide o ochranu života nenarodených detí“.
Počas uplynulého víkendu pápež František v sprievode súčasného belgického kráľa Filipa a kráľovnej Mathildy navštívil kráľovskú hrobku Panny Márie v Laekene v Bruseli, kde sa pomodlil pred Baudouinovým hrobom. Podľa Vatikánu František ocenil Baudouinovu odvahu, že sa rozhodol „opustiť svoje miesto kráľa, aby nepodpísal vražedný zákon“. S odkazom na zákon, o ktorom sa v súčasnosti v Belgicku diskutuje a ktorý má ešte viac rozšíriť interrupcie, Tlačová kancelária Svätej stolice uviedla, že „pápež vyzval Belgičanov, aby k nemu [Baudouinovi] vzhliadali v tomto čase, keď sa ešte stále tvoria trestné zákony“. Vo svetle tohto a ďalších zákonov, konfliktov a bojov na celom svete František vyjadril nádej, že Baudouinov „príklad ako muža viery osvieti tých, ktorí vládnu“.
Zdroj: CNA, cirkev.cz