Luxembursko 26. septembra (VaticanNews) „Je potrebné, aby každodenný život národov a ich predstaviteľov oživovali vznešené a hlboké duchovné hodnoty“, povedal pápež František vo svojom prvom príhovore počas cesty do Luxemburska. Pripomenul, že touto duchovnou silou by malo byť evanjelium, a zopakoval výzvu svätého Jána Pavla II. na solidaritu, ktorá by zjednotila národy a viedla ich k integrálnemu rozvoju.
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
Stretnutie s predstaviteľmi verejnej i občianskej spoločnosti a diplomatického zboru, Luxemburg, Cercle Cité, 26. septembra 2024
Som veľmi rád, že môžem navštíviť Luxemburské veľkovojvodstvo, a úprimne ďakujem Vašej kráľovskej výsosti a pánovi premiérovi za srdečné prejavy prijatia, ktoré ste mi adresovali. A tiež za veľmi srdečné privítanie s Vašou [veľkovojvodskou] rodinou, ďakujem!
Luxembursko sa vzhľadom na svoju osobitnú geografickú polohu na hranici rôznych jazykových a kultúrnych oblastí často ocitalo na križovatke najdôležitejších historických udalostí Európy; dvakrát v prvej polovici minulého storočia muselo trpieť inváziou a zbavením slobody a nezávislosti.
Poučená svojou históriou – história je učiteľkou života – sa vaša krajina od konca druhej svetovej vojny vyznamenala svojou angažovanosťou pri budovaní zjednotenej a jednotnej Európy, v ktorej každá krajina, či už veľká alebo malá, zohráva svoju vlastnú úlohu, a napokon zanechala rozpory, hádky a vojny spôsobené prehnaným nacionalizmom a škodlivými ideológiami. Ideológie sú vždy nepriateľom demokracie.
Treba si tiež uvedomiť, že keď prevládne logika konfrontácie a násilného odporu, miesta, ktoré ležia na hranici medzi konfliktnými mocnosťami, sú nakoniec – napriek sebe samým – silne postihnuté. Na druhej strane, keď duše nakoniec znovu objavia cestu múdrosti a opozíciu nahradí spolupráca, potom sa tie isté miesta stanú najvhodnejšími na to, aby nielen symbolicky naznačili potreby novej éry pokoja a cestu, ktorou sa treba uberať.
Výnimkou z tohto pravidla nie je ani Luxembursko, zakladajúci člen Európskej únie a jej predchodcov Spoločenstiev, sídlo mnohých európskych inštitúcií vrátane Súdneho dvora Únie, Dvora audítorov a Investičnej banky. A to vždy v pokoji – nezabúdajme, že vojna je vždy porážkou. Pokoj – Luxembursko má za sebou históriu budovania pokoja – je nevyhnutný. Je veľmi smutné, že dnes sú v krajinách Európy investíciou, ktorá prináša najväčšie príjmy, investície do tovární na výrobu zbraní. Je to veľmi smutné.
Na druhej strane pevná demokratická štruktúra vašej krajiny, ktorá si ctí dôstojnosť ľudskej osoby a ochranu jej základných slobôd, je predpokladom takejto významnej úlohy v kontexte kontinentu. V skutočnosti to nie je veľkosť územia alebo počet obyvateľov, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby štát zohrával významnú úlohu na medzinárodnej scéne alebo aby sa stal nervovým centrom na hospodárskej a finančnej úrovni. Je to skôr trpezlivé budovanie múdrych inštitúcií a zákonov, ktoré tým, že upravujú život občanov podľa kritérií spravodlivosti a rešpektujú zásady právneho štátu, stavajú do centra pozornosti človeka a spoločné dobro, zabraňujú nebezpečenstvám diskriminácie a vylúčenia a bojujú proti nim. Luxembursko je krajinou s otvorenými dverami, krásnym svedectvom nediskriminácie a nevylučovania.
V tejto súvislosti sú stále aktuálne slová svätého Jána Pavla II., ktoré povedal pri návšteve Luxemburska v roku 1985: „Vaša krajina,“ povedal, „zostáva verná svojmu povolaniu byť na tejto dôležitej križovatke civilizácií miestom výmeny a intenzívnej spolupráce medzi stále väčším počtom krajín. Pevne dúfam, že táto túžba po solidarite bude čoraz viac spájať národné spoločenstvá a rozšíri sa na všetky národy sveta, najmä na tie najchudobnejšie“ (Príhovor počas uvítacieho ceremoniálu, 15. mája 1985). Tým, že tieto vyhlásenia sú mi blízke, obnovujem najmä svoju výzvu na vytvorenie vzťahov solidarity medzi národmi, aby sa všetci mohli stať účastníkmi a protagonistami usporiadaného projektu integrálneho rozvoja.
Sociálna náuka Cirkvi naznačuje charakteristiky takéhoto pokroku a spôsoby, ako ho dosiahnuť. Aj ja som sa vydal po stopách tohto magistéria a zahĺbil som sa do dvoch hlavných tém: starostlivosti o stvorenstvo a bratstvo. Rozvoj, ak má byť autentický a integrálny, totiž nesmie drancovať a znehodnocovať náš spoločný domov a nesmie nechávať národy alebo sociálne skupiny na okraji: všetci, všetci sú bratmi. Bohatstvo – na to nezabúdajme – predstavuje zodpovednosť. Preto vyzývam k neustálej ostražitosti, aby sme nezanedbávali najviac znevýhodnené národy, ba aby sme im pomohli povstať z ich chudobných podmienok. To je jeden zo spôsobov, ako zabezpečiť, aby sa znížil počet tých, ktorí sú nútení emigrovať, často v neľudských a nebezpečných podmienkach. Nech je Luxembursko so svojou špecifickou históriou, s rovnako špecifickou geografickou polohou, s necelou polovicou obyvateľov pochádzajúcich z iných častí Európy a sveta, pomocou a príkladom pri ukazovaní cesty vpred v oblasti prijímania a integrácie migrantov a utečencov. A vy ste toho vzorom.
Žiaľ, aj na európskom kontinente treba brať do úvahy opätovný vznik rozporov a nepriateľstiev, ktoré namiesto toho, aby sa riešili na základe vzájomnej dobrej vôle, rokovaní a diplomatickej práce, vyúsťujú do otvoreného nepriateľstva s jeho pokračovaním v podobe ničenia a smrti. Zdá sa, že ľudské srdce si nie vždy vie vážiť pamäť a pravidelne blúdi a vracia sa na tragické cesty vojny. Na to zabúdame. Aby sme vyliečili túto nebezpečnú sklerózu, ktorá vážne postihuje národy, zvyšuje konflikty a hrozí, že ich vrhne do nebezpečenstiev s obrovskými ľudskými nákladmi, obnovuje zbytočné masakre, potrebujeme sa pozrieť nahor, potrebujeme, aby každodenný život národov a ich vládcov oživovali vysoké a hlboké duchovné hodnoty. Práve tieto hodnoty zabránia šialenstvu rozumu a nezodpovednému návratu k robeniu tých istých chýb ako v minulých časoch, ktoré navyše zhoršuje väčšia technická sila, ktorou dnes ľudia disponujú. Luxembursko je priamo v centre schopnosti nájsť si priateľov a vyhnúť sa týmto cestám. Povedal by som: je to jedno z vašich povolaní.
Ako nástupca apoštola Petra, v mene Cirkvi, ktorá – ako povedal Pavol VI. je odborníkom na ľudskosť, som aj ja poslaný sem, aby som dosvedčil, že touto životnou silou, touto stále novou silou osobnej a spoločenskej obnovy je evanjelium. Vďaka nemu nachádzame sympatie medzi všetkými národmi, medzi všetkými ľuďmi: sympatie, ktoré rovnako cítia, rovnako trpia. Jedine evanjelium Ježiša Krista je schopné hlboko premeniť ľudskú dušu, urobiť ju schopnou konať dobro aj v tých najťažších situáciách, uhasiť nenávisť a zmieriť strany konfliktu. Nech každý, každý muž a každá žena v plnej slobode poznajú evanjelium Ježiša, ktorý vo svojej osobe zmieril Boha a človeka a ktorý, poznajúc, čo je v ľudskom srdci, môže uzdraviť jeho rany. Vždy pozitívne.
Vaša kráľovská výsosť, dámy a páni
Luxembursko môže všetkým ukázať výhody mieru v protiklade k hrôzam vojny, integrácie a podpory migrantov v protiklade k ich segregácii – a za to vám veľmi ďakujem: tento duch prijatia migrantov a tiež poskytnutia im miesta vo vašej spoločnosti, to obohacuje –, výhody spolupráce medzi národmi v protiklade k škodlivým dôsledkom zatvrdnutia pozícií a sebeckého a krátkozrakého či dokonca násilného presadzovania vlastných záujmov. A dovoľte mi dodať ešte jednu vec. Videl som údaje o pôrodnosti: prosím, aby bolo viac detí, viac detí! To je budúcnosť. Nehovorím viac detí a menej šteniatok – to hovorím v Taliansku –, ale viac detí!
Je skutočne naliehavo potrebné, aby sa tí, ktorí majú autoritu, zapojili do trvalých a trpezlivých čestných rokovaní s cieľom vyriešiť nezhody, v duchu ochoty nájsť čestné kompromisy, ktoré nič nepodkopávajú a ktoré naopak môžu vybudovať bezpečnosť a nastolenie pokoja pre všetkých.
„Pour servir“, „Slúžiť“: s týmto mottom som prišiel medzi vás. Odkazuje priamo a výsostne na poslanie Cirkvi, ktorú Kristus, Pán, ktorý sa stal služobníkom, poslal do sveta tak, ako ho poslal Otec. Dovoľte mi však pripomenúť, že toto, slúžiť, je pre každého z vás aj vysokým šľachtickým titulom. Služba je aj pre vás hlavnou úlohou, štýlom, ktorý treba prijať každý deň. Nech vám dobrý Pán dá, aby ste ju vždy konali s radostným a veľkorysým duchom. A tí, ktorí nemajú vieru, nech pracujú pre svojich bratov, pracujú pre svoju krajinu, pracujú pre spoločnosť. Toto je cesta pre všetkých, vždy pre spoločné dobro!
Maria Mutter Jesu, Consolatrix afflictorum, Patrona Civitatis et Patriae Luxemburgensis nech bdie nad Luxemburskom a svetom a od Ježiša, svojho Syna, nech vyprosí pokoj a každé dobro.
Nech Boh požehná Luxembursko! Ďakujem.
Preklad Martin Jarábek