Bratislava 16. septembra (TK KBS) Banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec si tento týždeň pripomenie 25. výročie biskupskej vysviacky. Biskupskú konsekráciu prijal z rúk kardinála Jána Chryzostoma Korca 18. septembra 1999 v Nitre. Biskup Chovanec, ktorý dnes slávi narodeniny, hovorí, že na „ten moment sa nedá zabudnúť.“
– Pripomínate si 25. výročie svojej biskupskej vysviacky. Ako si spomínate na moment vkladania rúk dnes už zosnulého kardinála Jána Chryzostoma Korca a prijatia biskupskej služby?
Biskupská vysviacka patrí k jedinečným zážitkom v živote každého biskupa. Tak to bolo aj v mojom prípade. Spomínam si na vysviacku rád. Tá slávnosť je pomerne dlhá (asi dvojhodinová) a má peknú duchovnú gradáciu. Vyvrcholí vkladaním rúk na hlavu svätenca; ruky vkladá hlavný svätiteľ aj všetci prítomní biskupi. Týmto mimoriadne silným gestom pochádzajúcim z apoštolských čias sa v Cirkvi odovzdáva duchovné poslanie, služba a moc. Na ten moment sa nedá zabudnúť.
– Pri vysviacke ste si zvolili heslo Všetko vydám za vaše duše (Omnia impendam pro animabus vestris). Prečo ste sa rozhodli pre tieto slová a ako sa vám ich darí napĺňať?
V bratislavskom seminári sme mali veľa dobrých duchovných formátorov i pedagógov. Tí nám radili, aby sme si už aj do kňazskej služby vybrali heslo, také svoje motto, ktoré by odzrkadľovalo tie dary a talenty, ktoré každému z nás Pán Boh dal (každý ich má trochu iné... Boh je obdivuhodný!). Toto heslo má praktický význam v bežnom živote kňaza, lebo môže vhodne poslúžiť ako rýchly duchovný štartér, ako impulz do začatia každej služby. Pavlovskú myšlienku (z Druhého listu Korinťanom) som si teda vybral ešte v seminári, v čase prípravy na kňazstvo. Vtedy sa mi ani nesnívalo, že sa raz stanem biskupom. No, keď to Pán Boh neskôr tak zariadil, moje drahé kňazské heslo sa stalo aj mojím biskupským. Svoje heslo vyžívam, je mi častým impulzom v mojom poslaní, najmä v ťažkých chvíľach.
– Od augusta 2000 ste nepretržite generálnym sekretárom Konferencie biskupov Slovenska. V čom vidíte význam tejto služby?
Nielen jednotlivý biskup, ale aj KBS má veľmi široký rozsah úloh. Počnúc od materiálnych, cez personálne, politické, sociálne, pedagogické... až po čisto duchovné a sviatostné. Sekretariát KBS je dobrým nástrojom všetkých biskupov – konferencie biskupov ako takej, aby sa im tie početné úlohy dali dobre a načas plniť. Myslím si, že sa nám to – vďaka spoľahlivým spolupracovníkom – aj darí. Ďakujem im za to
– Od Jubilejného roka 2000 zároveň vediete Teologickú komisiu KBS a ste predsedom Subkomisie pre náuku viery KBS. Aké hlavné výzvy vnímate na tomto poli?
Som rád, že som sa do tejto dôležitej komisie dostal (želal si to Mons. František Tondra, keď sa stal predsedom KBS). Mons. Tondra ma dávno predtým učil v seminári a zapamätal si ma. Ja som si ho tiež veľmi vážil, lebo som obdivoval jeho systematický a široký nadhľadový prístup k teologickým otázkam. Vzťah kresťanov k Bohu je tu na zemi predmetom viery, lebo Boha ešte nemôžeme vidieť. Preto je teologická komisia a jej subkomisia pre vieru taká dôležitá. Slovensko je ešte stále živo veriaca krajina (Pánu Bohu vďaka). Skoro každý rok v subkomisii riešime nejaké zaujímavé teologické otázky.
– Kráčame smerom k Svätému roku 2025. Ako sa naň pripravujete vo vašej diecéze?
Sme vďační Svätému Otcovi Františkovi, že celosvetovo ponúkol Rok modlitby ako najkrajší spôsob duchovnej prípravy na Svätý rok – na milostivý čas zmierenia sa aj s Pánom Bohom aj s ľuďmi. V diecéze máme veľmi pekne rozvinuté verejné modlitby v kostoloch, najmä modlitbu svätého ruženca a modlitbu za kňazské povolania (tzv. Dielo kňazských povolaní). Teraz sa usilujeme, aby sa tieto najviac rozšírené modlitby preniesli z kostolov aj do našich rodín. Aby sa všetci členovia rodiny aspoň časť svojich modlitieb modlili spolu. Spoločná modlitba upevňuje a živí rodinnú lásku aj cirkevnú súdržnosť.
Pripravil: Michal Lipiak
Životopis Mons. Mariána Chovanca