Papua Nová Guinea – druhá etapa 45. apoštolskej cesty pápeža Františka

TK KBS, VaticanNews, zk, ml; pz | 05. 09. 2024 18:28



Foto: Vatican Media

Indonézia 5. septembra (VaticanNews) Po Indonézii Svätý Otec František v rámci svojej 45. apoštolskej cesty zamieri do Papuy Novej Guiney. Zavíta sem v dňoch 6. – 9. septembra 2024. Mottom cesty je slovo: Pray – modli sa. Krajinu už dvakrát navštívil sv. Ján Pavol II. (v rokoch 1984 a 1995).



Papua Nová Guinea leží na východnej polovici ostrova Nová Guinea (druhá polovica patrí k Indonézii), ktorý je po Grónsku druhým najväčším ostrovom sveta. K tomuto oceánskemu štátu susediacemu s Indonéziou a Šalamúnovými ostrovmi, patrí aj približne 600 malých ostrovov, ktoré tvoria 20% územia krajiny. Papua Nová Guinea, ktorá patrí k najmenej preskúmaným územiam na svete, je obkolesená koralovými útesmi, má mnoho aktívnych vulkánov a trpí častými zemetraseniami, keďže leží v oblasti stretu viacerých tektonických dosiek. Ostrovom prechádza vysokohorská reťaz s najvyšším vrchom vo výške vyše štyritisíc metrov nad morom. Na ostrove sú aj nížiny a pri pobreží sa nachádzajú dažďové pralesy.



Chudoba obyvateľstva i napriek nerastnému bohatstvu krajiny



Hlavným mestom tejto vyše osemmiliónovej krajiny je viac než 300-tisícový Port Moresby, pomenovaný po britskom moreplavcovi. Oficiálnymi jazykmi sú tok pisin, angličtina a hiri motu, existuje tu 820 lokálnych jazykov. Obyvateľstvo Papuy-Novej Guiney tvoria Papuánci, Melanézania, Polynézania a Mikronézania. Negramotnosť obyvateľstva presahuje 35 %, trpia ňou zväčša ženy. Stredná dĺžka života je približne 67 rokov. Papua Nová Guinea je jedným z najchudobnejších štátov Oceánie, zhruba polovica obyvateľov žije pod prahom chudoby, aj keď krajina oplýva nerastným bohatstvom. Veľkým problémom je aj choroba AIDS.



Ku kresťanstvu sa hlási 95 % obyvateľstva



Z hľadiska náboženstva sa 95 % Papuáncov hlási ku kresťanstvu. Väčšina (64 %) je protestantov, katolíci tvoria 31 %. Vyše 3 % obyvateľstva sú vyznávačmi tradičných náboženstiev. Evanjelizácia Papuy Novej Guiney sa začala v 19. storočí, keď pápež Gregor XVI. v roku 1844 zriadil Apoštolský vikariát v Melanézii, ktorý zveril misionárskym rehoľným spoločnostiam. Tvrdou ranou pre miestnu Cirkev bola japonská okupácia počas Druhej svetovej vojny. Boli počas nej zabití viacerí rehoľníci, kňazi i katechéta Peter To Rot (1912 – 1945), ktorého blahorečil sv. Ján Pavol II. v roku 1995.



Cirkev dnes



Cirkev tu pôsobí najmä v oblasti vzdelávania, až 70 % škôl je kresťanských. Venuje sa tiež núdznym a mladým. Viac než polovicu obyvateľstva krajiny tvoria ľudia do 20 rokov. Cirkev je činná aj v oblasti ľudských práv a ochrany stvorenstva. Pôvodní obyvatelia sú tu ohrozovaní činnosťou zahraničných ťažobných spoločností. Biskupi sa postavili aj proti obnoveniu trestu smrti, ktoré sa uskutočnilo v roku 2013. V máji tohto roku krajinu postihla závažná prírodná katastrofa – v dôsledku zosuvov pôdy bolo v centrálnej zóne krajiny zničených šesť dedín, zomrelo viac než šesťtisíc ľudí. V súčasnosti pokračujú spoločenské nepokoje kvôli znižovaniu platov v štátnej správe. Papua Nová Guinea je jedným zo štátov, ktoré najviac postihli klimatické zmeny a následné zvyšovanie hladiny mora.



Zuzana Klimanová – VaticanNews




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024