Vatikán 2. septembra (VaticanNews) Z vojnového tunela do tunela bratstva. To je názov príspevku Andrea Tornielliho o najdlhšia cesta pontifikátu pápeža Františka v Ázii a Oceánii.
Existujú tunely vojny a teroru, ktoré slúžia na skrývanie vojakov, militantov a rukojemníkov. A sú tunely vytvorené na to, aby spojili ľudí rôznych vierovyznaní v priateľstve. V Jakarte stoja oproti sebe mešita Istiqlal, najväčšia v juhovýchodnej Ázii, a katolícka Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, ktoré sú blízko seba, ale oddeľuje ich trojprúdová cesta.
Starý podchod bol zrekonštruovaný, vyzdobený umeleckými dielami a premenený na „tunel bratstva“, ktorý spája miesto, kde sa modlia moslimovia, s miestom, kde kresťania slávia eucharistiu. Vo svete v plameňoch, kde sa vedú vojny, o ktorých sa píše v médiách, a tie, na ktoré sa zabúda, kde sa zdá, že prevláda násilie a nenávisť, musíme nájsť cesty priateľstva, treba vsádzať na dialóg a mier, pretože sme „všetci bratia“. O tom nám svedčí Petrov nástupca, ktorý je staviteľom mostov (pontifex).
Dnes sa pápež František vydáva na cestu do Ázie a Oceánie, je to najdlhšia cesta jeho pontifikátu: z Indonézie – najväčšej moslimskej krajiny na svete – do Papuy-Novej Guiney, potom späť do Východného Timoru a nakoniec do Singapuru. Púť smerom ku kresťanom tam, kde sú „malým stádom“, ako v Indonézii, alebo kde predstavujú takmer celé obyvateľstvo, ako vo Východnom Timore. Je to cesta, na ktorej sa stretne so všetkými, aby sa utvrdili v tom, že nie sme odsúdení na múry, bariéry, nenávisť a násilie, pretože ženy a muži rôznych vierovyznaní, etnických skupín a kultúr môžu žiť spolu, rešpektovať sa a spolupracovať.
Hoci bola návšteva Ázie a Oceánie plánovaná pred štyrmi rokmi a potom odložená kvôli pandémii, dnes nadobúda prorocký význam. Rímsky biskup v štýle svätca z Assisi, ktorého meno nesie, predstúpi bez zbrane, bez úmyslu dobývať či prozelytizovať, chce len vydať svedectvo o kráse evanjelia tým, že sa vyberie až do Vanima, mesta s deväťtisíc dušami s výhľadom na Tichý oceán. To je to, čo pohlo jeho predchodcu Pavla VI. ktorý 29. novembra 1970 na palube malého lietadla doletel do Apie na nezávislej Samoi, aby na malom a nestabilonom oltári v Leulumoege slávil omšu pre niekoľko stoviek ostrovanov.
Práve to pohlo Jána Pavla II. k niekoľkonásobnej návšteve tejto oblasti sveta, čo ho 20. novembra 1986 v Singapure prinútilo povedať o „pravej podstate“ Ježišovho učenia toto: „Láska veľkoryso odpovedá na potreby chudobných a vyznačuje sa súcitom s trpiacimi. Láska je pripravená ponúknuť pohostinnosť a je verná v ťažkých časoch. Je vždy ochotná odpustiť, dúfať a na rúhanie odpovedať požehnaním. „Láska nikdy nezanikne“ (1 Kor 13, 8). Prikázanie lásky je jadrom evanjelia“.
Andrea Tornielli
Preklad Martin Jarábek